so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
„15. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … o sprístupňovaní detergentov a povrchovo aktívnych látok na trhu (Ú. v. EÚ L …).“
V …
POŽIADAVKY NA BIODEGRADOVATEĽNOSŤ UVEDENÉ V ČLÁNKU 4
KRITÉRIÁ ÚPLNEJ BIODEGRADOVATEĽNOSTI A SKÚŠOBNÉ METÓDY PRE POVRCHOVO AKTÍVNE LÁTKY A POVRCHOVO AKTÍVNE LÁTKY V DETERGENTOCH
Predúprava sa nepoužíva a zásada desaťdňového okna sa neuplatňuje pri žiadnej zo skúšobných metód uvedených v písmenách a) a b).
POŽIADAVKY NA DETERGENTY OBSAHUJÚCE MIKROORGANIZMY UVEDENÉ V ČLÁNKU 5
Tento bod sa nevzťahuje na mikroorganizmy zámerne pridávané do detergentov, ktoré sa uvádzajú na trh na účely výskumu a vývoja.
OBMEDZENIA OBSAHU FOSFÁTOV A INÝCH ZLÚČENÍN FOSFORU UVEDENÉ V ČLÁNKU 6
POSTUP POSUDZOVANIA ZHODY UVEDENÝ V ČLÁNKU 7 ODS. 2
Modul A – Vnútorná kontrola výroby
Vnútorná kontrola výroby je postup posudzovania zhody, ktorým si výrobca plní povinnosti uvedené v bodoch 2, 3 a 4 a zaručuje a vyhlasuje na svoju vlastnú zodpovednosť, že dotknutý detergent alebo povrchovo aktívna látka spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, ktoré sa na ne vzťahujú.
Na účely písmena e) sa parfum, esenciálny olej alebo farbivo považujú za jednu zložku.
Výrobca prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda detergentu alebo povrchovo aktívnej látky s technickou dokumentáciou uvedenou v bode 2 a s požiadavkami tohto nariadenia, ktoré sa na ne vzťahujú.
POŽIADAVKY NA OZNAČOVANIE
ČASŤ A – OZNAČOVANIE OBSAHU
Informácie, ktoré sa majú uvádzať na etiketách detergentov a povrchovo aktívnych látok sprístupnených na trhu
Podmienka uvedená v prvom pododseku písm. b) nemusí byť splnená, ak konzervačné látky neprekračujú koncentračné limity na vyvolanie reakcie uvedené v bode 3.4.3.3 /tabuľke 3.4.6 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008 alebo v konečnom výrobku už nemajú funkciu konzervácie, a to ani v synergii s inými konzervačnými látkami.
ČASŤ B – OZNAČOVANIE INFORMÁCIÍ O DÁVKOVANÍ
Informácie, ktoré sa majú uvádzať na etikete spotrebiteľských pracích detergentov a spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu
ČASŤ D – ZJEDNODUŠENÉ INFORMÁCIE O DÁVKOVANÍ SPOTREBITEĽSKÝCH PRACÍCH DETERGENTOV
Zjednodušená dávkovacia tabuľka obsahuje tieto informácie:
PAS VÝROBKU
Pas výrobku obsahuje tieto informácie:
Povinnosť uvedená v písmene f) sa nevzťahuje na profesionálne detergenty ani povrchovo aktívne látky pre profesionálne detergenty, pre ktoré je k dispozícii karta bezpečnostných údajov uvedená v článku 31 nariadenia (ES) č. 1907/2006.
SKÚŠOBNÉ METÓDY UVEDENÉ V ČLÁNKU 22 ods. 2.
Táto metóda opisuje laboratórny model aktivovaného kalu a sekundárnu sedimentačnú nádobu, ktorá je určená na simuláciu úpravy odpadovej vody. Na túto skúšobnú metódu je možné použiť vylepšené zmodernizované prevádzkové podmienky ako sa uvádza v norme EN ISO 11733.
Pri tejto metóde merania sa používa malé zariadenie pracujúce s aktivovaným kalom, ktoré je zobrazené na obrázku 1 a podrobnejšie na obrázku 2. Zariadenie pozostáva zo zásobníka na modelovú odpadovú vodu A, dávkovacieho čerpadla B, prevzdušňovacej nádoby C, sedimentačnej nádoby D, vzduchovej pumpy E na recirkuláciu aktivovaného kalu a nádoby F na zbieranie upravenej odtokovej vody.
Nádoby A a F musia byť zo skla alebo z vhodného plastu a s objemom najmenej 24 litrov. Čerpadlo B musí zabezpečovať stály prítok modelovej odpadovej vody do prevzdušňovacej nádoby; v bežnej prevádzke táto nádoba obsahuje tri litre zmiešanej tekutiny. V nádobe C je vo vrchole kužeľa zavesená prevzdušňovacia frita G. Množstvo vzduchu prechádzajúceho prevzdušňovačom sa monitoruje pomocou prietokometra H.
Na vykonanie skúšky sa používa modelová odpadová voda. V jednom litri vodovodnej vody sa rozpustí:
Modelová odpadová voda sa denne pripravuje čerstvá.
Povrchovo aktívne látky neznámeho zloženia sa skúmajú v pôvodnom stave. Musí sa stanoviť aktívny obsah povrchovo aktívnej látky vo vzorkách, aby sa mohla pripraviť modelová odpadová voda (bod 1.3).
Najskôr sa modelovou odpadovou vodou naplní prevzdušňovacia nádoba C a sedimentačná nádoba D. Výšku nádoby D treba nastaviť tak, aby objem obsiahnutý v prevzdušňovacej nádobe C bol tri litre. Inokulácia sa vykoná pridaním 3 ml sekundárne vyčistenej odtokovej vody dobrej kvality, čerstvo odobranej z čistiarne upravujúcej prevažne odpadovú vodu z domácností. Túto odtokovú vodu treba v čase medzi odobratím vzorky a jej použitím uchovávať v aeróbnych podmienkach. Potom sa uvedie do prevádzky prevzdušňovač G, vzduchová pumpa E a dávkovacie zariadenie B. Modelová odpadová voda musí pretekať prevzdušňovacou nádobou C rýchlosťou jeden liter za hodinu, z toho vyplýva, že priemerný retenčný čas je tri hodiny.
Intenzita prevzdušňovania by sa mala regulovať tak, aby sa obsah nádoby C neustále udržiaval v suspenzii a obsah rozpusteného kyslíka bol najmenej 2 mg/l. Vhodným spôsobom treba zabrániť peneniu. Nesmú sa použiť protipeniace činidlá, ktoré inhibujú aktivovaný kal alebo obsahujú povrchovo aktívne látky. Vzduchová pumpa E sa nastaví tak, aby sa aktivovaný kal zo sedimentačnej nádoby nepretržite a pravidelne recykloval do prevzdušňovacej nádoby C. Kal, ktorý sa nahromadí okolo hornej časti prevzdušňovacej nádoby C, na dne sedimentačnej nádoby D alebo v cirkulačnom okruhu, treba najmenej raz za deň vrátiť späť do cirkulácie zoškrabaním kefkou alebo nejakým iným vhodným spôsobom. Ak sa kal neusadzuje, jeho sedimentovateľnosť je možné zvýšiť opakovaným pridaním 2 ml dávok 5 % roztoku chloridu železitého.
Odtoková voda zo sedimentačnej nádoby D sa počas 24 hodín zbiera v nádobe F, potom sa po dôkladnom premiešaní odoberie vzorka. Nádobu F je potom treba dôkladne vyčistiť.
Obsah povrchovo aktívnej látky (v mg/l) v modelovej odpadovej vode sa stanoví bezprostredne pred použitím.
Obsah povrchovo aktívnej látky (v mg/l) v odtokovej vode zachytávanej počas 24 hodín v nádobe F by sa mal analyticky stanoviť rovnakou metódou ihneď po odbere; inak treba vzorky uchovať, najlepšie zmrazením. Koncentrácie sa stanovia s presnosťou na 0,1 mg/l povrchovej aktívnej látky.
Pre kontrolu účinnosti procesu sa najmenej dvakrát týždenne meria chemická spotreba kyslíka (ChSK) alebo obsah rozpusteného organického uhlíka (DOC) v odtokovej vode prefiltrovanej cez sklenú vatu a zozbieranej v nádobe F a v prefiltrovanej modelovej odpadovej vode v nádobe A.
Úbytok ChSK alebo DOC by sa mal stabilizovať pri dosiahnutí približne štandardného denného rozkladu povrchovo aktívnej látky na konci doby nábehu zobrazenej na obrázku 3.
Obsah sušiny v aktivovanom kale obsiahnutom v prevzdušňovacej nádobe by sa mal zisťovať dvakrát týždenne (v g/l). Ak je jej viac než 2,5 g/l, nadbytočný aktivovaný kal sa odstráni.
Skúška rozkladu sa vykonáva pri teplote miestnosti; táto teplota by mala byť stála a mala by sa udržiavať medzi 19 – 24 °C.
Percento rozkladu povrchovo aktívnej látky sa vypočítava denne na základe obsahu povrchovo aktívnej látky v mg/l v modelovej odpadovej vode a v zodpovedajúcej odtokovej vode zozbieranej v nádobe F.
Takto získané hodnoty degradovateľnosti by sa mali graficky znázorniť, ako sa uvádza na obrázku 3.
Degradovateľnosť povrchovo aktívnej látky sa vypočíta ako aritmetický priemer hodnôt získaných počas 21 dní po dobe nábehu a aklimatizácie, počas ktorých bol rozklad pravidelný a prevádzka zariadenia bola bezporuchová. Doba nábehu by v žiadnom prípade nemala presiahnuť šesť týždňov.
Denné hodnoty rozkladu sa vypočítajú s presnosťou na 0,1 %, konečný výsledok sa však zaokrúhli na najbližšie celé číslo.
V niektorých prípadoch je možné frekvenciu odberov vzoriek znížiť, na výpočet priemernej hodnoty by sa však mali použiť hodnoty najmenej zo 14 odberov získaných počas 21 dní nasledujúcich po dobe nábehu.
Metóda je založená na skutočnosti, že katiónové farbivo metylénová modrá tvorí modré soli s aniónovými povrchovo aktívnymi látkami (MBAS), ktoré je možné extrahovať chloroformom. V záujme vylúčenia interferencie sa extrahuje najskôr z alkalického roztoku a extrakt sa potom pretrepe s kyslým roztokom metylénovej modrej. Absorbancia oddelenej organickej fázy sa meria fotometricky pri vlnovej dĺžke maximálnej absorpcie 650 nm.
V deionizovanej vode sa rozpustí 24 g hydrogenuhličitanu sodného, NaHCO
V deionizovanej vode sa rozpustí 0,35 g metylénovej modrej p. a. a zriedi sa na objem 1 000 ml. Roztok sa pripraví aspoň 24 hodín pred použitím. Absorbancia slepého stanovenia chloroformovej fázy meraná proti chloroformu nesmie pri 650 nm presiahnuť 0,015 na 1 cm hrúbky vrstvy.
V 500 ml deionizovanej vody sa rozpustí 0,35 g metylénovej modrej p. a. a zmieša sa s 6,5 ml H
Rozpustí sa 1 g fenolftaleínu v 50 ml etanolu a za stáleho miešania sa pridá 50 ml deionizovanej vody. Prípadná zrazenina sa odfiltruje.
Analytické vzorky sa nesmú odoberať cez penovú vrstvu.
Po dôkladnom vyčistení vodou sa zariadenie používané na analýzu musí pred použitím riadne premyť metanolovým roztokom kyseliny chlorovodíkovej (bod 2.2.10) a potom deionizovanou vodou.
Vodu vstupujúcu do zariadenia pracujúceho s aktivovaným kalom a odtokovú vodu, ktoré sa budú skúšať, treba prefiltrovať okamžite pri odobratí vzorky. Prvých 100 ml filtrátu sa vyleje.
Odmeraný objem vzorky, v prípade potreby zneutralizovaný, sa vleje do oddeľovacieho lievika s objemom 250 ml (bod 2.2.11). Objem vzorky by mal obsahovať 20 až 150 g MBAS. Pri nižšom obsahu MBAS možno použiť až 100 ml vzorky. Ak sa použije menej ako 100 ml, vzorka sa zriedi na objem 100 ml deionizovanou vodou. K vzorke sa pridá 10 ml tlmivého roztoku (bod 2.2.1), 5 ml neutrálneho roztoku metylénovej modrej (bod 2.2.2) a 15 ml chloroformu (bod 2.2.4). Zmes sa rovnomerne a opatrne pretrepáva jednu minútu. Po oddelení fáz sa chloroformová vrstva preleje do druhého oddeľovacieho lievika obsahujúceho 110 ml deionizovanej vody a 5 ml kyslého roztoku metylénovej modrej (bod 2.2.3). Zmes sa pretrepáva jednu minútu. Chloroformová vrstva sa prefiltruje cez vopred premytý vatový filter navlhčený chloroformom do odmernej banky (2.2.12).
Zásaditý a kyslý roztok sa trikrát extrahuje, pričom pre druhú a tretiu extrakciu sa použije10 ml chloroformu. Spojené chloroformové extrakty sa prefiltrujú cez ten istý vatový filter a doplnia sa v odmernej banke s objemom 50 ml (bod 2.2.12) po značku chloroformom použitým na premytie vaty. Zmeria sa absorbancia chloroformového roztoku fotometrom pri 650 nm v jeden až päťcentimetrových kyvetách oproti chloroformu. Pre celý postup sa vykoná slepý pokus.
Pripraví sa kalibračný roztok štandardnej látky metylesteru kyseliny dodecylbenzénsulfónovej (tetrapropylénový typ s mólovou hmotnosťou 340) po zmydelnení na draselnú soľ. MBAS sa počíta ako dodecylbenzénsulfonát sodný (mólová hmotnosť 348).
Z vážiacej pipety sa odváži 400 až 450 mg metylesteru kyseliny dodecylbenzénsulfónovej (bod 2.2.5) s presnosťou na 0,1 mg do banky s okrúhlym dnom a pridá sa 50 ml etanolového roztoku hydroxidu draselného (bod 2.2.6) a niekoľko varných kamienkov. Po nasadení spätného chladiča sa udržuje pri vare jednu hodinu. Po ochladení sa chladič a zábrusový sklenený spoj premyjú približne s 30 ml etanolu a tieto výplachy sa pridajú k obsahu banky. Roztok sa titruje kyselinou sírovou na fenolftaleín až kým sa neodfarbí. Uvedený roztok sa preleje do odmernej banky s objemom 1 000 ml (bod 2.2.14), doplní sa po značku deionizovanou vodou a premieša sa.
Potom sa časť z tohto zásobného roztoku povrchovo aktívnej látky ďalej zriedi. Odoberie sa 25 ml, preleje sa do odmernej banky s objemom 500 ml (bod 2.2.13), doplní po značku deionizovanou vodou a premieša sa.
Tento štandardný roztok obsahuje:
kde E = hmotnosť vzorky v mg.
Na zostavenie kalibračnej krivky sa postupne odoberú dávky 1, 2, 4, 6, 8 ml štandardného roztoku a zriedia sa vždy na objem 100 ml deionizovanou vodou. Ďalej sa postupuje tak, ako sa uvádza v bode 2.3 vrátane slepého pokusu.
Množstvo aniónovej povrchovo aktívnej látky (MBAS) vo vzorke sa odčíta z kalibračnej krivky (bod 2.4). Obsah MBAS vo vzorke sa vypočíta zo vzorca:
kde: V = objem použitej vzorky v ml
Výsledky sa vyjadria ako dodecylbenzénsulfonát sodný (molárna hmotnosť 348).
Výsledky sa vyjadrujú ako MBAS v mg/l zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
Povrchovo aktívne látky sa skoncentrujú a oddelia sa stripovaním plynom. Množstvo neiónových povrchovo aktívnych látok v použitej vzorke by malo byť v rozsahu 250 až 800 g.
Povrchovo aktívna látka získaná stripovaním plynom sa rozpustí v etylacetáte.
Po oddelení fáz a odparení rozpúšťadla sa neiónová povrchovo aktívna látka vyzráža vo vodnom roztoku modifikovaným Dragendorffovým činidlom (KBiI
Zrazenina sa odfiltruje, premyje sa ľadovou kyselinou octovou a rozpustí sa v roztoku vínanu amónneho. Bizmut v roztoku sa titruje potenciometricky roztokom pyrolidín-1-karboditioátu sodného pri pH 4 – 5 s použitím hladkej platinovej indikátorovej elektródy a kalomelovej alebo striebornej/chloridostriebornej referenčnej elektródy. Táto metóda je použiteľná pre neiónové povrchovo aktívne látky obsahujúce 6 až 30 alkylénoxidových skupín.
Výsledok titrácie sa na konverziu na referenčnú látku nonylfenol kondenzovaný s 10 mólami etylénoxidu (NP 10) vynásobí empirickým faktorom 54.
Na prípravu chemikálií sa používa deionizovaná voda.
1,7 g dusičnanu bizmutitého, BiONO
290 g chloridu bárnatého, BaCl
ZÁSOBNÝ ROZTOK
1,249 g síranu meďnatého, CuSO
ŠTANDARDNÝ ROZTOK
50 ml zásobného roztoku sa zmieša s 10 ml 0,5 M roztoku H
Vodná vzorka sa prefiltruje cez filtračný papier pre kvalitatívnu analýzu. Prvých 100 ml filtrátu sa vyleje.
Odmerané množstvo vzorky, ktoré obsahuje 250 – 800 g neiónovej povrchovo aktívnej látky, sa umiestni do zariadenia na stripovanie, ktoré sa predtým premyje etylacetátom.
Aby sa zlepšil oddeľovací účinok, pridá sa 100 g chloridu sodného a 5 g hydrogenuhličitanu sodného.
Ak je objem vzorky väčší než 500 ml, tieto soli sa pridajú do zariadenia na stripovanie v tuhej forme a rozpustia sa prebublávaním dusíkom alebo vzduchom.
Ak sa použije menšie množstvo vzorky, uvedené soli sa rozpustia v 400 ml vody a potom sa pridajú do zariadenia na stripovanie.
Prileje sa voda tak, aby hladina dosiahla k vrchnému uzatváraciemu kohútiku.
Na vodnú hladinu sa opatrne prileje100 ml etylacetátu.
Premývačka sa v časti určenej pre plyn (dusík alebo vzduch) naplní do dvoch tretín etylacetátom.
Prístrojom sa nechá prebublávať plyn prietokovou rýchlosťou 30 – 60 l/h; odporúča sa použiť prietokomer. Intenzita prevzdušňovania sa musí na začiatku zvyšovať postupne. Rýchlosť prietoku plynu treba nastaviť tak, aby fázy zostali viditeľne oddelené z dôvodu minimalizácie zmiešania fáz a rozpustenia roztoku etylacetátu vo vode. Po piatich minútach sa prietok plynu zastaví.
Ak sa objem organickej fázy rozpustením vo vode zmenší o viac ako 20 %, treba postup vypudenia prchavých zložiek zopakovať a venovať osobitnú pozornosť rýchlosti prietoku plynu.
Organická fáza sa vypustí do oddeľovacieho lievika. Prípadná voda z vodnej fázy, ktorá sa usadila v oddeľovacom lieviku – malo by jej byť iba niekoľko ml – sa vráti do zariadenia na stripovanie. Fáza etylacetátu sa prefiltruje cez suchý filtračný papier pre kvalitatívnu analýzu do kadičky s objemom 250 ml.
Do zariadenia na stripovanie sa pridá ďalších 100 ml etylacetátu a znova sa ním nechá päť minút prebublávať dusík alebo vzduch. Organická fáza sa vypustí do oddeľovacieho lievika použitého pri prvom oddeľovaní, vodná fáza sa odstráni a organická fáza sa prefiltruje cez ten istý filter ako prvý diel etylacetátu. Oddeľovací lievik aj filter sa premyjú približne s 20 ml etylacetátu.
Etylacetátový extrakt sa vo vodnom kúpeli (v digestore) odparí do sucha. Na urýchlenie odparovania sa na hladinu roztoku zavedie jemný prúd vzduchu.
Sušina získaná podľa postupu uvedeného v bode 3.3.1 sa rozpustí v 5 ml etanolu, pridá sa 40 ml vody a 0,5 ml zriedeného roztoku HCl (3.2.3) a zmes sa premieša magnetickým miešadlom.
Do tohto roztoku sa z odmerného valca pridá 30 ml zrážacieho činidla (3.2.6). Po opakovanom miešaní sa vytvorí zrazenina. Po desiatich minútach sa zmes nechá najmenej päť minút stáť.
Zmes sa prefiltruje cez Goochov téglik, ktorého dno sa pokryje filtračným papierom zo sklených vlákien. Najprv sa filter premyje za odsávania približne 2 ml ľadovej kyseliny octovej. Potom sa kadička, magnet a téglik dôkladne umyjú ľadovou kyselinou octovou, ktorej sa spotrebuje približne 40 – 50 ml. Zrazeninu, ktorá sa usadila na stenách kadičky, nie je potrebné kvantitatívne preniesť na filter, pretože roztok zrazeniny sa pre filtráciu vráti do zrážacej kadičky a zostávajúca zrazenina sa potom rozpustí.
Zrazenina vo filtračnom tégliku sa rozpustí v horúcom roztoku vínanu amónneho (približne 80 °C) (bod 3.2.8), ktorý sa pridáva v troch dávkach po 10 ml. Každá dávka sa pred nasatím cez filter do banky nechá niekoľko minút stáť v tégliku.
Obsah filtračnej banky sa vloží do kadičky použitej na zrážanie. Steny kadičky sa opláchnu ďalšími 20 ml roztoku vínanu, aby sa rozpustil zvyšok zrazeniny.
Téglik, adaptér a filtračná banka sa starostlivo opláchnu s 150 – 200 ml vody a táto voda sa vráti do kadičky použitej na zrážanie.
Roztok sa premieša magnetickým miešadlom (bod 3.2.16), pridá sa niekoľko kvapiek brómkrezolovej červene (bod 3.2.5) a pridáva sa zriedený roztok amoniaku (bod 3.2.9), až kým sa sfarbenie nezmení na fialové (roztok je spočiatku mierne kyslý prítomnosťou zvyšku kyseliny octovej použitej na oplachovanie).
Potom sa pridá 10 ml štandardného octanového tlmivého roztoku (bod 3.2.10), do roztoku sa zavedú elektródy a potenciometricky sa titruje štandardným roztokom pyrolidín-1-karboditioátu sodného (bod 3.2.11), pričom je ústie byrety ponorené do roztoku.
Rýchlosť titrácie by nemala prekročiť 2 ml/min.
Konečný bod je priesečníkom dotyčníc k obom vetvám potenciálovej krivky.
Niekedy sa pozoruje, že inflexia potenciálovej krivky sa splošťuje; tomu sa dá predísť dôkladným vyčistením platinovej elektródy (vyleštením brúsnym papierom).
Súbežne s celým postupom sa vykoná slepý pokus s 5 ml metanolu a 40 ml vody podľa pokynov v bode 3.3.2. Spotreba pri slepej titrácii by mala byť nižšia než 1 ml, inak je podozrenie na nedostatočnú čistotu chemikálií (body 3.2.3, 3.2.7, 3.2.8, 3.2.9, 3.2.10), predovšetkým na ich obsah ťažkých kovov, a musia sa vymeniť. Slepý pokus sa musí zohľadniť pri výpočte výsledkov.
Faktor roztoku pyrolidín-1-karboditioátu sodného sa stanovuje v deň použitia. Na tento účel sa po pridaní 100 ml vody a 10 ml štandardného octanového tlmivého roztoku (bod 3.2.10) titrujte 10 ml roztoku síranu meďnatého (bod 3.2.12) s roztokom pyrolidín-1-karboditioátu sodného. Ak je hodnota „a“ v ml, faktor f je:
a všetky výsledky titrácie sa vynásobia týmto faktorom.
Každá neiónová povrchovo aktívna látka má svoj vlastný faktor, ktorý závisí od jej zloženia, najmä od dĺžky reťazca alkénoxidu. Koncentrácia neiónovej povrchovo aktívnej látky sa vyjadruje vo vzťahu k štandardnej látke – nonylfenolu s desiatimi jednotkami etylénoxidu (NP 10) – pre ktorú je konverzný faktor 0,054.
S použitím tohto faktora sa zistí množstvo povrchovo aktívnej látky prítomnej vo vzorke, vyjadrené v mg ekvivalentu NP 10, takto:
(b – c) × f × 0,054 = mg neiónovej povrchovo aktívnej látky ako NP 10
kde:
Výsledky sa vyjadrujú v mg/l ako NP 10 zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.
TABUĽKA ZHODY