1.oceňuje úsilie odvetvia rybárstva EÚ a pokrok, ktorý sa dosiahol pri zvyšovaní udržateľnosti rybolovu a prispievaní k ochrane a udržateľnému využívaniu morských ekosystémov; domnieva sa, že napriek tomuto úsiliu a pokroku je oceán ovplyvňovaný niekoľkými ďalšími faktormi, ako sú nadmerný rybolov, zmena klímy, okysľovanie, invázne nepôvodné druhy a rôzne zdroje znečistenia, najmä z činností na súši a z dopravy, ktoré častokrát rybári nedokážu ovplyvniť, no môžu výrazne ohroziť ich živobytie či morské ekosystémy;

2.vyzdvihuje neodmysliteľnú hodnotu oceánov a to, že od nich závisia všetky druhy; zdôrazňuje, že zdravé morské ekosystémy sú nevyhnutné pre život na Zemi a zohrávajú kľúčovú úlohu v dobrých životných podmienkach planéty; uznáva potrebu zlepšiť ochranu oceánov na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ;

3.domnieva sa, rovnako ako všetky zainteresované strany zapojené do politík v oblasti rybárstva a životného prostredia, že zdravé morské ekosystémy sú prospešné pre naše zdravie, spoločnosť a hospodárstvo a sú nevyhnutné pre celú planétu, ale najmä pre ľudí, ktorí od nich závisia;

4.pripomína zásadný význam oceánu ako piliera klimatických a potravinových systémov, keďže pokrýva 71 % zemského povrchu, produkuje polovicu nášho kyslíka a absorbuje tretinu emisií CO2; zdôrazňuje, že treba vypracovať politické a finančné prístupy na ochranu a udržateľné využívanie oceánov; vyzýva na globálnu ochranu obživy získanej z oceánov a ich biodiverzity; zdôrazňuje kľúčovú úlohu oceánov, najmä pri sekvestrácii uhlíka, rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov, tvorbe pracovných miest, znižovaní chudoby, preprave tovaru a internetovej komunikácii; varuje pred vzájomnou závislosťou medzi rybolovom a potravinovou bezpečnosťou, keďže 3,3 miliardy ľudí závisí od potravín z mora, aby získali aspoň 20 % svojho príjmu živočíšnych bielkovín;

5.konštatuje, že pobrežné komunity získavajú potraviny z európskych morí už po celé generácie; domnieva sa, že tieto pobrežné komunity spolu s odvetviami rybárstva a akvakultúry prispievajú k udržateľnej potravinovej bezpečnosti v rámci modrého hospodárstva; domnieva sa, že udržateľné využívanie a riadenie morských zdrojov by sa malo považovať za prínos k morským ekosystémom, a nie za škodu;

6.domnieva sa, že v akčnom pláne Komisie chýba súdržný prístup s inými prioritami a stratégiami, ako je zaistenie potravinovej bezpečnosti a strategickej autonómie EÚ; navyše upozorňuje, že akčný plán by mal byť riadený integrovaným, konzistentným a ekosystémovým prístupom, ktorý podporuje synergické účinky medzi všetkými námornými činnosťami v záujme prevencie konfliktov a podpory spolupráce, najmä v oblasti námornej energetickej infraštruktúry, a že by mal zaručovať rovnaké podmienky, aké majú krajiny mimo EÚ; myslí si, že aspekty ako rastúce ceny, silnejúci sociálny rozmer SRP a zvyšovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti nie sú v akčnom pláne dostatočne zohľadnené;

7.vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhovaný akčný plán prichádza v čase, keď je odvetvie rybárstva vystavené následkom ruskej invázie na Ukrajinu, rastu a nepredvídateľnosti cien ropy a brexitu;

8.zdôrazňuje všeobecné znepokojenie nad nedostatkom ozajstných konzultácií so zainteresovanými stranami na získanie podpory akčného plánu; vyjadruje všeobecné znepokojenie nad tým, že v návrhoch Komisie nie sú dostatočne zohľadnené úvahy o proporcionalite;

9.pripomína, že akčný plán by mal zodpovedať cieľom SRP zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti z dlhodobého hľadiska environmentálne udržateľné a riadené v súlade s ekosystémovým prístupom; pripomína, že akčný plán by mal byť zároveň v súlade s cieľmi zaručiť hospodárske a sociálne prínosy či prínosy v oblasti zamestnanosti a tiež by mal zlepšovať dostupnosť dodávok potravín a čo najlepšie využiť dostupné rybolovné možnosti na zníženie závislosti EÚ od zahraničných trhov; víta všetky ciele, ktoré umožňujú prístup založený na súlade SRP s inými politikami, zvlášť právnymi predpismi v oblasti životného prostredia;

10.podporuje potrebu posilniť a skvalitniť vedecko-výskumné a inovačné projekty, ktoré by sa mali realizovať v súlade s ostatnými politikami EÚ, pilotnými projektmi a vedeckými projektmi týkajúcimi sa inovácií a výskumu, ako sú napríklad projekty zamerané na zníženie a nahradenie používania (mikro)plastov;

11.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne koherentným názvom akčného plánu, ako aj tým, že v pláne chýba holistický balíček návrhov, pretože akčný plán sa zameriava iba na zmenu rybolovných postupov, ktoré ovplyvňujú druhy a biotopy, a nerieši možnosti zosúladenia rybolovných techník a postupov s ochranou alebo obnovou ekosystémov; pripomína špecifický význam hľadania rovnováhy medzi požiadavkami na používateľov a ochranou prírody v snahe zabezpečiť predvídateľnosť a právnu zrozumiteľnosť a zdôrazňuje potrebu, aby sa rybári stali súčasťou riešenia, a nie aby sa považovali za príčinu problému;

12.víta skutočnosť, že akčný plán sa zaoberá aj potenciálom zavedenia dodatočných opatrení na podporu selektívnosti vrátane inovácií na zlepšenie selektívnosti rybárskeho výstroja a zariadení a opatrení na zníženie úlovkov neresiacich sa jedincov a vedľajších úlovkov citlivých druhov; pripomína, že náhodné úlovky citlivých morských druhov sa musia znížiť a podľa možnosti odstrániť, aby neohrozovali stav ochrany týchto druhov, ako sa vyžaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení;

13.víta výzvy Komisie na zníženie vedľajších úlovkov citlivých druhov; zdôrazňuje najmä naliehavú potrebu konať s cieľom znížiť vedľajšie úlovky delfínov a sviňúch, a to zavedením krátkodobých zákazov rybolovu v určitých rybolovných oblastiach v kombinácii s akustickými odplašovačmi a zlepšenými monitorovacími systémami v súlade s vedeckými odporúčaniami; pripomína, že finančná kompenzácia a stimuly sú k dispozícii v rámci Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF) na zmiernenie sociálno-ekonomických vplyvov týchto opatrení;

14.zdôrazňuje potrebu rozvíjať a podporovať iniciatívy na obnovu morských ekosystémov, ktoré je možné realizovať iba vtedy, ak sa tvorcovia politík budú v plnej miere angažovať a budú spolupracovať s tými, ktorých živobytie od týchto morských oblastí závisí; na tento účel požaduje finančnú podporu na zmiernenie sociálno-ekonomických vplyvov reštriktívnych opatrení, ako aj na vedecké štúdie a zber údajov o morských ekosystémoch, finančnú kompenzáciu a stimuly, napríklad z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré by sa mali použiť na poskytovanie efektívnej podpory rybárskym flotilám EÚ prechádzajúcim na selektívnejšie rybolovné techniky, no najmä na podporu rybárov, ktorí sú najviac postihnutí obmedzeniami;

15.zdôrazňuje napríklad, že vedecké štúdie ukazujú, že zvýšenie veľkosti ôk sietí a minimálnej veľkosti pri vylodení by umožnilo ponechať najmladšie ryby vo vode, a tým zvýšiť šance na rozmnožovanie populácií rýb, čo by viedlo k vyšším výnosom pre rybárov a vyššiemu vylodeniu na jednotku úsilia;

16.opätovne pripomína ciele ochrany najmenej 30 % a prísnej ochrany najmenej 10 % morí EÚ do roku 2030; konštatuje, že EÚ dosiahla pokrok pri označovaní nových chránených morských oblastí, a to tak v rámci sústavy EÚ Natura 2000, ako aj nových vnútroštátnych označení;

17.zdôrazňuje, že chránené morské oblasti sa líšia z hľadiska veľkosti, druhov, biotopov a ekosystémov, ktoré sa majú chrániť, a sú zriadené na rôzne účely ochrany, preto by sa nemali považovať za jednotné oblasti, ktoré všetky, vďaka dobre riadeným chráneným morským oblastiam, prispievajú k dobrému stavu morských ekosystémov; domnieva sa preto, že v akčnom pláne Komisie sa zvolil príliš zjednodušený a všeobecný prístup, takže vzniká dojem, že všetky chránené morské oblasti možno implementovať a riadiť rovnako, čoho dôkazom sú napríklad návrhy týkajúce sa určitého druhu rybárskeho výstroja či postupného ukončenia rybolovu mobilným dnovým výstrojom vo všetkých chránených morských oblastiach do roku 2030; požaduje vyvážený prístup k vymedzeniu a k implementácii chránených morských oblastí, ktorý by zohľadňoval účel ochrany v každej konkrétnej oblasti, činnosti typické pre danú oblasť, ale aj dynamické a meniace sa prostredie v dôsledku zmeny klímy, a zároveň by zaručoval efektívne zapojenie rybárov do označovania a správy týchto oblastí;

18.konštatuje, že existuje silný vedecký konsenzus o tom, že chránené morské oblasti môžu byť pre rybolov prospešné z dôvodu ich účinku presahovania a ich pozitívnych účinkov na nábor, napríklad prostredníctvom ochrany miest rozmnožovania, mladých jedincov a dospelých matiek s vysokou reprodukčnou schopnosťou, ako sa ukazuje v rôznych chránených morských oblastiach v celej EÚ; zdôrazňuje, že ak sú chránené morské oblasti úspešné, ponúkajú značné sociálno-ekonomické prínosy, najmä pre pobrežné spoločenstvá a odvetvia rybárstva a cestovného ruchu, a že chránené morské oblasti môžu plniť kľúčové ekologické funkcie, pokiaľ ide o reprodukciu populácií rýb, napríklad poskytovaním neresísk a odchovní a zlepšením ich odolnosti;

19.upozorňuje Komisiu a členské štáty na potrebu zvážiť v akčnom pláne aj iné účinné nástroje ochrany životného prostredia, ako sú ďalšie účinné opatrenia zamerané na ochranu oblastí, s cieľom pomôcť pri dosahovaní cieľov a maximalizovať účinky tých opatrení, ktoré už boli prijaté v dynamickom a meniacom sa prostredí v dôsledku zmeny klímy, ako aj v snahe zachovať proporcionalitu medzi všetkými opatreniami;

20.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby implementovali ochranné alebo reštriktívne opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov ochrany a obnovy špecifických pre každú jednu chránenú morskú oblasť, vrátane technických opatrení nevyhnutných na ich dosiahnutie, a to poskytnutím adekvátnej finančnej pomoci v prvom rade najviac ohrozeným oblastiam a oblastiam v sústave Natura 2000, ktorých cieľom je ochrana morských biotopov; pripomína právne záväzky členských štátov a upozorňuje na to, že Komisia už iniciovala konania proti niektorým členským štátom za možné neplnenie si povinností vyplývajúcich zo smernice o biotopoch Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).;

21.domnieva sa, že chránené morské oblasti a iné chránené územia sú samy osebe nástrojmi a nie cieľmi; uznáva, že ich úspešnosť spočíva v ich prijatí a osvojení si rybármi, pobrežnými komunitami či inými zainteresovanými stranami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli a financovali vedecko-výskumné programy, a vyzýva na zapojenie zástupcov odvetvia rybárstva, vrátane jeho remeselnej zložky, ale aj ďalších príslušných zainteresovaných strán do navrhovania, riadenia, implementácie, monitorovania chránených morských oblastí a vykonávania dohľadu nad nimi;

22.domnieva sa, že zapájať zástupcov vedy, odvetvia rybárstva a všetkých príslušných zainteresovaných strán by nemala iba EÚ, zvlášť ak ide o otázku prevencie zlých praktík zahraničných flotíl; žiada vyvinúť ďalšie úsilie pri riešení globálnych aktivít poškodzujúcich ochranu oceánov, a to aj zo strany flotíl krajín mimo EÚ, ako je napríklad čínska flotila, a zároveň žiada zvážiť vytvorenie globálnej siete chránených morských oblastí;

23.vyjadruje hlboké znepokojenie nad vplyvom ťažby ropy a zemného plynu na morské prostredie, ako aj na rybolov a akvakultúru; opätovne pripomína svoju výzvu zakázať všetky ťažobné priemyselné činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako je ťažba fosílnych palív v chránených morských oblastiach;

24.zdôrazňuje, že mnohé plavidlá Únie používajú mobilný rybársky výstroj vlečený po dne a že mnohé pobrežné regióny sú sociálne a ekonomicky závislé od činností, ako je napríklad chov mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov, pri ktorých sa používa mobilný aj fixný dnový výstroj; zdôrazňuje, že obmedzenia alebo zatváranie rybolovných zón pre tých, ktorí používajú rybársky výstroj vlečený po dne, nie sú len vecou presunu činností rybárskych plavidiel do iných rybolovných oblastí; zdôrazňuje potrebu zohľadniť okrem iného aj možné dostupné zdroje, ktoré možno týmto výstrojom loviť, praktické skúsenosti rybárov, prítomnosť a prerozdelenie rybárskych plavidiel v priľahlých oblastiach v snahe zabrániť ich prekrývaniu, ktoré by mohlo viesť ku konfliktom pri využívaní priestoru, k zvýšenému tlaku v iných rybolovných oblastiach či k zhoršeniu pracovných podmienok;

25.pripomína, že kroky smerujúce k regionalizácii, ku ktorým došlo počas poslednej reformy SRP, boli pokusom vzdať sa univerzálneho prístupu, v rámci ktorého boli rozhodnutia v EÚ príliš centralizované; víta opatrenia navrhnuté v akčnom pláne na zlepšenie regionálnej spolupráce; domnieva sa však, že akčný plán ide niekedy naopak proti nej, najmä v prípade návrhov týkajúcich sa používania vlečnej siete na lov pri dne;

26.domnieva sa, že existuje niekoľko iniciatív, v rámci i nad rámec akčného plánu, ktoré sa týkajú rovnakých rybolovných techník, a tým vytvárajú neprehľadnú sieť iniciatív a ohrozujú súdržnosť a predvídateľnosť opatrení, ktoré sa prijmú na úrovni EÚ, čo môže vážne ovplyvniť dôveru rybárov a rybárskych komunít v procesy tvorby politík a rozhodovania v EÚ;

27.domnieva sa, že každý plán vykonávania ustanovení alebo obmedzení používania konkrétneho rybárskeho výstroja sa musí vypracovať v súlade s ostatnými politikami a musí myslieť na všetky zainteresované strany, ako aj na všetky relevantné sociálno-ekonomické, environmentálne, technické a vedecké aspekty či aspekty potravinovej bezpečnosti; pripomína, že opatrenia podporované konsenzom a takýmito úvahami budú mať väčší úspech a pozitívny vplyv na ich vykonávanie;

28.je presvedčený, že dôsledky akéhokoľvek akčného plánu alebo legislatívneho návrhu musia vychádzať z vedeckých a sociálno-ekonomických posúdení a hodnotení; konštatuje, že v prípade niektorých aspektov tohto akčného plánu chýba zohľadnenie ich dôsledkov, ako napríklad keď Komisia na jednej strane vyzýva členské štáty, aby v záujme ochrany morského dna a morských druhov zakázali do konca marca 2024 rybolov mobilným dnovým výstrojom v chránených morských oblastiach, ktoré sú lokalitami sústavy Natura 2000 podľa smernice o biotopoch, a na strane druhej ich do toho istého termínu žiada, aby jej poskytli informácie o tom, ako plánujú zabezpečiť postupné ukončenie rybolovu mobilným dnovým výstrojom vo všetkých chránených morských oblastiach do roku 2030 bez toho, aby si napríklad počkala na vedecké a sociálno-ekonomické závery z predchádzajúcich návrhov; víta skutočnosť, že Komisia uznala, že plošný prístup k zákazu rybolovu mobilným dnovým výstrojom nie je vhodný na dosiahnutie cieľov akčného plánu;

29.domnieva sa, že opatrenia týkajúce sa vlečných sietí na lov pri dne by sa mali posudzovať na základe najlepších dostupných vedeckých údajov a v súlade so všetkými existujúcimi usmerneniami, ako sú napríklad usmernenia Medzinárodnej rady pre výskum mora alebo Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali zohľadňovať fakt, že vlečné siete na lov pri dne sú jedným z najbežnejších a najregulovanejších druhov rybárskeho výstroja v Európe a že by mali byť v prvom rade regulované v rámci nariadenia o technických opatreniach [nariadenie (EÚ) 2019/1241] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 z 20. júna 2019 o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013, (EÚ) 2016/1139, (EÚ) 2018/973, (EÚ) 2019/472 a (EÚ) 2019/1022 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005 (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 105)., ktorého cieľom je, ako sa uvádza v jeho názve, zachovanie rybolovných zdrojov a ochrana morských ekosystémov;

30.konštatuje, že vedecké subjekty, ako je Medzinárodná rada pre výskum mora, ale aj mnohé partnersky preskúmané vedecké štúdie, preukázali a uznali, že mobilný rybársky výstroj vlečený po dne má vplyv na ekosystémy; upozorňuje však, že vplyv rybolovu vlečnými sieťami sa líši v závislosti od viacerých faktorov, ako je napríklad druh rybolovu, a vedecky je považovaný za udržateľný a v súlade s cieľmi ochrany morského dna alebo s využívaním populácií nad úrovňami maximálneho udržateľného výnosu;

31.upozorňuje, že zámer Komisie ukladať opatrenia prostredníctvom akčného plánu bez toho, aby o tom spoluzákonodarcovia mohli rozhodnúť, je možným ohrozením dobrej správy vecí verejných, dialógu zainteresovaných strán s rôznymi úrovňami správy, ako aj medziinštitucionálnej rovnováhy a úlohy každej inštitúcie v rozhodovacom procese;

32.zdôrazňuje zložitosť a rozmanitosť riadenia populácií úhora, preto ho nemožno obmedziť iba na jeden prístup zameraný na moria; pripomína, že Komisia vo svojom hodnotení v roku 2020 uznala nariadenie o úhoroch za zodpovedajúce danému účelu; napriek tomu však zastáva názor, že na zabezpečenie komplexného prístupu k vykonávaniu nariadenia o úhoroch musia členské štáty dané nariadenie lepšie vykonávať a prijať ďalšie sprísnené opatrenia; pripomína Komisii a členským štátom, aby nariadenie o úhoroch v plnej miere využívali ako hlavnú politiku pri riadení a obnove populácií úhora a zároveň prijali holistický a konzistentný prístup, ktorý platí tak pre morské, ako aj sladkovodné životné štádiá úhora a rieši vplyvy rybolovných i nerybolovných činností úplným vykonávaním opatrení vo všetkých príslušných oblastiach;

33.zastáva názor, že opatrenia prijaté mimo kontextu nariadenia o úhoroch môžu ohroziť konzistentnosť prijatej politiky; vyjadruje preto hlboké znepokojenie nad neholistickým prístupom zvoleným v nariadení Rady (EÚ) 2023/194 Nariadenie Rady (EÚ) 2023/194 z 30. januára 2023, ktorým sa na rok 2023 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb uplatniteľné vo vodách Únie a pre rybárske plavidlá Únie v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa na roky 2023 a 2024 stanovujú takéto rybolovné možnosti pre určité hlbokomorské populácie rýb (Ú. v. EÚ L 28, 31.1.2023, s. 1)., ktorým sa bez riadnej konzultácie so zainteresovanými stranami a bez zváženia celého balíka opatrení v iných oblastiach politiky či bez primeranej kompenzácie, vrátane opatrení zohľadňujúcich sociálno-ekonomické účinky, zakázal rybolov úhorov zavedením šesťmesačného prechodného obdobia; domnieva sa preto, že pred zavedením ďalších reštriktívnych opatrení uvádzaných v akčnom pláne, by sa mala najskôr vykonať analýza obnovy týchto druhov, ako aj ich možnej úlohy v boji proti inváznym druhom;

34.opätovne pripomína svoju výzvu na vytvorenie osobitnej skupiny expertov na úhory v snahe zaručiť úplné a vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pravidelne aktualizovali svoje plány riadenia rybolovu úhorov a dodržiavali svoje oznamovacie povinnosti podľa nariadenia o úhoroch;

35.berie na vedomie početné vyhlásenia a jasné stanoviská zástupcov členských štátov, ktoré vyjadrujú zreteľné obavy z akčného plánu a z neistoty, ktorú prináša; konštatuje, že členské štáty spochybnili najmä príliš zjednodušený prístup Komisie k obmedzeniu používania vlečných sietí na lov pri dne v chránených morských oblastiach;

36.považuje zvolený protiklad medzi rozvojom odvetvia rybárstva a ochranou morskej biodiverzity za slepú uličku; myslí si, že oboje sa dá dosiahnuť vyváženým spôsobom tak, ako to tvrdili zástupcovia členských štátov po predložení akčného plánu;

37.víta vytvorenie osobitnej skupiny pre dialóg zloženej zo zástupcov Generálneho riaditeľstva Komisie pre životné prostredie (GR ENV) a Generálneho riaditeľstva pre námorné záležitosti a rybárstvo (GR MARE) a zástupcov členských štátov a zainteresovaných strán; domnieva sa, že úlohou skupiny pre dialóg by malo byť uľahčovanie výmeny poznatkov a možných diskusií medzi komunitami rybárov a ochranárov a poskytnutie platformy pre transparentnosť a dialóg o vykonávaní ich plánov členským štátom;

38.opätovne potvrdzuje svoj záväzok uplatňovať výsady a právomoci Európskeho parlamentu v prípade akejkoľvek iniciatívy, či už legislatívnych návrhov, delegovaných alebo vykonávacích aktov vrátane tých, ktoré súvisia či nesúvisia s akčným plánom;

39.konštatuje, že hoci akčný plán nie je právne záväzný, jeho vykonávanie bude pre členské štáty a ich flotily znamenať značné sociálno-ekonomické náklady, keďže obsahuje približne 90 opatrení vo forme predpisov, usmernení, analýz, plánov, štúdií, správ a iniciatív; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri príprave akýchkoľvek nových alebo revidovaných nariadení či iniciatív včas vykonali všetky potrebné štúdie a aby zohľadnili a aktívne sa zapojili do procesov námorného priestorového plánovania či už medzi regiónmi a morskými oblasťami, alebo aj medzi rôznymi členskými štátmi a krajinami mimo EÚ s cieľom zaručiť ich sociálno-ekonomické prínosy;

40.domnieva sa, že opatrenia zahrnuté do akčného plánu by sa podľa možností mali riadiť riadnym legislatívnym postupom v záujme zabezpečenia väčšej transparentnosti, a mali by zahŕňať posúdenie reálneho vplyvu s riadnym zapojením všetkých zainteresovaných strán;

41.so znepokojením konštatuje, že právne dôsledky akčného plánu nie sú dostatočne jasné, a to aj na základe vyhlásení Komisie, napríklad počas prezentácie plánu pred Výboru Európskeho parlamentu pre rybárstvo a rôznymi zainteresovanými stranami; domnieva sa, že plán nevnáša do odvetvia rybárstva jednoznačnosť a stabilitu a má škodlivý vplyv na mnohé odvetvia rybárstva v čase, keď neistoty nahromadené v dôsledku viacerých kríz výrazne vplývajú na morálku ľudí pracujúcich v tomto odvetví;

42.so znepokojením konštatuje, že namiesto toho, aby nadväzovala na legislatívne návrhy, využíva Komisia pri predkladaní veľmi konkrétnych politických opatrení čoraz častejšie nezáväzné nástroje, ako sú oznámenia bežne označované za tzv. mäkké predpisy; domnieva sa, že akákoľvek neistota z rozdielu medzi zamýšľaným právnym významom predložených oznámení a ich skutočným právnym účinkom môže ovplyvniť právnu istotu a predvídateľnosť v tomto odvetví a zároveň vyvolať právne otázky týkajúce sa medziinštitucionálnej rovnováhy či obmedzenia a výkonu právomocí EÚ; domnieva sa preto, že oznámenia Komisie by sa nemali využívať na predkladanie záväzných opatrení;

43.vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie, a zvlášť tie od GR MARE a GR ENV, obsahujú protichodné vyhlásenia o záväzných účinkoch akčného plánu; vyzýva GR MARE a GR ENV, aby pred prípravou alebo navrhnutím spoločných iniciatív viac dbali na špecifickosť vlastností odvetvia rybárstva;

44.súhlasí s vyhlásením predsedníčky Komisie v správe o stave Únie za rok 2023, v zmysle ktorého by mal každý nový právny predpis prejsť kontrolou konkurencieschopnosti; žiada, aby akčný plán, ako aj všetky legislatívne návrhy týkajúce sa rybolovu či iné iniciatívy zahŕňali aj kontrolu konkurencieschopnosti z hľadiska ich sociálno-ekonomického vplyvu na rôzne činnosti a ich vplyvu na pobrežné komunity, na odvetvie rekreačného rybolovu a tiež celkového vplyvu na dostupnosť dodávok potravín;

45.vyjadruje poľutovanie nad tým, že k akčnému plánu nie je pripojená sociálno-ekonomická štúdia, posúdenie vplyvu s vedeckou analýzou ani priebežná správa a že v ňom nie sú navrhnuté žiadne dodatočné opatrenia na financovanie zelenej a energetickej transformácie; upozorňuje Komisiu na to, že strategické dokumenty, ako je spomínaný akčný plán, by sa mali predkladať rôznym zainteresovaným stranám, aby mohli koordinovanejšie a jasnejšie zohľadňovať ich názory a mali by zahŕňať aj úplné environmentálne, sociálne, hospodárske a právne posúdenie ich vykonávania; žiada, aby sa zaviedli všetky potrebné opatrenia, vrátane stimulov a kompenzačných mechanizmov, na spravodlivú a vyváženú transformáciu;

46.pripomína, že členské štáty musia pri prideľovaní rybolovných možností v plnej miere vykonávať článok 17 SRP; vyzýva členské štáty, aby rybolovné možnosti prideľovali podľa transparentných a objektívnych kritérií na základe sociálnych a environmentálnych vlastnostiach rybárskych flotíl a aby článok 17 uplatňovali ako nástroj stimulácie zodpovedných rybolovných postupov s malým vplyvom;

47.zdôrazňuje, že akčný plán by mal prispievať k pilierom udržateľnosti v rámci SRP (environmentálny, sociálny a hospodársky), ale okrem iného aj k rastu produktivity, dôstojným pracovným podmienkam v tomto odvetví, zvlášť v prípade maloobjemového tradičného rybolovu, a k stabilným trhom, a zároveň zaručovať bezpečné, kvalitné a udržateľné výrobky bez toho, aby bola ohrozená potravinová bezpečnosť a autonómia, umožňovať rybárom plne využívať pridelené rybolovné kvóty a prispievať k obnove a ochrane životného prostredia s cieľom zmierniť následky zmeny klímy a prispôsobiť sa jej vplyvom;

48.víta výzvu Komisie na zber údajov o vplyve rekreačného rybolovu, ale zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadniť aj hospodárske a sociálne vplyvy udržateľných rekreačných rybolovných činností; domnieva sa, že rekreačný rybolov dokáže ponúknuť skvelé možnosti na podporu prístupu tzv. občianskej vedy;

49.považuje Zmluvu OSN o šírom mori za významný úspech na medzinárodnej úrovni v oblasti ochrany oceánov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že akčný plán dostatočne netrvá na tom, aby sa reciprocita stala súčasťou medzinárodných dohôd; považuje preto za nevyhnutné, aby EÚ spolupracovala na medzinárodnej úrovni s ostatnými partnermi na vykonávaní pravidiel s cieľmi a zámermi podobnými tým, ktoré sú stanovené v SRP, najmä v jej článku 28 ods. 2 písm. d), v Európskej zelenej dohode a v cieľoch udržateľného rozvoja;

50.zdôrazňuje význam spolupráce EÚ s rozvojovými krajinami, najmä s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, s cieľom pripraviť sa na budúci rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov výmenou odborných znalostí EÚ v oblasti námorného plánovania a priemyselného rozvoja; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila budovanie kapacít a financovanie pre rozvojové krajiny s cieľom zlepšiť správu oceánov a pobrežných oblastí, rozvíjať stratégie pre námorné hospodárstvo, preklenúť medzery v správe a bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a nezákonnému obchodu s morskými zdrojmi; zdôrazňuje, že je dôležité nájsť riešenia, ktoré zodpovedajú miestnym potrebám v oblasti energie s nulovými emisiami, zabezpečia ochranu morských ekosystémov a zachovajú tradičné činnosti, ako je rybolov; zdôrazňuje význam zapojenia pobrežných komunít do vykonávania týchto opatrení; ďalej zdôrazňuje význam podpory udržateľných rybolovných postupov v najvzdialenejších regiónoch založených na udržateľnom využívaní morských zdrojov a riadení rybárstva, akvakultúry a cestovného ruchu ako spôsobu zabezpečenia dlhodobého sociálno-ekonomického rozvoja týchto regiónov;

51.vyzýva EÚ, aby podporovala transparentnosť rybárstva a iných odvetví ťažobného priemyslu na mori v partnerských krajinách, keďže je to kľúčové na zastavenie nadmerného rybolovu, straty biodiverzity a porušovania ľudských práv; zdôrazňuje, že pobrežné rozvojové krajiny môžu uplatňovať normy uvedené v iniciatíve za transparentnosť rybárstva a v iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle s cieľom zlepšiť transparentnosť;

52.žiada, aby sa akékoľvek obmedzenia, či už vychádzajú alebo nevychádzajú z akčného plánu, automaticky vzťahovali aj na výrobky dovážané z krajín mimo EÚ, zvlášť ak si uvedomíme, že EÚ dováža 70 % rýb, ktoré skonzumuje; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami, ako aj rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty z krajín Únie i mimo nej;

53.konštatuje, že úlovky získané použitím mobilného dnového výstroja predstavujú 25 % všetkých európskych úlovkov; domnieva sa, že nové pravidlá riadenia, najmä obmedzenia týkajúce sa používania rybolovných techník na úrovni EÚ, by nemali ohrozovať potravinovú bezpečnosť ani viesť k zvýšeniu dovozu produktov rybolovu, zvlášť v prípade, že boli ulovené rybárskym výstrojom, ktorého použitie je v EÚ obmedzené alebo zakázané;

54.podporuje prebiehajúce úsilie v odvetví rybárstva o zlepšenie selektívnosti rybolovných techník a zníženie ich vplyvu na životné prostredie; upozorňuje na pozitívne príklady obnovy populácií druhov v chránených oblastiach pri súčasnom zachovaní rybolovných činností; podporuje ďalšie úsilie o posilnenie mechanizmov spoločného riadenia, v rámci ktorých miestne zainteresované strany prevezmú zodpovednosť za udržateľné riadenie a investujú viac do výskumu, inovácií a vývoja nových rybárskych výstrojov a techník; zdôrazňuje úlohu rybárov ako „strážcov mora“, ako aj ich odhodlanie obnovovať populácie rýb a ich prínos k obnove morských ekosystémov;

55.konštatuje, že sa, ako tvrdí Komisia, podarilo vďaka SRP v posledných desaťročiach dosiahnuť v praxi hmatateľný pokrok smerom k udržateľnejšiemu rybolovu; upozorňuje však, že tento proces je pre väčšinu rybárskych komunít veľmi nákladný;

56.zdôrazňuje význam zapojenia všetkých príslušných zainteresovaných strán – od rybárov až po zástupcov občianskej spoločnosti – do rozhodovacieho procesu a vykonávania opatrení, ktoré prispievajú k ochrane a obnove morských ekosystémov a ktoré môžu podporiť udržateľné a odolné rybárstvo;

57.zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien vzhľadom na kľúčovú úlohu žien a mladých ľudí, najmä v udržateľnom hospodárstve založenom na oceánoch a v chránených morských oblastiach;

58.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.