1.pripomína význam slobodných médií pri presadzovaní demokracie, vyvodzovaní zodpovednosti verejných a súkromných inštitúcií a pri umožňovaní prístupu občanov k informáciám, ktoré sú založené na faktoch; zdôrazňuje význam plurality médií a slobody pri vykonávaní novinárskeho povolania; dôrazne odsudzuje, že v roku 2022 bol zaznamenaný ďalší celosvetový rekord, pokiaľ ide o počet uväznených novinárov, a vyzýva na plný výkon spravodlivosti, pokiaľ ide o zabíjanie investigatívnych novinárov v EÚ;

2.vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčanie Komisie o ochrane novinárov a obhajcov ľudských práv, ktorí sú zapojení do verejnej účasti, pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, a najmä aby zrušili tresty odňatia slobody za prípady ohovárania, dekriminalizovali ohováranie a namiesto toho uprednostňovali občianskoprávne alebo správne konania; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala závažnosťou strategických žalôb proti verejnej účasti v trestnom konaní tým, že predloží návrh opatrení na zaručenie toho, aby sa ohováranie, urážka na cti a hanobenie, ktoré vo väčšine členských štátov predstavujú trestné činy, nemohli použiť na strategické žaloby proti verejnej účasti vo verejnom alebo súkromnom stíhaní; zdôrazňuje, že strategické žaloby proti verejnej účasti sú len jednou z metód používanou na umlčanie novinárov, a vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala iné praktiky a aby zasiahla; vyzýva politikov, aby verejne odsúdili hrozby a útoky proti novinárom;

3.opakuje svoje znepokojenie nad porušovaním základných práv, pokiaľ ide o používanie softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru zameraného na jednotlivcov a vysokopostavené osobnosti, ako sú novinári, blogeri, obhajcovia ľudských práv, politici a iní; zdôrazňuje, že nezákonné používanie špionážneho softvéru vládami štátov priamo a nepriamo ovplyvňuje integritu rozhodovania, čím sa oslabuje demokracia v EÚ a podčiarkuje naliehavá potreba väčšej transparentnosti a právnej zodpovednosti odvetvia dohľadu;

4.vyzýva členské štáty, najmä Grécko, Maďarsko, Poľsko, Španielsko a Cyprus, aby dodržiavali odporúčania zo správy o používaní softvéru Pegasus a rovnocenného špionážneho softvéru; pripomína svoje odporúčania týkajúce sa dodržiavania spoločných noriem EÚ, keďže individuálne práva nemožno ohroziť tým, že sa umožní neobmedzený prístup k sledovaniu;

5.naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné akčné plány pre bezpečnosť novinárov a vytvorili priaznivé prostredie pre pluralitné a nezávislé médiá, aby sa im darilo a mohli zohrávať zásadnú kontrolnú úlohu pri vyvodzovaní zodpovednosti vlád a iných aktérov;

6.pripomína, že obchodovanie so špionážnym softvérom a jeho používanie treba prísne regulovať; zdôrazňuje, že používanie špionážneho softvéru musí byť povolené len vo výnimočných a osobitných prípadoch vyšetrovania obmedzenej a uzavretej škály jasne a presne vymedzených závažných trestných činov, musí byť odôvodnené od prípadu k prípadu, musí byť v súlade s chartou a ďalšími príslušnými právnymi predpismi Únie a musí byť nariadené ex ante nezávislým a nestranným súdnym orgánom spolu s účinnými, známymi a prístupnými nápravnými opatreniami; zdôrazňuje, že každé sledovanie špionážnym softvérom musí podliehať kontrole ex post nezávislým orgánom dohľadu, ktorý musí zabezpečiť, aby sa každé povolené sledovanie realizovalo v súlade so základnými právami a podmienkami stanovenými Súdnym dvorom, Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Benátskou komisiou; trvá na tom, aby jednotlivci, u ktorých bol použitý špionážny softvér, mali prístup k skutočnému a zmysluplnému právnemu prostriedku nápravy;

7.zdôrazňuje, že korupcia je nezlučiteľná s hodnotami demokracie a právneho štátu, pretože prehlbuje nerovnosti a oslabuje dôveru občanov v dobrú správu vecí verejných; je hlboko znepokojený rastúcou mierou korupcie vo viacerých členských štátoch, najmä v prípadoch, ktoré sa týkajú vysokopostavených úradníkov a politikov; opätovne odsudzuje údajné prípady korupcie súčasných a bývalých poslancov Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti víta prijatie návrhov na zmenu rokovacieho poriadku v záujme posilnenia jeho integrity, nezávislosti a zodpovednosti; je znepokojený nerovnakou mierou vykonávania protikorupčného rámca EÚ v členských štátoch; žiada, aby pravidlom bola nulová tolerancia voči korupcii; vyzýva na zriadenie nezávislého orgánu pre etiku; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie smernice o ochrane oznamovateľov Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).;

8.zdôrazňuje, že nezávislosť súdnictva a účinný systém bŕzd a protiváh, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť, sú kľúčovými prvkami právneho štátu; zdôrazňuje, že vo viacerých členských štátoch pretrvávajú vážne obavy, pokiaľ ide o právny štát a nezávislosť súdnictva; odsudzuje všetky pokusy vlád členských štátov priamo alebo organizačnými prostriedkami politicky ovplyvňovať alebo kontrolovať nezávislé rozhodovanie súdov;

9.podporuje vytvorenie stratégie EÚ na zabezpečenie konkrétnych a koordinovaných opatrení na úrovni EÚ, a to aj zriadením ochranného mechanizmu pre obhajcov ľudských práv v Európe na základe príkladov zahraničnej politiky EÚ, s cieľom zabezpečiť prevenciu, priamu pomoc a zodpovednosť;

10.podporuje využívanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a horizontálnych podmienok umožňujúcich zmrazenie finančných prostriedkov EÚ na boj proti korupcii a zaostávaniu v oblasti právneho štátu v členských štátoch; zdôrazňuje, že finančné prostriedky obmedzené rôznymi opatreniami podmienenosti sa môžu uvoľniť až po splnení kľúčových základných podmienok; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dokončili vhodné opatrenia na dosiahnutie míľnikov stanovených v ich príslušných plánoch obnovy a odolnosti; vyzýva Európsku radu, aby prijala opatrenia a rozhodla, či sa Maďarsko dopustilo závažného a pretrvávajúceho porušovania hodnôt EÚ podľa článku 7 ods. 2 Zmluvy o EÚ; vyjadruje hlboké poľutovanie nad systematickým obviňovaním komunity LGBTQI+ maďarskými orgánmi; zdôrazňuje, že Rada nesie spoločnú zodpovednosť za ochranu hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ a ak by tak nečinila, malo by to dlhodobé a potenciálne škodlivé dôsledky; trvá na tom, aby sa rešpektovala úloha a právomoci Európskeho parlamentu;

11.vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty predlžujú núdzové opatrenia nad rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané, a snažia sa urýchlene prijať právne predpisy bez riadnej konzultácie;

12.opätovne zdôrazňuje bezprostrednú potrebu vytvoriť mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva a naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne začali rokovania s Európskym parlamentom o takejto dohode;

13.víta zavedenie vysielania a priamych prenosov zo zasadnutí Súdneho dvora v roku 2022 s cieľom poskytnúť verejnosti čiastočný prístup k jeho súdnej činnosti;

14.vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz väčším ohrozením slobody združovania, prejavu a zhromažďovania; pripomína, že právo na pokojné zhromažďovanie možno obmedziť len vtedy, ak sa to ustanovuje zákonom a je to nevyhnutné a primerané na ochranu všeobecného záujmu uznaného Úniou alebo práv a slobôd iných; odsudzuje v niektorých prípadoch použitie násilných a neprimeraných zásahov orgánov presadzovania práva počas pokojných protestov, ako aj prípady svojvoľného masového zatýkania potenciálnych demonštrantov; nabáda príslušné vnútroštátne orgány, aby zabezpečili transparentné, nestranné, nezávislé a účinné vyšetrovanie podozrení či obvinení z použitia neprimeranej sily; vyzýva členské štáty, aby využívali alternatívne postupy na zachovanie verejného poriadku, ktoré sa už v iných členských štátoch ukázali ako účinné;

15.zdôrazňuje, že na zabezpečenie slobody prejavu a práva na informácie, ktoré sú základom každej demokracie, musia byť informácie všeobecne prístupné a rôznorodé; zdôrazňuje, že musí byť zaručená umelecká sloboda; zdôrazňuje, že dezinformácie môžu výrazne narušiť fungovanie demokratických spoločností, hospodárstiev a politických systémov; pripomína potrebu zahrnúť mediálnu a digitálnu gramotnosť do občianskej výchovy s cieľom bojovať proti šíreniu dezinformácií; opakuje svoje odporúčania prijať účinné opatrenia na boj proti dezinformáciám šíreným zlomyseľnými zahraničných mocnosťami, najmä so zreteľom na nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že na účinný boj proti dezinformáciám a propagande je mimoriadne potrebné nezávislé a pluralitné mediálne prostredie online i offline, ktoré sa musí podporovať, a to aj účinnými opatreniami proti koncentrácii médií;

16.zdôrazňuje, že podľa práva Únie musia byť národné regulačné orgány a/alebo inštitúcie funkčne nezávislé od svojej vlády a nesmú žiadať ani prijímať žiadne pokyny od žiadneho iného orgánu; konštatuje, že mimoriadne dôležitá je politická nezávislosť regulácie médií a dohľadu členských štátov a Komisie, ochrana redakčnej nezávislosti v celej EÚ, ako aj ochrana novinárov pred sledovaním a ochrana novinárskych zdrojov; naliehavo v tejto súvislosti vyzýva na prijatie účinného európskeho aktu o slobode médií s cieľom zaručiť nezávislosť, pluralitu a slobodu médií v celej EÚ a zabezpečiť transparentnosť vlastníctva a financovania;

17.zdôrazňuje kľúčovú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri podpore aktívneho občianstva, základných práv a demokratickej účasti v Európe; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila stratégiu a zaviedla minimálne normy na ochranu organizácií občianskej spoločnosti vo všetkých členských štátoch s cieľom podporiť regulačné a politické prostredie bez odstrašujúcich účinkov, hrozieb a útokov a poskytnúť organizáciám občianskej spoločnosti udržateľný a nediskriminačný prístup k zdrojom a podporiť ich zapojenie do občianskeho dialógu a účasť na tvorbe politík; odsudzuje, že situácia obhajcov ľudských práv v EÚ sa v posledných rokoch alarmujúco zhoršila; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, aby obhajcovia ľudských práv mohli pracovať bez prekážok a neistoty;

18.pripomína, že podľa článku 6 charty má každý právo na slobodu a bezpečnosť, čo znamená, že každý v EÚ by mal byť chránený pred nezákonným a svojvoľným zatknutím; vyzýva členské štáty, aby sa riadili odporúčaním Komisie o procesných právach podozrivých a obvinených osôb s cieľom zlepšiť podmienky zadržiavania, a tým zabezpečiť vyššiu ochranu práva na slobodu a bezpečnosť;

19.odsudzuje nárast diskriminácie na základe náboženstva a viery a rasistických incidentov v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali rozhodné opatrenia, a to aj na medzinárodnej úrovni; pripomína, že podľa článku 10 charty má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prípady diskriminácie a rasistických a xenofóbnych trestných činov sa často neoznamujú úradom, čo vedie de facto k beztrestnosti; vyjadruje ľútosť, že nie všetky členské štáty plne transponovali rámcové rozhodnutie o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva;

20.je znepokojený rastúcim počtom prípadov policajného násilia voči rómskemu obyvateľstvu; vyzýva členské štáty, aby tieto incidenty dôkladne vyšetrili a zabezpečili, aby nedochádzalo k beztrestnému zavádzaniu a/alebo vykonávaniu represívnych a násilných opatrení voči rómskym jednotlivcom alebo komunitám; ďalej vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na problém neobjektívnych policajných záznamov, podávania správ, trestných stíhaní a súdnych rozsudkov a nedostatočný prístup Rómov k spravodlivosti;

21.poukazuje na to, že v dôsledku datafikácie každodenného života a škandálov v súvislosti s údajmi rastie význam práva na ochranu osobných údajov; opätovne vyjadruje obavy z nerovnomerného uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov; podporuje iniciatívy na posilnenie legislatívneho procesu v oblasti regulačného rámca EÚ pre umelú inteligenciu, ktorý by poskytoval účinné záruky v oblasti základných práv;

22.dôrazne odsudzuje rozsiahle porušovanie základných práv migrantov vrátane utečencov a používanie neprimeraného násilia voči nim na hraniciach EÚ vrátane svojvoľného zadržiavania, neľudských životných podmienok a nedostatočného prístupu k zdravotnej starostlivosti, nezákonných návratov a násilného zavracania migrantov; je veľmi znepokojený tým, že členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ustanovujú využívanie postupov zavracania; odsudzuje všetky zákony v členských štátoch, ktoré podkopávajú účinnú ochranu ľudských práv utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov na pevnine a na mori, ako aj kriminalizáciu humanitárnych pracovníkov a aktivistov; zdôrazňuje, že takmer tretina žiadateľov o azyl sú deti, a opakuje, že zadržiavanie detí pri imigrácii by nemalo byť povolené;

23.vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili zavedenie účinných mechanizmov dohľadu s cieľom zaistiť dodržiavanie základných práv na vonkajších hraniciach, čo by malo zahŕňať aj monitorovanie činností hraničného dozoru; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že jednotlivci, ktorých údaje sú uložené v databázach rozsiahlych informačných systémov EÚ, budú informovaní o svojich právach a budú mať prístup k dostupným prostriedkom nápravy;

24.dôrazne odsudzuje početné úmrtia utečencov a migrantov na mori, ktorí sú často obeťami obchodovania s ľuďmi a čelia neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu bez toho, aby sa bral akýkoľvek ohľad na ich bezpečnosť; opätovne zdôrazňuje povinnosť podľa medzinárodného morského práva pomáhať osobám v núdzi a naliehavo vyzýva na vykonávanie kontinuálnych koordinovaných pátracích a záchranných operácie s rýchlym vylodením a vyzýva členské štáty, aby prijali všetky možné opatrenia na záchranu životov ľudí ohrozených na mori; žiada, aby sa rešpektovalo právo na azyl všetkých osôb zachránených na mori, a to posudzovaním individuálnych okolností od prípadu k prípadu;

25.konštatuje, že viaceré členské štáty využívajú národnú bezpečnosť ako určujúci faktor vnútornej politiky, ako je migrácia; zdôrazňuje, že všetky opatrenia prijaté na základe národnej bezpečnosti musia byť nevyhnutné a primerané a nesmú byť v rozpore s právami zaručenými chartou; pripomína, že v článku 19 charty sa stanovuje ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície s tým, že hromadné vyhostenie je zakázané, a preto sa vyžaduje individuálne posudzovanie a zakazuje sa zamietnutie žiadostí o medzinárodnú ochranu výlučne na základe konkrétnej štátnej príslušnosti;

26.víta aktiváciu smernice EÚ o dočasnej ochrane Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12). po vojne na Ukrajine, ktorej cieľom je zabezpečiť utečencom a žiadateľom o azyl akéhokoľvek pôvodu prístup k ochrane; pripomína, že pri zabezpečovaní prístupu k ubytovaniu, zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a službám sociálneho zabezpečenia podľa smernice o dočasnej ochrane sa musí zohľadňovať rodový prístup; vyjadruje poľutovanie nad nerovným zaobchádzaním, rasovou diskrimináciou a násilím, ktorým čelia osoby utekajúce pred konfliktmi, ktoré nie sú ukrajinskými občanmi, najmä osoby inej farby pleti a LGBTIQ+ osoby; vyjadruje poľutovanie nad dvojakými normami uplatňovanými na migrantov a utečencov v EÚ a naliehavo vyzýva na ukončenie tejto situácie;

27.víta odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy o ochrane práv migrantiek, utečeniek a dievčat žiadajúcich o azyl, v ktorom vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie diskriminácii týchto žien, a to aj podporou prístupu k zamestnaniu, sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a uľahčením prístupu k službám a spravodlivosti pre osoby, ktoré zažili rodovo motivované násilie Rada Európy, odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2022)17 o ochrane práv migrantiek, utečeniek a dievčat žiadajúcich o azyl, 20. mája 2022.;

28.so znepokojením berie na vedomie veľký počet osôb bez štátnej príslušnosti v EÚ, najmä detí, ktoré sa bez štátnej príslušnosti narodili; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu a akčný plán na riešenie stavu osôb bez štátnej príslušnosti v EÚ a na ich ochranu pred vyhostením; vyzýva členské štáty, aby riadne identifikovali, uznali a chránili osoby bez štátnej príslušnosti a zamerali sa na riešenie špecifických problémov, ktoré ich robia zraniteľnými;

29.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie práva na nediskrimináciu a rovnaké zaobchádzanie v celej EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada už od roku 2008 blokuje návrh horizontálnej antidiskriminačnej smernice; domnieva sa, že akákoľvek aktualizácia tohto návrhu Komisiou musí vychádzať z pozície Európskeho parlamentu, zameriavať sa na prierezovú diskrimináciu a výslovne zakazovať diskrimináciu na základe akejkoľvek kombinácie dôvodov uvedených v charte; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada tieto požiadavky ignorovala, a naliehavo ju vyzýva, aby ich začlenila do svojho mandátu a aby prijala všetky primerané opatrenia na boj proti diskriminácii v EÚ;

30.vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie národných akčných plánov proti rasizmu členskými štátmi a akčného plánu EÚ proti rasizmu a zabezpečila v tej súvislosti náležité následné opatrenia; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby začlenila boj proti rasizmu a diskriminácii do všetkých politík EÚ; vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady, aby sa vážne zaoberali vytvorením Rady pre rodovú a inú rovnosť;

31.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinnými legislatívnymi a politickými opatreniami v členských štátoch i krajinách zapojených do procesu rozširovania bojovali proti rasovej diskriminácii vo všetkých oblastiach spoločnosti s osobitným zameraním na vzdelávanie a prevenciu segregácie v školách;

32.pripomína, že v oblasti digitalizácie treba veľkú pozornosť venovať diskriminačným predsudkom zavádzaným do nových technológií a od vývojárov a nasadzujúcich subjektov vyžadovať verejne prístupné informácie o tom, ako sú tieto systémy nastavené; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktorými sa zabráni, aby nové technológie vrátane umelej inteligencie prehlbovali diskrimináciu, existujúce nerovnosti a chudobu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že systémy umelej inteligencie sa budú riadiť zásadami transparentnosti, vysvetliteľnosti, spravodlivosti a zodpovednosti, ako aj zavedenie posúdení vplyvu na základné práva; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali medzerami v rodovej oblasti a v oblasti rozmanitosti v odvetviach informačných a komunikačných technológií (IKT) a v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM), najmä pri vývoji nových technológií a predovšetkým v rozhodovacích pozíciách;

33.pripomína, že je dôležité, aby boli pre deti z národnostných menšín k dispozícii špecializované školy ponúkajúce vzdelávanie v ich jazyku; nabáda na začlenenie zástupcov národnostných menšín do rozhodovacích procesov, ktoré majú vplyv na ich vzdelávacie systémy;

34.pripomína, že rodovo motivované násilie je veľmi rozšírené vo všetkých členských štátoch EÚ; dôrazne odsudzuje rýchle zhoršovanie situácie v oblasti práv žien a LGBTIQ+ osôb vo viacerých členských štátoch; dôrazne odsudzuje odopieranie prístupu k službám bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva, keďže ide o formu rodovo motivovaného násilia; zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práv rozhodol, že reštriktívne zákony týkajúce sa umelého prerušenia tehotenstva a nedostatočné vykonávanie porušujú právo žien na telesnú autonómiu a integritu; opätovne odsudzuje poľský zákon, ktorý ukladá takmer úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva; pripomína, že občania, ktorí ženám pomáhajú získať prístup k službám umelého prerušenia tehotenstva, ak nie sú voľne alebo legálne prístupné, by nemali byť stíhaní; opakuje svoju výzvu na zahrnutie práva na umelé prerušenie tehotenstva do charty;

35.víta návrh Komisie na smernicu o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu a vyzýva na urýchlené ukončenie rokovaní a zahrnutie rodovo motivovaného násilia do zoznamu trestných činov EÚ; zdôrazňuje, že takáto smernica by mala ako minimálnu normu garantovať záväzky stanovené v Istanbulskom dohovore a jej cieľom by malo byť posilnenie týchto noriem s cieľom zvýšiť úroveň ochrany; víta ratifikáciu Istanbulského dohovoru Európskou úniou s účinnosťou od 1. októbra 2023; vyzýva zostávajúce členské štáty, aby dohovor urýchlene ratifikovali s cieľom chrániť ženy pred násilím;

36.podčiarkuje, že osoby so zdravotným postihnutím, najmä ženy, aj naďalej čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii na základe svojho zdravotného postihnutia a pohlavia, rasy, etnického pôvodu, veku, náboženstva, viery, sexuálnej orientácie, migračného postavenia alebo sociálno-ekonomickej situácie, v ktorej sa nachádzajú; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú obzvlášť vystavené rodovo motivovanému násiliu vrátane fyzického, sexuálneho, psychologického a ekonomického násilia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zavedenie a prístupnosť mechanizmov na oznamovanie násilia páchaného na osobách so zdravotným postihnutím, ako aj služieb poskytovania podpory obetiam;

37.zdôrazňuje, že práva dieťaťa sú univerzálne a že každé dieťa by malo mať rovnaké práva bez diskriminácie, napríklad právo na uznanie rodičovstva, a to aj pre páry rovnakého pohlavia; víta návrh Komisie na nariadenie o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí a prijímaní verejných listín vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve s cieľom chrániť práva všetkých detí tým, že sa zabezpečí, aby sa ich rodičovské väzby vrátane, najmä, rodičov rovnakého pohlavia, vytvorené v jednom členskom štáte, uznávali vo všetkých členských štátoch EÚ;

38.vyzýva členské štáty, aby násilnú sterilizáciu trestali ako trestný čin; opakuje svoju pozíciu, že smernica o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu by mala zahŕňať násilnú sterilizáciu ako trestný čin podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

39.pripomína, že trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy motivované rasizmom, xenofóbiou alebo náboženskou neznášanlivosťou či nepriateľstvom alebo predsudkami voči zdravotnému postihnutiu, sexuálnej orientácii, rodovej identite, rodovým prejavom alebo pohlavným znakom sú extrémnymi príkladmi diskriminácie; konštatuje, že členské štáty majú povinnosť bojovať proti trestným činom z nenávisti a vyšetrovať ich, trestať páchateľov a prijímať preventívne opatrenia; zdôrazňuje potrebu primeraného zaznamenávania trestných činov z nenávisti orgánmi presadzovania práva s cieľom lepšie pochopiť povahu a výskyt tohto javu a jeho vplyv na obete, ako aj potrebu zameriavať sa na ich základné príčiny;

40.víta iniciatívu Komisie rozšíriť zoznam trestných činov EÚ v článku 83 ods. 1 ZFEÚ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dôslednú trestnoprávnu reakciu EÚ na nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti; vyjadruje veľké poľutovanie nad oneskoreným schválením iniciatívy a opakuje svoju výzvu Rade, aby dôsledne pracovala na dosiahnutí konsenzu;

41.pripomína, že právnymi predpismi EÚ o nenávistných prejavoch a trestných činoch z nenávisti by sa mala všeobecne chrániť ľudská dôstojnosť a malo by sa bojovať proti nenávisti a neznášanlivosti bez ohľadu na motiváciu týchto prejavov a činov a s osobitným zameraním na cieľové osoby, skupiny a komunity; dôrazne odsudzuje všetky formy nenávistných prejavov a očierňujúcich kampaní vo verejných médiách proti novinárom, politikom, verejným činiteľom, aktivistom a ďalším osobám;

42.vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala vykonávanie opatrení obsiahnutých v rôznych stratégiách v oblasti rovnosti, ako sú stratégia EÚ pre rovnosť LGBTIQ+ osôb na roky 2020 – 2025, stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, stratégia pre rovnosť a začlenenie Rómov a akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlene vypracovali a vykonali národné akčné plány proti rasizmu;

43.víta, že sa Komisia po prvýkrát uplatnila samostatné porušenie článku 2 Zmluvy o EÚ, keď Súdnemu dvoru postúpila maďarský „zákon o ochrane detí“, ktorý bol použitý na zamaskovanie iných cieľov;

44.uznáva, že chudoba je ďalšou formou diskriminácie, ktorá vedie k porušovaniu základných práv a k nerovnému prístupu k výrobkom a službám; zdôrazňuje osobitnú zraniteľnosť detí a vplyv, ktorý má chudoba na ne a na ich fyzický a psychický vývoj; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby vypracovali prierezové politiky na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia a aby pritom osobitnú pozornosť venovali jednotlivcom v ohrození; víta schválenie Európskej záruky pre deti, domnieva sa však, že treba vyvinúť väčšie úsilie, najmä v oblasti sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby zaručili rovnaký prístup a príležitosti pre kvalitné vzdelávanie a zamestnanie, keďže zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní nerovnosti a vymanení ľudí z chudoby;

45.je hlboko znepokojený nárastom chudoby, nerovností a sociálneho vylúčenia v EÚ; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti tzv. menštruačnej chudobe a zrušili DPH na výrobky osobnej hygieny; zdôrazňuje, že dlhodobé hospodárske dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a zvýšenie cien potravín a energií závažne ovplyvnili práva ľudí s nízkymi príjmami alebo žijúcimi v chudobe vrátane práva na primeranú životnú úroveň, potraviny, zdravie, bývanie a sociálne zabezpečenie; vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali makroekonomické politiky, ktoré sa budú riadiť nielen hospodárskym rastom, ale aj sociálnymi normami, a pripomína význam sociálnych noriem v rámci európskeho semestra;

46.víta odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme Odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (Ú. v. EÚ C 41, 3.2.2023, s. 1)., ktorým sa zabezpečuje aktívne začleňovanie ako krok vpred pri vykonávaní zásady 14 Európskeho piliera sociálnych práv; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcimi konkrétnymi opatreniami na prekonanie štrukturálnej diskriminácie voči zraniteľným skupinám; vyzýva členské štáty, aby zbierali údaje o minimálnom príjme rozčlenenom podľa týchto skupín;

47.zdôrazňuje, že digitalizácia je prierezový proces, ktorý ovplyvňuje prístup ku všetkým službám, najmä k zdravotnej starostlivosti, a uplatňovanie základných práv; podčiarkuje, že digitálna chudoba v EÚ by sa mala monitorovať a posudzovať vo vzťahu k prístupu k základným službám a základným právam, a to aj pre starších ľudí, ľudí žijúcich v odľahlých oblastiach, ľudí bez domova a Rómov; pripomína, že podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali plný prístup k spoločnosti; pripomína, že technologické závislosti predstavujú problém verejného zdravia, ktorý postihuje najmä maloleté osoby a ich telesnú a duševnú integritu;

48.konštatuje, že bývanie nie je komodita, ale nevyhnutnosť, ktorá je predpokladom plnohodnotného zapojenia sa do spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania s cieľom odstrániť záťaž vysokých nákladov na bývanie, najmä medzi znevýhodnenými a zraniteľnými skupinami, a zabrániť súpereniu medzi týmito skupinami;

49.víta, že Rada OSN pre ľudské práva uznala 8. októbra 2021 univerzálne právo na prístup k zdravému a udržateľnému životnému prostrediu; zdôrazňuje, že znehodnocovanie životného prostredia a neschopnosť niektorých verejných orgánov poskytovať informácie o závažných environmentálnych rizikách, ktorým sú jednotlivci vystavení, môžu mať pre jednotlivcov veľmi škodlivé dôsledky; pripomína potrebu plného zosúladenia noriem EÚ v oblasti kvality okolitého ovzdušia s najnovšími usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie do roku 2030;

50.víta pokrok, ktorý sa dosiahol od obnovenia rokovaní o pristúpení EÚ k EDĽP v júni 2020, a predbežnú dohodu o návrhu revidovaných prístupových nástrojov dosiahnutú v marci 2023; vyzýva Komisiu a Radu, aby čo najskôr vyriešili zostávajúcu otázku týkajúcu sa aktov EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky s cieľom dokončiť prístupový proces;

51.podporuje prácu agentúry FRA v oblasti analýzy údajov s cieľom zdokumentovať diskrimináciu a víta ďalší vývoj v tejto oblasti; víta návrhy Komisie týkajúce sa dvoch smerníc o normách pre orgány pre rovnosť, ktorých cieľom je zabezpečiť vykonávanie a presadzovanie antidiskriminačných pravidiel EÚ; vyzýva vnútroštátne orgány spolupracujúce s agentúrou FRA, aby poskytovali nestranné údaje; vyzýva agentúru FRA, aby nahliadla do ďalších zdrojov, ak pretrvávajú vážne pochybnosti o kvalite údajov;

52.zdôrazňuje význam podpory a posilňovania spolupráce medzi inštitúciami EÚ, členskými štátmi, úradom OLAF a Európskou prokuratúrou; vyzýva Komisiu, aby predložila správu, v ktorej posúdi možnosti a spôsoby rozšírenia mandátu Európskej prokuratúry, ako sa stanovuje v článku 86 ZFEÚ, aby zahŕňal závažné trestné činy proti životnému prostrediu, ktoré poškodzujú záujmy Únie alebo ovplyvňujú konzistentné uplatňovanie politík EÚ týkajúcich sa ochrany životného prostredia;

53.vyzýva na zriadenie agentúry FRA ako nezávislého orgánu pre ľudské práva, podobného vnútroštátnym inštitúciám pre ľudské práva a v súlade s parížskymi zásadami Valného zhromaždenia OSN z roku 1993, s cieľom chrániť a podporovať politiky a postupy charty inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a členských štátov pri vykonávaní práva Únie; domnieva sa, že si to vyžaduje právny základ v zmluvách na zriadenie orgánu EÚ pre základné práva, zakotvenie jeho nezávislosti a zavedenie riadneho legislatívneho postupu na prijímanie a zmenu jeho mandátu; žiada, aby bol tento nový orgán oprávnený podávať žaloby podľa článku 263 ZFEÚ z dôvodu porušenia charty; požaduje, aby sa do jeho mandátu začlenila právomoc riešiť sťažnosti, ako aj povinné konzultácie Komisie s agentúrou FRA pri príprave návrhov legislatívnych aktov alebo odporúčaní, ktoré majú vplyv na základné práva;

54.pripomína význam príslušnej judikatúry Súdneho dvora, ktorá podporuje dodržiavanie základných práv a bližšie vymedzuje právny štát; je znepokojený neustálym odmietaním niektorých členských štátov vykonávať rozsudky domácich súdov, Súdneho dvora a ESĽP, čo prispieva k narúšaniu právneho štátu; zdôrazňuje, že nevykonanie rozsudkov môže viesť k tomu, že porušovanie ľudských práv zostane bez nápravy; zdôrazňuje, že prednosť práva EÚ je základom právneho poriadku EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané následné opatrenia v prípade nevykonávania tejto zásady;

55.zdôrazňuje úlohu vnútroštátnych a miestnych správnych orgánov a parlamentov a orgánov presadzovania práva členských štátov pri presadzovaní a ochrane práv stanovených v charte;

56.berie na vedomie pripomienku agentúry FRA, že sa zdá, že členské štáty sa nezapájajú štruktúrovaným spôsobom do vykonávania stratégie Komisie na posilnenie vykonávania charty, napríklad vymedzením jasných cieľov, míľnikov a harmonogramov; vyzýva členské štáty, aby stratégiu v plnej miere vykonávali;

57.pripomína, že právo zúčastňovať sa na demokratickom živote a povinnosť zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom, je chránené zmluvami a konkrétne článkom 10 Zmluvy o EÚ; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli dostatočný čas na verejné konzultácie a transparentnosť a aktívne zverejňovali verejné dokumenty;

58.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.