–so zreteľom na rozhodnutie nórskeho parlamentu z 9. januára 2024 o ťažobných činnostiach v nórskom kontinentálnom šelfe – otvorenie oblasti a stratégia riadenia zdrojov,
–so zreteľom na strategické posúdenie vplyvu nerastných surovín na morskom dne na nórskom kontinentálnom šelfe na životné prostredie, ktoré vypracovalo nórske ministerstvo energetiky 27. októbra 2022,
–so zreteľom na správu nórskej vlády z 20. júna 2023 o činnostiach v oblasti nerastných surovín na nórskom kontinentálnom šelfe – otvorenie oblastí a stratégia správy zdrojov,
–so zreteľom na vyhlásenie Nórskej agentúry pre životné prostredie z 27. januára 2023 o vypočutí a posúdení vplyvu činností v oblasti nerastných surovín na nórskom kontinentálnom šelfe,
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380), na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2021 o tomto oznámení Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 25.) a na závery Rady z 23. októbra 2020 o tomto oznámení,
–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2021 o novom prístupe k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ Transformácia modrého hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti (COM(2021)0240),
–so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2022 s názvom O ceste k udržateľnému modrému hospodárstvu v EÚ: úloha odvetví rybolovu a akvakultúry Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 2.,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2021 o Arktíde: príležitosti, obavy a bezpečnostné výzvy Ú. v. EÚ C 132, 24.3.2022, s. 113.,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 9.,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2022 o impulze pre oceán: posilnenie správy oceánov a biodiverzity Ú. v. EÚ C 132, 14.4.2023, s. 106.,
–so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 24. júna 2022 s názvom Smerovanie k udržateľnej modrej planéte – spoločné oznámenie o programe EÚ pre medzinárodnú správu oceánov (JOIN(2022)0028),
–so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049),
–so zreteľom na verbálnu nótu Komisie č. 21/13 z októbra 2023 zaslanú kráľovskému nórskemu ministerstvu zahraničných vecí,
–so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite, ktorý nadobudol platnosť 29. decembra 1993, na globálny rámec pre biodiverzitu z Kunmingu-Montrealu a na rozhodnutie 15/24 15. konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní morskej a pobrežnej biodiverzity,
–so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), najmä na jeho článok 145 o ochrane morského prostredia,
–so zreteľom na Dohodu v rámci UNCLOS o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci (dohoda o BBNJ),
–so zreteľom na mandát v rámci Medzinárodného orgánu pre morské dno zriadeného podľa dohovoru UNCLOS a na dohodu z roku 1994 o vykonávaní časti XI dohovoru UNCLOS,
–so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (dohovor OSPAR), ktorý sa vzťahuje na arktické vody,
–so zreteľom na Svalbardskú zmluvu z roku 1920, podpísanú 9. februára 1920 v Paríži,
–so zreteľom na Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice Ú. v. ES C 104, 24.4.1992, s. 7., podpísaný v Espoo 25. februára 1991 (Dohovor z Espoo), a jeho Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení Ú. v. EÚ L 308, 19.11.2008, s. 35. (Protokol o SEA),
–so zreteľom na panel na vysokej úrovni pre udržateľné morské hospodárstvo, ktorého zakladajúcim členom je Nórsko,
–so zreteľom na rezolúciu 122 Medzinárodnej únie na ochranu prírody(IUCN) s názvom Ochrana hlbokomorských ekosystémov a biodiverzity prostredníctvom moratória na ťažbu na morskom dne,
–so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá na samite OSN o udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 v New Yorku, a najmä na 14. cieľ udržateľného rozvoja Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorý podporuje ochranu a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov,
–so zreteľom na globálnu hodnotiacu správu Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby z mája 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách,
–so zreteľom na dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži 12. decembra 2015, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, vrátane následných rozhodnutí COP,
–so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy z 24. septembra 2019 o oceáne a kryosfére v meniacej sa klíme,
–so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A.keďže 9. januára 2024 Storting, nórsky parlament, schválil rozhodnutie, ktorým sa povoľuje preskúmanie oblasti s rozlohou 281 200 km2 v Arktíde na účely možnej ťažby na morskom dne; keďže tento proces je otvorený a ďalšie rozhodnutia o plánoch ťažby alebo povoleniach na ťažbu závisia od ďalších demokratických rozhodnutí nórskej vlády v súlade s nórskym zákonom o nerastných surovinách na morskom dne; keďže prvé plány ťažby musí podľa rozhodnutia schváliť Storting;
B.keďže Nórska agentúra pre životné prostredie sa domnieva, že posúdenie vplyvu na životné prostredie obsahuje značné nedostatky v poznatkoch o prírode, technológii a potenciálnych vplyvoch na životné prostredie, a preto neposkytuje dostatočný základ pre ťažbu nerastných surovín;
C.keďže Nórsko a EÚ majú hlboký a dlhodobý vzťah ako susedia a partneri, majú spoločné politické ciele a základné hodnoty a sú súčasťou jednotného trhu prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru;
D.keďže veľká časť navrhovanej prieskumnej oblasti sa nachádza na nórskom rozšírenom kontinentálnom šelfe a veľká časť oblasti nad rozšíreným kontinentálnym šelfom sa považuje za šíre more a oblasti medzinárodného rybolovu; keďže na tento kontinentálny šelf sa vzťahujú ustanovenia Svalbardskej zmluvy z roku 1920; keďže táto oblasť patrí pod svalbardskú ochrannú zónu rybolovu, na základe ktorej majú zmluvné strany vrátane 22 členských štátov EÚ a 23 ďalších štátov rovnakú príležitosť na rybolov;
E.keďže EÚ zaslala v októbri 2023 Nórsku verbálnu nótu, v ktorej vyjadrila svoje obavy z výrazných negatívnych účinkov ohlásenej hlbokomorskej ťažby na populáciu rýb, rybolov a prístup k rybolovným oblastiam vrátane kontinentálneho šelfu súostrovia Svalbard;
F.keďže Nórsko je signatárom Dohovoru z Espoo a Protokolu o SEA, čo znamená, že Nórsko má zákonnú povinnosť predchádzať významným cezhraničným vplyvom; keďže Nórsko má takisto právnu povinnosť chrániť morské prostredie podľa dohovoru OSPAR;
G.keďže ekosystémy Arktídy boli označené za ekosystémy s hlavným environmentálnym významom pre biodiverzitu, populácie rýb a reguláciu klímy; keďže tieto mimoriadne zraniteľné ekosystémy už čelia tlaku v dôsledku zmeny klímy, ktorá má za následok kyslejšie a teplejšie oceány, čo pravdepodobne ovplyvní migračné modely významných populácií rýb; keďže ťažba nerastných surovín na arktickom morskom dne predstavuje riziko uvoľnenia metánu uloženého v subglaciálnych ekosystémoch a arktickej permafrostovej pôde; keďže arktické ekosystémy sú veľmi citlivé na znečistenie a iné vplyvy ľudskej činnosti; keďže realizácia potrebných opráv alebo čistiacich procesov je veľmi náročná vzhľadom na drsné prírodné podmienky a veľké vzdialenosti do prístavov;
H.keďže hlboké more je najstarším biómom na planéte a je to oblasť planéty, ktorú ľudstvo pozná najmenej; keďže sa predpokladá, že hlboké more má najvyššiu biodiverzitu na Zemi, poskytuje environmentálne služby zásadného významu vrátane dlhodobej sekvestrácie uhlíka a je citlivé na narušenie spôsobené človekom; keďže oceán absorbuje približne 90 % prebytočného tepla a 25 % globálnych emisií CO2; keďže boli vyjadrené vážne obavy z vplyvu hlbokomorskej ťažby na stratu biodiverzity a na fungovanie ekosystému, ktorého dôsledky sa prejavia na mnoho nasledujúcich generácií; keďže oceán by mal byť na medzinárodnej úrovni uznaný ako globálny spoločný statok a mal by byť chránený vzhľadom na svoju jedinečnosť, vzájomnú prepojenosť a základné ekosystémové služby, ktoré poskytuje; keďže prežitie a blahobyt súčasných a budúcich generácií závisí od týchto služieb;
I.keďže dohoda o BBNJ bola uzavretá v júni 2023; keďže EÚ a Nórsko boli jednými z prvých signatárov zmluvy; keďže dohoda o BBNJ bola prioritou EÚ, ktorá viedla rokovania na globálnej úrovni prostredníctvom koalície vysokých ambícií v súvislosti s BBNJ, ktorá vznikla na samite „One Ocean“ vo februári 2022 v Breste a ku ktorej sa pripojilo aj Nórsko; keďže v dohode o BBNJ sa vyžaduje, aby sa vykonali hodnotenia vplyvu hospodárskych činností na biodiverzitu na šírom mori;
J.keďže súčasný stav vedeckých poznatkov neumožňuje presne posúdiť vplyv ťažby na morskom dne na životné prostredie a na dosiahnutie vedeckého konsenzu v tejto oblasti je stále potrebné medzinárodné výskumné úsilie; keďže Komisia zdôraznila potrebu dlhodobého výskumu, aby bolo možné skutočne posúdiť vplyv hlbokomorskej ťažby; keďže predčasný prieskum a ťažba by mohli spôsobiť trvalé a nezvratné poškodenie ekosystémov; keďže na úplné pochopenie možných účinkov hlbokomorskej ťažby na morské prostredie a biodiverzitu je potrebný ďalší vedecký výskum;
K.keďže otvorenie tejto oblasti pre hlbokomorskú ťažbu by mohlo mať nepriaznivý vplyv na populácie rýb a rybolov a mohlo by ovplyvniť prístup plavidiel členských štátov EÚ do rybolovných oblastí v tejto oblasti; keďže medzinárodné záujmy v oblasti rybolovu vrátane rybolovu v EÚ sa pri posudzovaní vplyvu tohto rozhodnutia nezohľadnili; keďže v novembri 2021 európska Poradná rada pre diaľkový rybolov, Poradná rada pre pelagické populácie a Poradná rada pre severozápadné vody vyzvali na moratórium na hlbokomorskú ťažbu v nadväznosti na podobné odporúčania v rokoch 2020 a 2019; keďže Nórske združenie rybárov sa takisto vyjadrilo k tomuto rozhodnutiu veľmi kriticky;
L.keďže na medzinárodnej úrovni čoraz väčší počet štátov vrátane siedmich členských štátov EÚ (Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko) vyjadrilo podporu moratóriu, preventívnej prestávke alebo úplnému zákazu hlbokomorskej ťažby; keďže v septembri 2021 bol na Svetovom kongrese ochrany prírody Medzinárodnej únie na ochranu prírody drvivou väčšinou prijatý návrh vyzývajúci na moratórium na hlbokomorskú ťažbu vrátane Medzinárodného orgánu pre morské dno, ktorý okrem iných krajín podporilo aj Rakúsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko;
M.keďže 37 finančných inštitúcií, ktorých aktíva predstavujú spolu 3,3 bilióna EUR, vyjadrilo členským štátom Medzinárodného orgánu pre morské dno obavy v súvislosti s ťažbou na morskom dne; keďže medzinárodné spoločnosti ako Volvo, BMW, Google, Samsung, Phillips, Northvolt a Volkswagen vyjadrili podporu moratóriu na hlbokomorskú ťažbu a zaviazali sa, že nebudú získavať ani financovať nerasty z hlbokého morského dna; keďže Equinor, najväčšia nórska spoločnosť, zdôraznila potrebu získať viac poznatkov o hlbokomorskej ťažbe pri nórskom pobreží a dospela k záveru, že zatiaľ nie je realizovateľná vzhľadom na environmentálne riziko; keďže finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie upozornila finančnú komunitu, že v ich súčasnej podobe nie je možné predvídať spôsob, akým by financovanie činností hlbokomorskej ťažby mohlo byť v súlade so zásadami financovania udržateľného modrého hospodárstva;
N.keďže veľkú časť dopytu po surovinách možno a treba pokryť prostredníctvom recyklácie a opatrení obehového hospodárstva, vývoja náhradných materiálov a politík zameraných na znižovanie dopytu;