1.konštatuje, že rozvojom technológie sa rozšírila oblasť vhodná pre nákladovo efektívne geotermálne projekty a ich dosah;

2.zdôrazňuje potenciál všadeprítomných plytkých geotermálnych zdrojov nízkej teploty, ktoré sú k dispozícii vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje potenciál hlbinnej geotermálnej energie, ktorá môže priamo prispievať k výrobe tepla a energie;

3.konštatuje, že geotermálna energia má naďalej často okrajovú úlohu v diskusii o energii z obnoviteľných zdrojov; upozorňuje na skutočnosť, že geotermálne zariadenia si nevyžadujú kritické suroviny v rovnakom rozsahu ako iné obnoviteľné zdroje energie; konštatuje, že geotermálna energia má podľa prístupu udržateľného životného cyklu malý vplyv na životné prostredie, zvyčajne si vyžaduje obmedzené využívanie pôdy a možno ju ľahko začleniť do krajiny;

4.zdôrazňuje, že geotermálna energia poskytuje dlhodobé výhody, ktoré môžu prevážiť vysoké počiatočné náklady spojené s jej vybudovaním, pretože je udržateľným zdrojom energie s nízkym dosahom na životné prostredie, má stabilné a predvídateľné náklady na energiu, nízke prevádzkové náklady, dlhú životnosť a je spoľahlivá, čo vytvára podnikateľské a pracovné príležitosti v miestnych komunitách a pomáha znižovať závislosť od dovozu palív;

5.vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál geotermálnej energie nebol dostatočne využívaný skôr a že jej súčasné využívanie je do veľkej miery vyvolané energetickou krízou a naliehavou potrebou zmierniť sociálny a ekonomický tlak na dopyt po vykurovaní a chladení v Európe; upozorňuje, že záplava dotovaného plynu, obmedzená informovanosť verejnosti a nevyhnutné vysoké počiatočné náklady už roky účinne brzdia rozvoj geotermálnej energie;

6.zdôrazňuje, že potenciál geotermálnej energie významne prispieť k dosiahnutiu niektorých strategických cieľov EÚ vrátane klimatických cieľov dekarbonizáciou jednotlivých odvetví, podporou strategickej autonómie EÚ posilnením potrieb energetickej bezpečnosti, znížením závislosti od fosílnych palív z nespoľahlivých tretích krajín, ako je Rusko, zvýšením konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a posilnením postavenia spotrebiteľov vďaka cenovo dostupným a spoľahlivým dodávkam tepla a elektriny;

7.zdôrazňuje, že ekologicky udržateľný postup ťažby surovín z geotermálnej soľanky by mohol prispieť k zabezpečeniu udržateľných miestnych dodávok strategických kritických surovín vrátane lítia, a tak posilniť hospodársku odolnosť EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že zariadenia na získavanie geotermálnej energie aj surovín majú väčší vplyv na tvorbu pracovných príležitostí ako tradičné geotermálne zariadenia a tiež priťahujú podniky, ktoré usilujú o využívanie viacerých tokov zdrojov;

8.upozorňuje na geotermálne riešenia, ktoré umožňujú uskladňovať prebytočnú veternú a slnečnú energiu na následné využitie vo vykurovaní, chladení a výrobe elektriny, a na ich kľúčovú úlohu vo vývoji systémov energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje na úlohu nevyužívaných baní, ktoré sú obzvlášť vhodné na rozsiahle sezónne uskladňovanie tepla a dlhodobé uskladňovanie elektriny; zdôrazňuje potenciál geotermálnej energie na vyvažovanie siete a pomocné služby vzhľadom na jej vysoký kapacitný faktor, flexibilitu dodávok a potenciál prenosu;

9.zdôrazňuje, že najväčší potenciál využívania geotermálnej energie v EÚ spočíva v systémoch diaľkového vykurovania a chladenia a v sieťach plytkých geotermálnych zariadení; zdôrazňuje, že môžu poskytovať miestnu, základnú a flexibilnú energiu z obnoviteľných zdrojov a ochranu pred nestálymi a rastúcimi cenami fosílnych palív; zdôrazňuje, že geotermálna energia môže pomôcť pri dekarbonizácii vykurovania a chladenia, ktoré predstavuje takmer polovicu celkovej konečnej spotreby energie v EÚ a produkuje až 35 % emisií skleníkových plynov v EÚ súvisiacich s využívaním energie; berie na vedomie potenciál a rastúcu potrebu geotermálneho diaľkového chladenia, ktoré bude dôležitým prvkom udržateľnej adaptácie na zmenu klímy v mestách, keďže sa predpokladajú častejšie vysoké teploty a vlny horúčav;

10.poukazuje na značný potenciál geotermálneho tepla pre priemyselné procesy, najmä pre nízko až stredne energeticky náročné procesy (do 200 stupňov), ktoré tvoria až polovicu priemyselnej výroby tepla v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozvoj využívania geotermálneho tepla na tento účel zvýši konkurencieschopnosť európskych spoločností zabezpečením spoľahlivého a cenovo dostupného zdroja tepla;

11.zdôrazňuje tiež potenciál tepla geotermálneho pôvodu v domácej výrobe potravín, najmä vo výrobe poľnohospodárskych výrobkov, záhradníctve a akvakultúre; konštatuje, že v týchto odvetviach už sú úspešné príklady geotermálnych aplikácií v rôznych európskych regiónoch; zdôrazňuje, že využívanie tepla geotermálneho pôvodu prispeje k dekarbonizácii týchto odvetví, k udržateľnejším a ekologickejším postupom a zároveň zníži výrobné náklady, vysoké náklady na energiu, nestálosť cien pre výrobcov a tiež podporí odolnosť potravinových systémov;

12.berie na vedomie potenciál kaskádového využívania, pri ktorom sa tá istá geotermálna kvapalina používa na viacero účelov; zdôrazňuje potrebu podporovať medziodvetvové synergie medzi geotermálom a inými odvetviami, a to aj spoločným využívaním lokalít, infraštruktúry, údajov a kvalifikácie pracovnej sily;

13.domnieva sa, že prítomnosť geotermálnej energie by sa mala zohľadniť pri určovaní zemepisnej polohy „údolia emisne neutrálneho priemyslu“ ako súčasti aktu o emisne neutrálnom priemysle;

14.vyzýva Komisiu, aby predstavila geotermálnu stratégiu EÚ, ktorá členským štátom a miestnym samosprávam poskytne konkrétne usmernenia na urýchlené zavádzanie geotermálnej energie s cieľom dekarbonizovať vykurovanie a prispieť k energetickej nezávislosti EÚ a dosiahnuť cieľ aspoň trojnásobku spotreby energie zo solárneho tepla a geotermálnej energie do roku 2030, ako sa uvádza v stratégii EÚ pre slnečnú energiu; zdôrazňuje, že 151 podnikov a odvetví vyzvalo v roku 2022 Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu na uvoľnenie potenciálu geotermálnej energie;

15.zdôrazňuje, že opatrenia členských štátov a EÚ v oblasti geotermálnej energie by mali vychádzať z posúdenia geotermálneho potenciálu Európy pri súčasnom zohľadnení rozličných geologických a klimatických podmienok a predpokladanej nákladovej efektívnosti zavádzania geotermálnych riešení;

16.vyzýva Komisiu, aby v stratégii vychádzala z komplexného posúdenia potenciálu geotermálnej energie v plytkých, stredne hlbokých, hlbinných a veľmi hlbokých podpovrchových vrstvách vo všetkých 27 členských štátoch; konštatuje, že toto posúdenie by malo pomôcť identifikovať potenciál geotermálnej energie na rôzne účely, okrem iného pre diaľkové vykurovanie, chladenie, priemyselné procesy, výrobu potravín, tepelné čerpadlá, výrobu elektrickej energie a obnoviteľný vodík a lítium; konštatuje, že v tejto štúdii by sa mal posúdiť aj vplyv rozvoja geotermálnej energie na dekarbonizáciu hospodárstva, tvorbu pracovných príležitostí, konkurencieschopnosť, posilnenie postavenia spotrebiteľa a nákladovú efektívnosť oproti iným zdrojom energie;

17.vyzýva Komisiu, aby v stratégii riešila prekážky rozvoja geotermálnych projektov vrátane cezhraničných problémov a poskytla príručku s odporúčanými postupmi využívania geotermálnej energie v EÚ pre vnútroštátne a miestne orgány, realizátorov projektov a finančné inštitúcie;

18.víta rastúcu informovanosť a podporu geotermálnej energie na úrovni členských štátov; žiada členské štáty, aby nasledovali príklad krajín, ktoré už vypracovali plány, ciele a osobitné politické opatrenia pre geotermál Napríklad národné iniciatívy Poľska (Viacročný program rozvoja využívania geotermálnych zdrojov v Poľsku – 2022), Francúzska (Národný akčný plán pre geotermálnu energiu – 2023) a Nemecka (Nemecká stratégia pre geotermálnu energiu 2022).; zdôrazňuje potrebu podporiť výmenu informácií o týchto opatreniach a údajoch na pomoc politikám pre geotermálnu energiu a na presadzovanie jestvujúcich odporúčaných postupov a poskytovanie vedomostí;

19.vyzýva Komisiu, aby vytvorila tzv. geotermálnu alianciu, ktorej súčasťou budú členské štáty, subjekty umožňujúce zavedenie geotermálu, priemysel, vedecká obec a občianska spoločnosť, čo by uľahčilo výmenu odporúčaných postupov a realizáciu budúcej geotermálnej stratégie;

20.žiada Komisiu, aby preskúmala potenciál prínosu geotermálnej energie k cieľom výroby čistého vodíka stanoveným v pláne REPowerEU;

21.zdôrazňuje potrebu modernizovať súčasné siete vykurovania a chladenia a vybudovať nové s využitím potenciálu geotermálnej energie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na podporu vyššie uvedeného ustanovili výrazné stimuly a aby dali prednosť systémom vykurovania a chladenia štvrtej a piatej generácie; konštatuje, že rozvoj sietí vykurovania a chladenia je neoddeliteľnou súčasťou prípravy komplexných plánov vykurovania obcí, ako sa vyžaduje v smernici o energetickej efektívnosti a je v súlade s cieľmi národných energetických a klimatických plánov; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia na vypracovanie týchto plánov vrátane posúdenia geotermálneho potenciálu;

22.víta rastúci počet projektov, ktorých súčasťou je konverzia súčasnej infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia na diaľkové vykurovanie a chladenie na geotermálnom základe; zdôrazňuje najmä potenciál takejto konverzie v krajinách strednej a východnej Európy, kde môžu významne prispieť k politikám dekarbonizácie; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa mali vo veľkej miere podporovať z fondov pre modernizáciu, spravodlivú transformáciu a súdržnosť; žiada, aby sa pri investíciách podporovaných z Modernizačného fondu, ktoré podporujú prechod na systémy diaľkového vykurovania, vždy zvažoval potenciál geotermálnej energie, ktorá by sa do týchto systémov mohla dodávať;

23.vyjadruje obavu, že rozvoju geotermálnych projektov príliš často bráni alebo ho výrazne odďaľuje nedostatočne rozvinutá sieť diaľkového vykurovania a chladenia; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť koordináciu medzi energetickými podnikmi a miestnymi orgánmi pri spoločnom projektovaní sietí diaľkového vykurovania a chladenia, investíciách do nich a ich riadení;

24.upozorňuje na skutočnosť, že niektoré z nedávnych geotermálnych projektov diaľkového vykurovania a chladenia sa realizovali podľa nových obchodných modelov, ktoré súkromným podnikom vrátane podnikov verejných služieb umožňujú budovať verejnú infraštruktúru v mene miestnych orgánov; vyzýva členské štáty, aby preskúmali inovatívne možnosti regulácie na podporu rozvoja geotermálneho diaľkového vykurovania a chladenia;

25.zdôrazňuje význam sprístupnenia údajov zo súčasných sietí diaľkového vykurovania, a to aj o úrovni modernizácie a spotreby tepla zainteresovaným stranám v Európe; zdôrazňuje, že tieto údaje sú nevyhnutné na vyhodnotenie potenciálu regiónu a na spoluprácu s miestnymi orgánmi v počiatočných fázach projektu; vyzýva Komisiu, aby sprístupňovanie existujúcich údajov o diaľkovom vykurovaní a chladení podporovala a koordinovala;

26.konštatuje, že nedostatočná dostupnosť údajov o situácii pod povrchom je v súčasnosti významnou prekážkou znižovania rizík, a tým aj rýchleho zavádzania projektov geotermálnej energie; zdôrazňuje, že jednoduchý a spravodlivý prístup k údajom o situácii pod povrchom v členských štátoch je kľúčový pre fázu posudzovania projektov; ďalej zdôrazňuje, že tento nedostatočný prístup k údajom bráni vedcom v tvorbe geologických modelov, ktoré sú nevyhnutné na predikciu potenciálu a výnosov geotermálnej energie v danej podpovrchovej oblasti, a preto majú zásadný význam pri znižovaní neistoty pre realizátorov projektov;

27.naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali metódy zberu rôznych druhov geologických údajov od verejných a súkromných subjektov so zámerom usporiadať ich, systematizovať a sprístupňovať verejnosti rozšírením súčasných geologických databáz s využitím digitálnych formátov na zber údajov a ich sprístupnením; konštatuje, že by sa to malo dosiahnuť v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov, ochrany citlivých obchodných údajov vrátane ochrany obchodného tajomstva a práv duševného vlastníctva, ako aj bezpečnostných aspektov a v prípade potreby zahŕňať stimuly alebo náhradu za poskytnutie údajov súkromnými subjektmi; vyjadruje názor, že geologické údaje financované z verejných zdrojov potrebné na geotermálne projekty (napríklad získaných z verejnej podpory na prieskumné vrty) by sa mali sprístupniť verejnosti v krátkom čase, ktorý stanoví príslušný členský štát; upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa geologické údaje, ktoré uchovávajú súkromné subjekty, po určitom čase bezplatne sprístupňujú verejnosti;

28.naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala výhody a prekážky harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov pre poskytovanie prístupu k podpovrchovým údajom a uchovávanie geologických údajov na centralizovanom portáli na úrovni EÚ, ktorý je bezplatne a ľahko prístupný pre všetkých;

29.zdôrazňuje, že v oblastiach s nedostatočnými podpovrchovými údajmi môžu vlády mať úlohu pri financovaní mapovania geotermálnych zdrojov a prieskumných vrtov; víta skutočnosť, že niektoré členské štáty už podnikli kroky týmto smerom; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala tento zber údajov prostredníctvom relevantných projektov, ako je európska infraštruktúra geologických údajov (EGDI), ktorej cieľom je vytvoriť celoeurópsky atlas geotermálnych zdrojov; zdôrazňuje význam služby monitorovania krajiny programu Copernicus (CLMS), ktorá môže poskytovať spoľahlivé údaje o teplote pôdy, čo je obzvlášť užitočné pre povrchovú geotermálnu energiu;

30.zdôrazňuje potenciál zmeny účelu neaktívnych ropných a plynových vrtov a baní pre geotermál; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s ropnými, plynárenskými a uhoľnými spoločnosťami a pripravili verejné zoznamy a mapy vyčerpanej, opustenej a vyradenej uhľovodíkovej infraštruktúry s potenciálom využitia ako geotermálny zdroj; zdôrazňuje, že treba stanoviť priority pre využitie finančných prostriedkov na podrobné štúdie o stave tejto infraštruktúry s cieľom posúdiť potenciál jednotlivých lokalít;

31.vyjadruje znepokojenie nad roztrieštenosťou štatistík o geotermálnej energii; zdôrazňuje, že je veľmi ťažké posúdiť využívanie geotermálnej energie v Európe z dôvodu nedostatočných noriem pre vykazovanie priemyselných údajov; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s odvetvím a Komisiou prepracovali súčasné postupy zberu štatistických údajov pre geotermálne účely a aby odporúčané postupy v tomto odvetví replikovali tvorbou noriem pre vykazovanie priemyselných údajov;

32.opakovane uvádza, že neistota súvisiaca s podpovrchovými zdrojmi sťažuje zabezpečenie financovania projektov; konštatuje, že počiatočná fáza projektu, ako je fáza prieskumu a výstavby, si vyžaduje značné počiatočné náklady a vysoké podnikateľské riziko brániace investičnému rozhodnutiu, a vyzýva členské štáty, aby preskúmali riešenia na zníženie finančného rizika primerané zrelosti ich miestneho trhu, ako sú granty, úvery, ktoré sú prevoditeľné na granty, záruky s podporou štátu, poistenie prieskumu a mechanizmy zaistenia; berie na vedomie príklady mechanizmov krytia rizík podporované nielen z verejných prostriedkov, ale aj príspevkami zo súkromného sektora; v tejto súvislosti poznamenáva, že systém EÚ na zmierňovanie finančných rizík by bol obzvlášť užitočný pre najmenej rozvinuté trhy v geotermálnom odvetví; berie na vedomie význam iných opatrení na zníženie rizík, ako je umožnenie jednoduchého prístupu k podpovrchovým údajom, výmena odporúčaných postupov ohľadom nových druhov obchodných modelov poskytujúcich synergiu verejného a súkromného financovania;

33.vyjadruje znepokojenie nad tým, že vysoké počiatočné náklady na vrty a inštaláciu zvyčajne odrádzajú od výberu geotermálnych tepelných čerpadiel (GHP) v prospech menej účinných technologických riešení; vyzýva členské štáty, aby preskúmali možné finančné stimuly na preklenutie tohto rozdielu, a to aj na základe splácania z úspor; vyzýva Komisiu, aby túto otázku riešila v pripravovanom akčnom pláne EÚ pre tepelné čerpadlá;

34.zdôrazňuje, že vysoké počiatočné náklady brzdia rast geotermálnej energie najmä pre subjekty s obmedzenými finančnými zdrojmi, ktoré preto dávajú prednosť investíciám ziskovejším z krátkodobého hľadiska, ale s nižšou environmentálnou udržateľnosťou; vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, že pri využívaní existujúcich európskych fondov a nástrojov sa budú viac zohľadňovať geotermálne projekty; žiada Komisiu, aby v rámci existujúcich finančných prostriedkov vyčlenila zdroje na podporu prieskumu, rozvoja a modernizácie geotermálnych projektov, najmä založených na inovačných technológiách, a na rekvalifikáciu pracovníkov a jej zvyšovanie;

35.zdôrazňuje, že zavádzanie projektov geotermálnej energie v EÚ by uľahčili pravidlá rýchlejšieho povoľovania pre geotermál v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia; konštatuje, že projekty geotermálnej energetiky v súčasnosti podliehajú právnym predpisom určeným pre rozsiahle ťažobné projekty, ktoré sa ťažko dodržiavajú, najmä v prípade geotermálnych projektov menšieho rozsahu; vyzýva preto členské štáty, aby preskúmali súčasné právne predpisy pre ťažbu s cieľom lepšie zohľadniť špecifickosť geotermálnych projektov a vypracovať pre geotermálnu energiu osobitné pravidlá povoľovania, s ohľadom na skutočnosť, že rôzne geotermálne technológie predstavujú výrazne odlišné vplyvy a riziká pre geológiu a životné prostredie; žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia na zabezpečenie požadovanej úrovne jednotnosti, podobne ako v prípade regulačného rámca na podporu ukladania CO2 (smernica 2009/31/ES Smernica 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).);

36.upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa lehoty na posúdenie projektov odvíjajú od zásady implicitného súhlasu za jasne vymedzených podmienok, pokiaľ sa odpoveď nevyžaduje podľa právnych predpisov EÚ alebo daného členského štátu; vyzýva členské štáty, aby preskúmali výhody a prekážky uplatňovania tejto zásady na geotermálne projekty a zvážili jej zavedenie do svojich právnych predpisov;

37.vyjadruje obavu, že geotermálne projekty narážajú na zdĺhavé postupy povoľovania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili efektívnejšie zjednodušené a digitalizované postupy povoľovania nových geotermálnych projektov a rozšírenia jestvujúcich zariadení, a to aj zriadením jednotného kontaktného miesta – ak ešte nie je zriadené – pre celý proces povoľovania vo všetkých orgánoch a aby poskytli podporu miestnym orgánom pri zabezpečovaní primeranej kvalifikácie ich pracovných síl; domnieva sa, že tieto jednotné kontaktné miesta by mali napomáhať aj poskytovaním informácií o možnostiach financovania zhromaždených Komisiou prostredníctvom centralizovaného portálu;

38.upozorňuje na rozdiely vo využívaní geotermálnej energie v mestskom a vidieckom prostredí; upozorňuje na špecifickosť projektov geotermálneho vykurovania v mestách a vyzýva členské štáty, aby vypracovali účinnejšie a jednoduchšie postupy povoľovania projektov geotermálneho vykurovania vrátane zjednodušenia prístupu k mestským pozemkom vhodným na geotermálne zariadenia; vyzýva preto Komisiu, aby vydala odporúčania spôsobov spolupráce prevádzkovateľov distribučných sústav s miestnymi orgánmi na príprave miestnych plánov vykurovania a chladenia so zameraním na geotermálnu energiu pre ľahšie zapracovanie využívania geotermálnej energie do plánov správy miest, ako aj moderných prístupov k správe podzemných priestorov;

39.konštatuje, že rozširovanie povolení pre geotermálne zariadenia sa pre realizátorov projektov musí uľahčiť tak, aby pokrývali ťažbu surovín alebo výrobu vodíka z existujúcej kapacity v rámci toho istého prenájmu;

40.vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia pre povoľovacie agentúry ohľadom odporúčaných postupoch pri vybavovaní žiadostí o povolenie plytkých geotermálnych zdrojov a o možných zásahoch do pitnej vody s cieľom urýchliť postup udeľovania povolení a zároveň zabezpečiť úplné uplatňovanie environmentálnych noriem;

41.vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od iných obnoviteľných zdrojov sa na geotermálnu energiu vzťahuje analýza životného cyklu, čo je v rozpore s technologicky neutrálnym prístupom nariadenia o taxonómii Nariadenie Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13)., znižuje značný potenciál geotermálnej energie ako vkladu do dekarbonizácie, najmä v oblasti dodávok tepla, a v porovnaní s inými obnoviteľnými zdrojmi energie ju vystavuje rozdielnym podmienkam hospodárskej súťaže; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala klasifikáciu aplikácií geotermálnej energie v ustanoveniach taxonómie s cieľom postaviť geotermálne prostredie na rovnakú regulačnú úroveň, ako je veterná a solárna energia;

42.zdôrazňuje, že geotermálna energia by mala mať rovnaký regulačný štatút, a to aj pri obstarávaní EÚ, ako to už je v prípade iných obnoviteľných zdrojov energie, a v dočasnom krízovom a prechodnom rámci, ako aj pri akýchkoľvek následných opatreniach;

43.vyjadruje znepokojenie nad údajne nedoriešenými otázkami a omeškaniami pri inštalácii geotermálnych tepelných čerpadiel, vŕtaní studní a nevyhnutnom povoľovaní pre nedostatok kvalifikovaných pracovníkov; zdôrazňuje, že potreba kvalifikovaných pracovných síl sa v budúcnosti ešte zvýši, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s priemyslom a v prípade potreby s odborovými zväzmi zintenzívnili opatrenia na kvalifikáciu a rekvalifikáciu špecialistov na geotermál, keďže pre dosiahnutie cieľov nasadenia geotermálnych riešení bude nevyhnutná primeraná rezerva pracovníkov;

44.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že najmä pre subjekty, ktoré inštalujú malé plytké geotermálne systémy a tepelné čerpadlá, budú k dispozícii systémy certifikácie alebo rovnocenné kvalifikačné systémy;

45.konštatuje, že geotermálnej energii je venovaný len obmedzený počet vysokoškolských kurzov a tie sú krátke a nepovinné, pričom väčšina kurzov v ponuke sa venuje len základným zručnostiam; odporúča preto členským štátom, aby s cieľom aktualizovať a posilniť špecializácie na geotermálnu energiu a primerane vyškoliť budúce generácie pracovníkov v tomto odvetví spolupracovali so vzdelávacími zariadeniami; víta projekty s podporou programu Erasmus+, ktorých cieľom je odstrániť nedostatok kvalifikovaných mladých absolventov v hodnotovom reťazci geotermálnej energie, ako napríklad program Geo3En, ktorý má v rámci programu Erasmus Mundus položiť základy budúceho magisterského štúdia geotermálneho inžinierstva; zdôrazňuje potrebu geotermálneho odvetvia zvyšovať informovanosť študentov a vyučujúcich o geotermálnom odvetví a kariérnych možnostiach, ktoré ponúka;

46.zdôrazňuje, že hoci EÚ je lídrom v oblasti geotermálneho výskumu, vývoja, patentov s vysokou hodnotou, publikácií a výroby, na zachovanie tohto postavenia sú potrebné podporné opatrenia pre geotermálne technológie novej generácie na európskej a vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o geotermálne skladovanie a priemyselné aplikácie;

47.konštatuje, že do výskumu a vývoja v oblasti geotermálnej energie bolo investovaných podstatne menej finančných prostriedkov ako do iných odvetví, pričom z inovačného fondu boli doteraz podporené len dva projekty v oblasti geotermálnej energie; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala investície do výskumu a vývoja v oblasti geotermálnych technológií, ako je vývoj spoľahlivej technológie čerpacích staníc a nových vrtných techník;

48.zdôrazňuje najmä význam projektov podzemných prečerpávacích vodných elektrární a uskladňovania tepla; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj týchto riešení a realizovali rozsiahle pilotné zariadenia; žiada o širšiu podporu týchto projektov v rámci výziev Inovačného fondu EÚ a programu Horizont Európa, a to najmä projektov v priestoroch vyradených baní a lomov premenených na vodné nádrže, pretože toto riešenie môže byť významným prvkom rozvoja dekarbonizovaných systémov elektrickej energie;

49.zdôrazňuje, že niektoré členské štáty vyjadrili obavy z nesúladu niektorých dovážaných tepelných čerpadiel s ich deklarovanou energetickou účinnosťou; zdôrazňuje, že pri revízii pravidiel pre štítky s označením energetického ekodizajnu by posudzovanie zhody treťou stranou (namiesto vlastného vyhlásenia) malo byť predmetom diskusie;

50.zdôrazňuje, že využívanie geotermálneho potenciálu najmä pre diaľkové vykurovanie je jedným z prírodných zdrojov, ktorý v postihnutých oblastiach môže prispieť k spravodlivej energetickej transformácii kompenzáciou strát pracovných príležitostí, keďže bane a iné ťažobné zariadenia sa zatvárajú, odstránením energetickej chudoby a posilňovaním sebestačnosť miestnych komunít a ich správnych orgánov znižovaním ich závislosti od dovozu energie;

51.vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál opätovného využitia geotermálnych aplikácií vo vyčerpaných, opustených a vyradených ložiskách uhľovodíkov, ako aj ropných a plynových vrtoch, nie je plne využitý;

52.upozorňuje na existujúce projekty na zmenu účelu vyradených baní, kde je technológia uskladňovania tepelnej energie použitá v kavernách schopná zabezpečiť vykurovanie alebo chladenie; berie na vedomie prípravu projektov, ktoré na uskladňovanie energie plánujú využívať geotermálne zásobníky energie; berie na vedomie súčasné projekty na zmenu účelu vyradených ropných a plynových vrtov na geotermálne využitie, čím sa výrazne znížia riziká prieskumov a náklady na vŕtanie;

53.konštatuje, že mnohé z týchto projektov realizuje odvetvie fosílnych palív, ktorý ich považuje za príležitosť zúčastniť sa energetickej transformácie, a že toto odvetvie treba ešte výraznejšie a skoro zapojiť do prieskumu potenciálu geotermálnej energie; zdôrazňuje, že včasné posúdenie zdrojov, kým sú bane ešte prístupné, zabezpečí efektívnejší rozvoj ich alternatívneho využitia; konštatuje, že by sa mal náležite zohľadniť režim zodpovednosti;

54.vyzýva členské štáty, aby využili súčasné možnosti európskeho financovania na podporu rekvalifikácie pracovných síl v transformujúcich sa oblastiach so zámerom využiť pracovné príležitosti súvisiace s geotermálnymi projektmi; konštatuje, že v geotermálnej energetike možno uplatniť kvalifikácie pre ropný a plynárenský priemysel a že tam môžu byť veľmi hodnotné; zdôrazňuje preto potrebu prilákať relevantných pracovníkov do geotermálneho odvetvia a podporiť ich, a to aj vytvorením stimulov a programov odbornej prípravy;

55.upozorňuje na špecifické potreby najvzdialenejších regiónov pri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie podľa ich geografických, geologických a meteorologických charakteristík; poukazuje na to, že vzhľadom na svoju geografickú odľahlosť nie sú tieto regióny napojené na európske energetické siete; konštatuje, že veľkú časť najvzdialenejších regiónov tvoria vulkanické územia, ktoré predstavujú vysoký potenciál pre výrobu povrchovej aj hlbinnej geotermálnej energie; zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú môže geotermálna energia zohrávať v týchto regiónoch na zaručenie ich energetickej nezávislosti;

56.upozorňuje na online mapovanie jestvujúcich geotermálnych zariadení v danom meste alebo regióne ako osvedčený postup, ktorým sa geotermálne riešenia môžu viac zviditeľniť, a tak pomôcť s podporou verejných a súkromných investičných rozhodnutí;

57.konštatuje, že problematickou naďalej ostáva akceptácia geotermálnych projektov zo strany verejnosti, najmä na základe environmentálnych obáv, ako je možný zásah do podzemných vôd, nekondenzovateľné emisie plynov, nadmerné využívanie vodných zdrojov a seizmická činnosť; pripomína význam zachovania prísnych environmentálnych a vedeckých noriem vo všetkých fázach projektov geotermálnej energetiky a uplatňovania udržateľného prístupu k posudzovaniu životného cyklu; zdôrazňuje, že prísne dodržiavanie týchto požiadaviek, transparentnosť investícií, väčšie zapojenie zainteresovaných strán a účasť miestnych komunít do jednotlivých etáp plánovania a realizácie môžu slúžiť ako účinná odpoveď na obavy verejnosti a pri prekonávaní nedôvery; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s geotermálnym odvetvím a členskými štátmi vypracovala usmernenia a odporúčané postupy spolupráce realizátorov projektov a miestnych orgánov a komunít pri budovaní dôvery, posilňovaní podpory a vytváraní vzájomne prospešných vzťahov;

58.zdôrazňuje potrebu výmeny odporúčaných postupov, technologického know-how, výsledkov výskumu a inovácií v oblasti geotermálnych technológií s partnerskými krajinami a organizáciami, ktoré už vyvinuli hlbokú a povrchovú geotermálnu energiu vo väčšom rozsahu alebo práve realizujú ambiciózne plány rýchleho rastu geotermálnej energetiky;

59.zdôrazňuje význam začlenenia geotermálnej energie do programu spolupráce s rozvojovými krajinami v záujme prenosu environmentálne vhodných technológií, výmeny poznatkov a budovania kapacít na uspokojenie rastúceho dopytu po energii;

60.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.