1.pripomína, že v článku 127 ZFEÚ sa uvádza, že „Hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) je udržať cenovú stabilitu. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, ako sú vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii; ESCB koná v súlade so zásadami uvedenými v článku 119 a so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, čím sa podporuje efektívne rozdeľovanie zdrojov;

2.opakuje štatutárnu nezávislosť ECB zakotvenú v článku 130 ZFEÚ a okrem toho zdôrazňuje, že táto nezávislosť by sa mala vždy doplniť zodpovedajúcou úrovňou zodpovednosti;

3.vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak ECB včas neupraví infláciu na cieľovú úroveň, pričom zvýši náklady na financovanie v eurozóne, najmä pre občanov a spoločnosti, hrozí, že stratí dôveryhodnosť;

4.vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcimi vysokými mierami inflácie, najmä mierou jadrovej inflácie, a ich škodlivým vplyvom na konkurencieschopnosť, investície, vytváranie pracovných miest a kúpnu silu spotrebiteľov, čo ovplyvňuje najmä tých, ktorí majú fixné alebo obmedzené príjmy; vyzýva ECB, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zníženie miery inflácie v súlade so svojím mandátom; pripomína, že takáto situácia spôsobuje hospodársku neistotu a zvyšuje životné náklady občanov; zdôrazňuje, že to môže viesť k očakávaniam rastúcej inflácie, čo udržiava cyklus rastúcich cien a podkopáva hospodársku stabilitu; poznamenáva, že kvantitatívne inflačné ciele sa majú plniť v strednodobom horizonte; vyzýva ECB, aby poskytovala viac informácií o monitorovaní a stanovovaní neutrálnej úrokovej sadzby;

5.berie na vedomie rôzne úrovne dlhu, deficitov verejných financií a verejných investícií v členských štátoch a potenciálne riziká a problémy, ktoré z toho vyplývajú pre hospodársku stabilitu, dôveru investorov, hospodársky rast a dlhodobú prosperitu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli prijaté dostatočné opatrenia na reformu konkurencieschopnosti a verejných investícií, kým boli úrokové sadzby nízke; zdôrazňuje osobitné znepokojenie nad rastúcimi nákladmi na dlhové financovanie, najmä v prípade štátneho dlhu, a to v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb; pripomína, že zodpovedné riešenie úrovne verejného dlhu a deficitu má zásadný význam pre zamedzenie rizík spojených so súčasnou infláciou v záujme zachovania stabilného hospodárstva a udržateľného rastu; naliehavo žiada rýchly výsledok legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa revízie pravidiel správy hospodárskych záležitostí EÚ; v tejto súvislosti víta stanovisko ECB; poukazuje na to, že expanzívna fiškálna politika by mohla pôsobiť proti politike sprísňovania menovej politiky ECB;

6.odsudzuje nevyprovokovanú inváziu a pretrvávajúcu agresiu Ruska voči Ukrajine a pretrvávajúce negatívne otrasmi na strane ponuky; vyjadruje znepokojenie nad jeho trvalými, nepredvídateľnými a vážnymi dôsledkami pre európske hospodárstvo a spoločnosť, najmä pre najviac ohrozené a zraniteľné skupiny, ako sú domácnosti s nižšími príjmami a MSP; v tejto súvislosti víta začlenenie projektu REPowerEU do plánov obnovy a odolnosti s cieľom znížiť energetickú závislosť od Ruska, podporiť strategickú autonómiu a napraviť tieto otrasy na strane ponuky;

7.zdôrazňuje, že hrozby pre európsku konkurencieschopnosť a medzinárodnú úlohu eura nielenže nevyplývajú z vysokej úrovne inflácie, prebiehajúcej vojny na Ukrajine a vysokými a rozdielnymi úrovňami štátneho dlhu v členských štátoch, ale aj inštitucionálnej štruktúry eurozóny, čoraz väčších nákladov na reguláciu, nárastu fragmentácie v celosvetovom obchode a hroziacich dotačných pretekov protekciotistických politík medzi štátmi; vyzýva ECB, aby sa zaoberala posilnením medzinárodnej úlohy eura s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť ako rezervnej meny;

8.opakuje varovanie prezidentky ECB Lagardeovej, že fiškálna podpora by mala byť dočasná, cielená a adresná a nemala by byť v rozpore s úlohou menovej politiky; vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje fiškálne politiky s celkovým cieľom menovej politiky ECB; pripomína, že hospodárska a menová únia si vyžaduje spoľahlivé fiškálne politiky v členských štátoch, aby bolo možné reagovať na vonkajšie otrasy; žiada, aby sa fiškálne úsilie zameralo na produktívne investície a reformy; upozorňuje, že vlády, ako aj Komisia môžu podporovať občanov a priemysel nielen prostredníctvom fiškálnych opatrení, ale aj zameraním sa na reformy podporujúce rast a reformy, ktoré sú sociálne vyrovnané, ako aj súkromnými a verejnými investíciami do infraštruktúry; konštatuje však, že štruktúra eurozóny je v súčasnosti postavená na premise menovej dominantnosti; konštatuje, že vysoká miera inflácie si vyžaduje pevné odhodlanie všetkých inštitúcií EÚ a vnútroštátnych orgánov riešiť hospodárske a sociálne dôsledky inflačnej krízy;

9.konštatuje, že menové politiky ECB zamerané na plnenie jej hlavného mandátu podliehajú posúdeniu proporcionality; poznamenáva, že pri posudzovaní proporcionality sa zohľadňuje vplyv opatrení menovej politiky na širšie hospodárstvo a hospodárske politiky; zdôrazňuje, že ak ECB čelí možnosti výberu medzi rôznymi súbormi politík, ktoré rovnako podporujú cenovú stabilitu, musí vybrať tie, ktoré najlepšie podporia všeobecné hospodárske politiky v EÚ;

10.víta, že ECB dlhodobo podporuje dobre premyslené dokončenie hospodárskej a menovej únie, bankovej únie a únie kapitálových trhov; pripomína, že by to prispelo k väčšiemu rozdeleniu rizík v rámci menovej únie a k jej väčšej finančnej stabilite, ako aj k hospodárskemu a sociálnemu oživeniu EÚ, zníženiu závislosti od bankových úverov a konkurencii s ázijskými a americkými trhmi; pripomína, že na dosiahnutie pokroku pri dokončení bankovej únie a únie kapitálových trhov je potrebná jasná politická vôľa; berie na vedomie podporu ECB vytvoreniu plnohodnotného európskeho systému ochrany vkladov (EDIS); uznáva, že rozdelenie rizika a jeho znižovanie sú vzájomne prepojené a že systémy inštitucionálnej ochrany zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a stabilizácii členských inštitúcií; vyzýva ECB, aby monitorovala situáciu týkajúcu sa nesplácaných úverov;

11.zdôrazňuje kľúčovú úlohu malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) v hospodárstve EÚ, ako aj v hospodárskej a sociálnej konvergencii a zamestnanosti; je obzvlášť znepokojený tým, aký vplyv má pandémia ochorenia COVID-19 a ruská útočná vojna na Ukrajine na MSP; pripomína, že je potrebné odstrániť byrokratické prekážky cezhraničných investícií v Únii, zmierniť daňové zaťaženie MSP v porovnaní s veľkými korporáciami, zjednodušiť právne rámce na prilákanie kapitálu, posilniť vstup malých a stredných podnikov na finančné trhy a podporovať finančnú gramotnosť občanov s cieľom zvýšiť povedomie o výhodách investícií;

12.konštatuje, že celková inflácia klesla z 8,4 % v roku 2022 na 5,2 % v roku 2023, a to najmä v dôsledku nižších cien energií a zmiernenia prekážok v dodávkach; konštatuje však, že inflácia zostáva nad cieľovou úrovňou 2 %; uznáva prognózu ECB na úrovni 2,1 % v roku 2025; vyjadruje znepokojenie nad druhotnými účinkami, nad tým, že inflačné očakávania podnikov a domácností budú neukotvené, nad možnosťou vývoja miezd a cien, keď sa inflačné očakávania, a teda aj mzdy vo všeobecnosti zvyšujú, a nad potrebou zohľadniť dôsledky pre rast a zamestnanosť;

13.konštatuje, že vysoká miera inflácie neúmerne postihuje domácnosti s nižšími príjmami, ktoré vynakladajú väčšiu časť svojho rozpočtu na základné potreby; zdôrazňuje, že zníženie inflácie na cieľovú úroveň je preto dôležité aj pre zachovanie sociálnej súdržnosti;

14.vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou vysokou mierou jadrovej inflácie, hoci už niekoľko mesiacov klesá; konštatuje, že inflácia začala spočiatku rásť v dôsledku obmedzenia dodávok; chápe, že rast miezd bude podľa očakávaní rásť, čo je spôsobené kompenzáciou inflácie a prehriatym trhom práce;

15.poukazuje na to, že inflácia začala v dôsledku obmedzenia dodávok rásť nad cieľové úrovne už v júli 2021, teda už pred nevyprovokovanou a nezákonnou agresiou Ruska na Ukrajine, ktorá zhoršila inflačný tlak; poznamenáva však, že ECB začala riešiť infláciu až v júni 2022, hoci kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že je schopná konať včas; konštatuje, že iné centrálne banky konali rýchlejšie; zdôrazňuje, že ECB musí konať rýchlo tým, že bude plniť svoj mandát prijímať všetky svoje rozhodnutia na základe hospodárskych a finančných ukazovateľov; tvrdí, že rýchlejšia reakcia mohla mať skorší vplyv na dynamiku cien a zabránila by dosiahnutiu maximálnych hodnôt 10,6 %, ako sa to stalo v októbri 2022;

16.vyzýva ECB, aby pokračovala v analýze ponuky a dopytu po inflácii;

17.plne podporuje vyhlásenie prezidentky ECB Lagardeovej o boji proti inflácii tak dlho, ako to bude potrebné, pričom zdôrazňuje, že normalizáciu menovej politiky možno dosiahnuť kombináciou fiškálnej, menovej a štrukturálnej politiky; víta výzvu prezidentky Lagardeovej na pokoru, ako aj pravidelnú aktualizáciu modelov ECB; vyzýva však ECB, aby zásadne preskúmala a zlepšila svoje modely a ich úlohu pri tvorbe politiky vzhľadom na podpriemernú výkonnosť modelov v posledných rokoch s cieľom prispôsobiť ich novým hospodárskym trendom a trendom na finančných trhoch EÚ a na svetových finančných trhoch, pričom by mala zohľadniť skúsenosti získané z prebiehajúcich a predchádzajúcich kríz a výzvy spojené s tvorbou menovej politiky;

18.pripomína, že cenová stabilita nie je ani zďaleka dosiahnutá; berie na vedomie cieľovú úroveň symetrickej inflácie 2 % v strednodobom horizonte; konštatuje, že inflácia bola v posledných desiatich rokoch buď výrazne pod touto cieľovou úrovňou, alebo ju vysoko prevyšovala; tiež konštatuje, že inflácia má klesajúci trend a blíži sa k strednodobému cieľu ECB;

19.vyzýva ECB, aby vhodnejšie vymedzila význam pojmu „strednodobý horizont“ a preskúmala kvalitatívnejší prístup k cenovej stabilite zachovaním potrebnej rezervy, ktorá by umožnila využívať výhody cenovej stability, a zároveň poskytla potrebnú rezervu na zníženie rizika deflácie;

20.podporuje rozhodnutie ECB obmedziť svoje programy nákupu aktív vzhľadom na nadmernú likviditu na trhu; poznamenáva však, že ECB má stále v úmysle reinvestovať splátky istiny zo splatných cenných papierov nakúpených v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (PEPP) minimálne do konca roka 2024; berie na vedomie oznámenie ECB o dekarbonizácii jej podnikových dlhopisov, hoci to stráca účinnosť, keď sa nerealizujú žiadne reinvestície; zdôrazňuje význam kvality kolaterálu;

21.konštatuje, že pojem „trhová neutralita“ súvisí so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou; rešpektuje nezávislosť ECB, ale vyzýva ju, aby riešila zlyhania trhu a zabezpečila efektívne rozdeľovanie zdrojov v dlhodobom horizonte a zároveň zostala v čo najväčšej miere apolitická a rešpektovala trhovú neutralitu v rôznych situáciách; zdôrazňuje, že takéto rozhodnutia sa nesmú prijímať na úkor dosiahnutia primárneho cieľa ECB;

22.uznáva potrebu verejných a súkromných investícií po desaťročiach s nedostatočnými investíciami, aby sa znížila dynamiku inflácie na strane ponuky a zlepšil udržateľný rastový potenciál;

23.zdôrazňuje, že rovnomerná transmisia menovej politiky je nevyhnutná na dosiahnutie mandátu ECB v oblasti cenovej stability; zdôrazňuje, že nadmerná divergencia výnosov štátnych dlhopisov spôsobuje, že úverové podmienky nie sú v súlade s jednotnou transmisiou menovej politiky a mimoriadne sťažujú znižovanie verejného dlhu; v tejto súvislosti víta spustenie nástroja na ochranu transmisie s cieľom podporiť účinnú transmisiu menovej politiky v celej eurozóne;

24.pripomína, že v článku 127 ZFEÚ sa vyžaduje, aby ECB podporovala všeobecné hospodárske politiky Únie, ako sa stanovuje v článku 3 Zmluvy o EÚ, čo patrí do jej mandátu, pokiaľ tým nie je dotknutý cieľ cenovej stability; poukazuje na to, že medzi cieľmi ECB existuje jasná hierarchia; pripomína, že zelená a digitálna transformácia patria medzi spoločné priority EÚ;

25.vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnymi správami médií o politickej zaujatosti v rámci ECB, pokiaľ ide o tzv. ekologizáciu politík; pripomína, že v záujme zachovania integrity inštitúcie a jej verejnej podpory je mimoriadne dôležité, aby sa ECB naďalej pevne zamerala na svoj mandát v oblasti cenovej stability; berie na vedomie význam pluralizmu z hľadiska inštitucionálnej kultúry ECB; vyzýva ECB, aby vyšetrila a urýchlene riešila akékoľvek podozrenia z ideologickej zaujatosti;

26.pripomína ECB, aby vo svojej výročnej správe venovala osobitnú kapitolu vysvetleniu svojej interpretácie sekundárnych cieľov a konania v súlade s nimi a potenciálneho vplyvu na primárny mandát;

27.poznamenáva, že ECB je ako inštitúcia EÚ v rámci svojho mandátu viazaná záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody; nabáda ECB, aby pokračovala v posudzovaní toho, do akej miery zmena klímy môže ovplyvňovať jej schopnosť udržiavať cenovú stabilitu;

28.víta oznámenie ECB o ďalšom zlepšovaní nástrojov a kapacít Eurosystému v oblasti posudzovania rizík s cieľom lepšie zahrnúť riziká súvisiace s klímou a životným prostredím, najmä preto, že zmena klímy a extrémne poveternostné javy by mohli viesť k väčšej nestálosti cien, najmä v agropotravinárskom sektore; vyzýva ECB, aby pokračovala vo svojej práci na záťažových testoch týkajúcich sa klimatických rizík, ktoré boli vyvinuté na posúdenie odolnosti bánk a podnikov voči riziku zmeny klímy;

29.berie na vedomie akčný plán ECB a jej podrobný plán opatrení súvisiacich so zmenou klímy s cieľom ďalej začleňovať otázky súvisiace so zmenou klímy do jej politického rámca a modelov; poznamenáva, že plán v oblasti klímy nezahŕňa cielené dlhodobejšie ekologické refinančné operácie alebo podobné nástroje;

30.zdôrazňuje význam Európskeho piliera sociálnych práv pre sociálno-ekonomickú konvergenciu; upozorňuje na to, že tieto ciele sa najlepšie dosiahnu vtedy, keď bude sociálne trhové hospodárstvo fungovať v stabilnom makroekonomickom prostredí založenom na predvídateľných cenových úrovniach;

31.upozorňuje na rastúce rozdiely v zostatkoch systému TARGET2 v rámci ESCB; obáva sa, že to v budúcnosti môže viesť k sporom; konštatuje, že interpretácia týchto rozdielov je predmetom diskusie;

32.víta pozornosť, ktorú ECB venuje rizikám kybernetických útokov; nabáda ju, aby tejto otázke naďalej venovala pozornosť, najmä so zreteľom na aktuálny geopolitický kontext; vyzýva ECB, aby neuvoľnila monitorovanie vývoja nových druhov digitálnych aktív, ako sú kryptoaktíva, konkrétne kryptomeny, a súvisiace riziká z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, prania špinavých peňazí, daňových podvodov, financovania terorizmu a inej trestnej činnosti súvisiacej s anonymitou kryptoaktív; v tejto súvislosti vyzýva ECB, aby zachovala svoj záväzok týkajúci sa odolnosti digitálnej infraštruktúry;

33.berie na vedomie pokrok ECB v projekte digitálneho eura a víta jej dialóg s Európskym parlamentom v tejto otázke; opakuje, že vzhľadom na to, že EÚ stojí na čele digitálnej transformácie v platobnom sektore, digitálne euro musí rešpektovať hospodársku súťaž v bankovom a digitálnom platobnom prostredí; zdôrazňuje, že digitálne euro nesmie nahrádzať hotovosť ako platobný prostriedok, musí rešpektovať súkromie občanov a podnikov a nesmie ohrozovať finančnú stabilitu; domnieva sa, že digitálne euro bude úspešné len vtedy, ak bude mať hmatateľnú pridanú hodnotu, o ktorej budú európski občania jasne informovaní; pripomína, že zavedenie digitálneho eura závisí od rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ako spoluzákonodarcov;

34.súhlasí s obavami ECB v súvislosti s nárastom tieňového bankovníctva a rizikami, ktoré môže predstavovať pre finančnú stabilitu; zdôrazňuje potrebu primeranej regulácie nebankových finančných sprostredkovateľov, ktorá umožní odvetviu súťažiť s bankovým sektorom za rovnakých podmienok;

35.víta rámec Bazilej III, pretože posilní odolnosť bankového sektora; varuje pred rizikom jeho neplnenia; v tejto súvislosti opakuje obavy ECB; zdôrazňuje, že bankový dohľad by mal byť založený na riziku; zdôrazňuje význam rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni a konkurencieschopnosti európskych bánk;

36.poznamenáva, že ECB prispôsobuje svoje systémy technologickému pokroku, napríklad integrácii umelej inteligencie do svojich modelov spracovania a analýzy údajov, a to s cieľom pomôcť zlepšiť menovú analýzu a rozhodovanie; zdôrazňuje, že všetok tento pokrok sa musí vždy uskutočňovať v rámci bezpečnostných parametrov, aby sa predišlo prevádzkovým rizikám;

37.víta písomnú formalizáciu súčasných postupov vyvodzovania zodpovednosti medzi ECB a Európskym parlamentom; uznáva otvorenosť a ústretovosť ECB voči Európskemu parlamentu; vyzýva ECB a Európsky parlament, aby v plnej miere využívali opatrenia týkajúce sa zodpovednosti a transparentnosti a podľa možnosti ich ešte posilnili bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť ECB;

38.odporúča, aby ECB vytvorila interný hodnotiaci úrad na následné posudzovanie svojich politických rozhodnutí bez narušenia nezávislosti ECB;

39.víta zásadnú a podrobnú spätnú väzbu ECB k uzneseniu Európskeho parlamentu o výročnej správe ECB za rok 2021; vyzýva ECB, aby pokračovala vo svojom zodpovednom prístupe a transparentnosti a každoročne naďalej zverejňovala písomnú spätnú väzbu na uznesenia Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB;

40.všíma si, že medzi členmi Výkonnej rady ECB a Rady guvernérov sú len dve ženy; vyzýva členské štáty eurozóny, aby si splnili svoju úlohu a začlenili zásadu rodovej rovnosti do svojich postupov vymenúvania a aby zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetky pohlavia, pokiaľ ide o pozíciu guvernéra národnej centrálnej banky;

41.poznamenáva, že najnovšie štatistiky o rodová nerovnováhe v celej organizačnej štruktúre ECB poukazujú na to, že podiel žien na vyšších riadiacich pozíciách sa zvýšil; vyzýva ECB, aby pokračovala vo svojej práci na posilnení rovnakých príležitostí pre všetky pohlavia vo svojej organizácii;

42.víta novú komunikačnú politiku ECB, ktorá zahŕňa prístupnejšie spôsoby vysvetľovania a prezentácie politických rozhodnutí ECB občanom a zainteresovaným stranám, a vyzýva ECB, aby ďalej zlepšovala svoju komunikáciu o politických cieľoch centrálnych bánk a reakciách na krízu;

43.berie na vedomie nedávne vymenovanie nového predsedu Rady pre dohľad a pripomína ECB, aby v budúcich postupoch vymenúvania viac zohľadňovala právomoci Európskeho parlamentu a rešpektovala ich, najmä v súvislosti s jednotným mechanizmom dohľadu;

44.zdôrazňuje význam etického rámca ECB a kódexu správania, keďže predstavujú záruku integrity ECB a slúžia ako základ dôvery verejnosti a v konečnom dôsledku aj dôveryhodnosti ECB; konštatuje, že tento rámec usmerňuje zamestnancov ECB a vysokopostavených úradníkov v tom, ako zaobchádzať s lobistami; vyzýva ECB, aby v tejto súvislosti rámec pravidelne preskúmavala;

45.vyzýva ECB, aby sa zapojila do dialógu s národnými parlamentmi a zároveň prísne rešpektovala ich politickú nezávislosť; domnieva sa, že by to posilnilo legitímnosť a politiky ECB;

46.vyzýva ECB, aby svoj interný rámec pre oznamovanie protispoločenskej činnosti zosúladila so smernicou EÚ o oznamovateľoch;

47.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.