1.opätovne pripomína, že nezávislé súdnictvo je základom právneho štátu, pretože je predpokladom účinného prostriedku nápravy v prípade, že sú zákony, práva, slobody a demokratické zásady odopierané alebo porušované; zdôrazňuje, že nezávislé a účinné súdnictvo je nevyhnutné nielen na zachovanie právneho štátu a demokracie v členských štátoch a v Únii, ale je aj kľúčom k vykonávaniu práva EÚ, keďže Komisia sa pri presadzovaní práva EÚ spolieha na vnútroštátne súdne orgány; vyjadruje význam vzájomnej dôvery a zároveň zdôrazňuje, že Komisia nemôže ignorovať nedostatky vnútroštátnych súdnych orgánov v niektorých členských štátoch ani predpokladať, že všetky sú schopné zabezpečiť účinné súdne prostriedky nápravy; so znepokojením konštatuje, že hoci sa niektoré súdne systémy môžu na papieri javiť ako spoľahlivé a uspokojivé, v niektorých prípadoch nie sú odolné voči ovládnutiu štátom, politickým zásahom alebo rodinkárstvu; uvedomuje si skutočnosť, že je ťažké zistiť to jednoduchým posúdením formálnych štruktúr; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby vykonala kvalitatívnejšiu analýzu, a to aj kontextuálnych prvkov, najmä pokiaľ ide o dlhodobé vykonávanie;

2.konštatuje, že podľa zistení Komisie existujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva a záruky; konštatuje, že v správe sa uvádza niekoľko pozitívnych iniciatív a prebiehajúci vývoj v súvislosti so súdnymi radami, najmä v Luxembursku, Holandsku, Portugalsku, Taliansku, Švédsku, Fínsku a Maďarsku Maďarský helsinský výbor, Fundamental deficiencies of the Hungarian judicial reform (Zásadné nedostatky reformy súdneho systému v Maďarsku), 31. októbra 2023.; konštatuje, že podľa zistení Komisie je v Poľsku, na Slovensku, v Bulharsku, Španielsku a na Cypre aj naďalej potrebné riešiť obavy týkajúce sa súdnych rád; so znepokojením konštatuje, že disciplinárne konania sa môžu využívať ako prostriedok na obmedzovanie nezávislosti súdnictva, ako je to v prípade Bulharska a ako to bolo v Poľsku za vlády vedenej stranou Právo a spravodlivosť; konštatuje, že Komisia napokon podala na Súdny dvor návrh na začatie konania proti Poľsku za porušenie práva EÚ zo strany jeho ústavného súdu; konštatuje, že súčasný minister spravodlivosti Poľskej republiky je odhodlaný ukončiť nezákonný disciplinárny režim pre sudcov v Poľsku v súlade s rozsudkami Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva;

3.konštatuje, že zatiaľ čo podľa zistení Komisie niektoré členské štáty vrátane Fínska, Rakúska, Slovinska, Cypru, Švédska a Maďarska prijali alebo oznámili iniciatívy na zlepšenie postupov vymenúvania sudcov a fungovania najvyšších súdov, na Malte, v Grécku, Litve, Lotyšsku a Írsku pretrvávajú problémy pri vymenúvaní sudcov na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že Komisia dospela k záveru, že v Poľsku pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s predtým vymenovanými sudcami Najvyššieho súdu vrátane jeho prvého predsedu a v súvislosti s doposiaľ nevykonaným prejudiciálnym rozhodnutím Súdneho dvora týkajúcim sa vymenúvania sudcov senátu pre mimoriadne preskúmanie; konštatuje, že podľa zistení Komisie na Slovensku naďalej vyvoláva obavy trestný čin ohýbania práva zavedený pre sudcov v súvislosti s ich súdnymi rozhodnutiami, keďže má na sudcov negatívny psychologický účinok a predstavuje záťaž pre vyšetrovacie orgány; zdôrazňuje, že v Maďarsku pretrvávajú vážne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, čo je v rozpore s hlavnými míľnikmi Komisie, vrátane pretrvávajúcich prekážok pri predkladaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania, problémov s prideľovaním prípadov v Kúrii a nedostatočného systému menovania predsedu Kúrie;

4.zdôrazňuje, že súdnictvu by sa mali prideliť dostatočné prostriedky nato, aby bolo skutočne prístupné a schopné poskytovať občanom účinný prostriedok nápravy; konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že zvýšené zdroje na súdnictvo a iné opatrenia, ktoré prijali Malta, Cyprus a Grécko, zatiaľ neviedli k skráteniu dĺžky konaní a počet nevybavených prípadov zostáva vážnou výzvou; keďže v Chorvátsku, v Taliansku a v Portugalsku sa podnikli určité kroky správnym smerom, ale účinnosť reforiem sa ešte len ukáže; konštatuje, že Komisia vyzvala Nemecko, aby zabezpečilo primerané zdroje pre justičný systém, a to aj pokiaľ ide o úroveň odmeňovania sudcov, s prihliadnutím na európske normy v oblasti zdrojov a odmeňovania v rámci justičného systému; vyzýva Nemecko, aby pokračovalo vo vykonávaní Paktu o právnom štáte a poskytlo dostatočné zdroje justičnému systému zvýšením počtu sudcov na posilnenie federálneho justičného systému; uznáva, že Komisia sa domnieva, že možno pozorovať určitý pokrok pri vykonávaní odporúčania uvedeného v Správe o právnom štáte 2022, ktoré sa týkalo efektívnosti justičného systému, a to aj na Malte a v Španielsku;

5.víta poskytnutie finančných prostriedkov z programu Spravodlivosť na podporu justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach a na pomoc pri ďalšom rozvoji európskej justície;

6.domnieva sa, že nato, aby občania mali účinný prístup k spravodlivosti, by členské štáty mali urobiť viac pre poskytovanie bezplatnej alebo cenovo dostupnej právnej pomoci, najmä tým, ktorí si ju nemôžu dovoliť sami, a mali by ďalej uľahčovať prístup k obhajcovi; konštatuje, že Komisia sa domnieva, že sa vyvíja úsilie o riešenie obáv týkajúcich sa prístupu k spravodlivosti a právnej pomoci v Španielsku, Francúzsku, Fínsku, Bulharsku, na Malte a v Litve, a že pretrvávajú obavy v Írsku, Dánsku, Luxembursku a Maďarsku; konštatuje tiež, že Komisia dospela k záveru, že vo viacerých členských štátoch vrátane Španielska, Francúzska, Fínska, Bulharska a Malty prebiehajú kroky na zabezpečenie práva na prístup k obhajcovi a v iných členských štátoch, ako sú Litva, Írsko, Dánsko, Luxembursko a Maďarsko, ešte stále neboli dosiahnuté zlepšenia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do ďalšej správy o právnom štáte zahrnula posúdenie uplatňovania acquis EÚ v oblasti právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, ako je smernica Rady 2002/8/ES Ú. v. EÚ L 26, 31.1.2003, s. 41. z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch stanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch, keďže z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že stále existujú otázky týkajúce sa jej výkladu;

7.zdôrazňuje dôležitú úlohu súdnych rád pri ochrane nezávislosti súdnictva; považuje za potrebné vyhodnotiť reformy, ktoré sú v procese prijímania v rôznych členských štátoch, a nabáda na to, aby sa zloženie a fungovanie týchto orgánov prispôsobilo normám stanoveným Komisiou a Radou Európy, ktoré schválil Súdny dvor;

8.poukazuje na to, že prokuratúra je kľúčovým prvkom schopnosti súdnictva bojovať proti trestnej činnosti a korupcii; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť autonómiu a zodpovednosť prokuratúry; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť záruky, ktoré pomôžu zachovať autonómiu a zodpovednosť prokuratúry vrátane zabezpečenia toho, aby nebola vystavená neprimeranému politickému tlaku, najmä zo strany vlády.

9.vyzýva všetky členské štáty, aby prijali kódex správania sudcov v nadväznosti na odporúčania Skupiny štátov proti korupcii (ďalej len „GRECO“) a so zreteľom na to, že takéto kódexy sa uplatňujú na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Súdny dvor, aby vytvorili nezávislé mechanizmy na vyšetrovanie údajných porušení kódexu správania a iných zákonov, zlepšili zverejňovanie a transparentnosť konfliktov záujmov a darov prijatých sudcami, riešili otázku javu otáčavých dverí a vyžadovali, aby súdy verejne vysvetlili svoje rozhodnutia o vylúčení;

10.vyjadruje znepokojenie nad zásadnými personálnymi zmenami a avizovanými významnými štrukturálnymi a organizačnými zmenami v slovenskej polícii a v ďalších nezávislých demokratických inštitúciách, a to aj pokiaľ ide o vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry Slovenskej republiky (NAKA) pracujúcich na prípadoch závažnej trestnej činnosti a veľkej korupcie, čo vyvoláva pochybnosti o zámeroch týchto zmien; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany slovenskej vlády, najmä pokiaľ ide o navrhované zmeny Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ohrozujú integritu súdnych procesov, podkopávajú boj EÚ proti podvodom a ohrozujú ochranu európskych finančných záujmov a prírody na Slovensku; vyzýva slovenskú vládu, aby prehodnotila tieto zmeny vzhľadom na ich možné dôsledky pre právny štát, finančné záujmy Únie, ako aj protikorupčný rámec EÚ; pripomína, že každá reforma trestného práva musí obsahovať dostatočné a primerané záruky na zabezpečenie kontinuity a účinnosti nových a prebiehajúcich trestných konaní, najmä v súvislosti s veľkou korupciou, ako aj na zaručenie nezávislosti súdnictva a autonómie prokuratúry v súlade s odporúčaniami Komisie v niekoľkých po sebe nasledujúcich správach o právnom štáte; vyjadruje znepokojenie nad tým, že prerozdelenie prípadov špeciálnej prokuratúry môže viesť k značným prieťahom a že v niektorých prípadoch by mohlo dôjsť k premlčaniu;

11.všíma si kroky španielskej vlády spojené s jej nedávnym nástupom do funkcie vrátane budúceho prijatia zákona o amnestii; berie na vedomie otázky, stanoviská a obavy, ktoré v reakcii na tento vývoj vyjadrili rôzne zainteresované strany vrátane združení sudcov, prokurátorov, právnikov, akademickej obce, občianskej spoločnosti a širokej verejnosti; konštatuje, že Komisia sa so žiadosťou o vysvetlenie písomne obrátila aj na španielsku vládu; zdôrazňuje, že táto situácia si zaslúži nezávislé posúdenie; v tejto súvislosti vyzýva španielsku vládu, aby európskym inštitúciám poskytla úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o uvedený zákon o amnestii, a konštatuje, že španielsky Senát požiadal Benátsku komisiu o stanovisko k jeho ústavnosti a súladu s európskymi pravidlami a normami; vyjadruje poľutovanie aj nad dlhodobou blokádou súdnej rady, ku ktorej Komisia vo svojej správe o právnom štáte poskytla španielskym orgánom osobitné odporúčania;

12.opätovne zdôrazňuje, že korupcia je závažnou hrozbou pre právny štát a vážne oslabuje dôveru v demokraciu a rovnosť pred zákonom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili svoje úsilie o odstránenie korupcie;

13.zdôrazňuje, že z prieskumov Eurobarometra o korupcii v roku 2022 vyplýva, že korupcia je pre občanov EÚ a podniky v EÚ naďalej vážnym problémom, pričom veľká časť Európanov sa domnieva, že v ich krajine je korupcia rozšírená (68 %) a že miera korupcie sa zvýšila (41 %); oceňuje, že všetky členské štáty majú v súčasnosti zavedené protikorupčné stratégie, ktoré sa pravidelne hodnotia a revidujú; pripomína, že na odstránenie korupčných praktík je potrebný nielen spoľahlivý právny rámec, ale aj účinné vykonávanie, a že predchádzanie takýmto praktikám si vyžaduje aj transparentné a zodpovedné rámce riadenia a integrity;

14.vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že všetky členské štáty majú zavedené protikorupčné stratégie, vnímanie korupcie sa v EÚ značne líši, pričom Dánsko, Fínsko, Švédsko a Holandsko patria k najmenej skorumpovaným štátom, zatiaľ čo vnímanie úrovne korupcie v Bulharsku, na Malte, v Maďarsku, Grécku a Slovinsku je znepokojujúce29; so znepokojením zároveň konštatuje, že podľa zistení Komisie niektoré členské štáty, ako napríklad Bulharsko, Malta, Maďarsko, Grécko a Slovinsko, doposiaľ nedosiahli spoľahlivé výsledky vo vyšetrovaní a stíhaní prípadov veľkej korupcie, ktoré by viedli k právoplatným rozsudkom s odstrašujúcim účinkom; berie na vedomie, že skupina GRECO nedávno uverejnila správu o Cypre, v ktorej zdôrazňuje nedostatočnú účinnosť protikorupčných právnych predpisov a poukazuje na osobitné riziká v rámci presadzovania práva GRECO, Piate kolo hodnotenia – Prevencia korupcie a podpora integrity v ústredných orgánoch štátnej správy (vo vysokých výkonných funkciách) a v orgánoch presadzovania práva – Hodnotiaca správa – Cyprus, 2. októbra 2023.;

15.zdôrazňuje, že vlády členských štátov a úradníci, politici, volení zástupcovia a lídri EÚ by mali ísť príkladom a zdržať sa akýchkoľvek korupčných praktík a že do vyšetrovania korupcie by nemali zasahovať vlády ani politici; vyzýva DFRMG, aby nadviazala na uznesenia Európskeho parlamentu o právnom štáte s cieľom pomôcť v boji proti beztrestnosti korupcie; poukazuje na to, že do korupcie môžu byť zapojení aj úradníci, politici, volení zástupcovia a lídri EÚ, ako to dokazuje aféra Katargate; opakuje preto svoju požiadavku, aby sa výročná správa vzťahovala aj na inštitúcie EÚ; opakuje svoju výzvu Komisii, aby čo najskôr dokončila rokovania o úplnom členstve EÚ v skupine GRECO;

16.zdôrazňuje, že občania a podniky by sa mali cítiť bezpečne pri nahlasovaní prípadov korupcie, najmä prostredníctvom oznamovania protispoločenskej činnosti; berie na vedomie, že Komisia konštatuje, že v celej EÚ stále existujú veľké prekážky pri oznamovaní protispoločenskej činnosti, hoci niektoré členské štáty, ako sú Slovensko, Cyprus, Dánsko a Malta, podnikli kroky s cieľom pokúsiť sa o zlepšenie tejto situácie; vyzýva slovenskú vládu, aby dodržiavala záväzné zásady smernice EÚ o oznamovateľoch Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17). a prehodnotila navrhované zmeny v oblasti ochrany oznamovateľov na Slovensku; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že oznamovatelia by boli so spätnou účinnosťou zbavení svojej ochrany, čo by viedlo k nedostatku právnej istoty; konštatuje, že Úrad na ochranu oznamovateľov upozornil na tieto problémy Komisiu;

17.odsudzuje skutočnosť, že Malta naďalej prevádzkuje systém udeľovania občianstva na základe investícií, ktorý prináša veľké riziko korupcie a iných trestných činov, najmä vzhľadom na kroky, ktoré prijalo viacero iných členských štátov s cieľom zabezpečiť zrušenie systémov udeľovania občianstva investorom; berie na vedomie prebiehajúce konanie, ktoré Komisia iniciovala na Súdny dvor proti Malte v súvislosti s jej systémom udeľovania občianstva investorom, a opätovne potvrdzuje svoje stanovisko, že Komisia by mala využiť svoju právomoc navrhovať právne predpisy a iniciovať legislatívny zákaz EÚ pre všetky systémy udeľovania občianstva investorom v EÚ;

18.uznáva dôležitú úlohu Európskej prokuratúry pri ochrane právneho štátu a boji proti korupcii v Únii a nabáda Komisiu, aby v následných správach pozorne monitorovala úroveň spolupráce členských štátov s Európskou prokuratúrou; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby sa pripojili k Európskej prokuratúre; víta skutočnosť, že Poľsko začalo postup pristúpenia k Európskej prokuratúre, čo svedčí o pevnom odhodlaní novej vlády chrániť finančné záujmy EÚ a účinne bojovať proti korupcii; domnieva sa, že členstvo v Európskej prokuratúre by malo byť podmienkou na získanie finančných prostriedkov EÚ; opätovne vyzýva na rozšírenie mandátu Európskej prokuratúry;

19.domnieva sa, že európske orgány ako Europol, Eurojust, Európsky dvor audítorov, Európskej prokuratúra a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) by mali zlepšiť vzájomnú spoluprácu s cieľom predchádzať korupcii v členských štátoch EÚ aj v európskych inštitúciách; v tejto súvislosti vyzýva aj na vytvorenie účinného etického orgánu EÚ;

20.konštatuje, že do korupcie môžu byť zapojené vnútroštátne orgány vrátane súdnych a policajných orgánov, t. j. práve tie orgány, ktoré by proti nej mali bojovať; v tejto súvislosti je naďalej znepokojený pomalým a obmedzeným napredovaním pri odstraňovaní kultúry beztrestnosti na najvyššej úrovni na Malte, ktorú odhalilo nezávislé verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej; domnieva sa, že orgány EÚ, napríklad Europol, zohrávajú dôležitú úlohu pri vyšetrovaní korupcie a zabezpečovaní dôkazov, ale prekážkou je požiadavka vnútroštátneho schválenia zapojenia Europolu; vyzýva na posilnenie mandátu Europolu, aby mohol vyšetrovať prípady korupcie uvedeného druhu; zdôrazňuje význam zaručenia dohľadu nad Europolom na úrovni EÚ, posilnenia nezávislých mechanizmov zodpovednosti, orgánov a agentúr EÚ a zlepšenia demokratickej kontroly činností Europolu, a to aj prostredníctvom spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny, vrátane systematického hodnotenia všetkých činností agentúry a dodržiavania jej mandátu, ako aj povinnosti prijať kroky v nadväznosti na odporúčania, ktoré Európsky parlament vydáva agentúre;

21.víta protikorupčné návrhy Komisie, ktoré reagujú na výzvy Európskeho parlamentu na zintenzívnenie boja proti korupcii; konštatuje, že Komisia má v úmysle začleniť predchádzanie korupcii do vypracúvania politík a programov EÚ a aktívne podporovať úsilie členských štátov o zavedenie silných protikorupčných politík a právnych predpisov; víta ochotu riešiť cezhraničný rozmer korupcie kriminalizáciou trestných činov korupcie a harmonizáciou sankcií v celej EÚ;

22.zdôrazňuje, že korupcia a pranie špinavých peňazí sú neoddeliteľne prepojené a že pranie špinavých peňazí je jedným z najdôležitejších faktorov umožňujúcich nelegálne aktivity v rámci organizovanej trestnej činnosti, a teda útokom na právny štát, prostredníctvom ktorého páchatelia prevádzajú príjmy z trestnej činnosti do legálneho hospodárstva; uvedomuje si, že podvody poškodzujúce rozpočet EÚ môžu byť takisto predstupňom prania špinavých peňazí; opätovne potvrdzuje svoje pevné presvedčenie, že ochrana finančných záujmov EÚ sa môže účinne a efektívne presadzovať a posilňovať len posilnením štruktúry EÚ na boj proti podvodom a zvýšením transparentnosti európskych inštitúcií, čím sa prekonajú prirodzené obmedzenia vnútroštátnych systémov, ktoré nepostačujú na potláčanie čoraz častejších nadnárodných útokov proti finančným záujmom Únie;

23.zdôrazňuje, že systém bŕzd a protiváh môže fungovať len vtedy, ak sú ústavné súdy, ombudsmani, národné inštitúcie pre ľudské práva, audítorské spoločnosti, subjekty pre rovnaké zaobchádzanie a všetky ostatné nezávislé orgány schopné vykonávať svoju prácu a majú dostatočne široké právomoci, nezávislosť, integritu a primerané financovanie;

24.konštatuje, že podľa zistení Komisie sa situácia v súvislosti s ombudsmanmi, národnými inštitúciami pre ľudské práva, subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie a ostatnými nezávislými orgánmi v jednotlivých členských štátoch značne líši, pričom na Cypre, Slovensku, v Luxembursku, Portugalsku, Slovinsku a Poľsku sa situácia vyvíja správnym smerom, v Litve, Maďarsku a Chorvátsku pretrvávajú isté problémy, v Taliansku, Česku, na Malte a v Rumunsku ešte stále nebola zriadená žiadna národná inštitúcia pre ľudské práva v súlade s parížskymi zásadami OSN, v Bulharsku, Španielsku a Rakúsku dochádza k oneskoreniam pri vymenúvaní rôznych nezávislých orgánov a v Poľsku je ohrozené účinné fungovanie Najvyššieho kontrolného úradu; s veľkým znepokojením berie na vedomie nedávny vývoj v Grécku, kde sa nezávislé orgány, ako napríklad Grécky úrad pre komunikačnú bezpečnosť a ochranu súkromia (ďalej len „ADAE“) a Grécky úrad na ochranu údajov, ocitli pod rastúcim tlakom v dôsledku svojej činnosti týkajúcej sa nezákonného používania špionážneho softvéru, pričom členovia správnej rady ADAE boli nedávno narýchlo vymenení gréckym parlamentom, podľa všetkého v dôsledku blížiaceho sa rozhodnutia ADAE uložiť pokutu gréckej spravodajskej agentúre;

25.zdôrazňuje, že bez plurality a slobody médií demokratický život a právny štát nemôže prežiť;

26.domnieva sa, že transparentnosť vlastníctva médií je základným minimom na zachovanie plurality médií; konštatuje, že podľa zistení Komisie boli od uverejnenia správy o právnom štáte za rok 2022 v Grécku, Luxembursku a Švédsku prijaté nové právne predpisy, ktoré zvyšujú transparentnosť vlastníctva médií alebo zlepšujú verejnú dostupnosť informácií o vlastníctve médií, a že takéto právne predpisy boli posilnené aj na Cypre; konštatuje, že v Bulharsku, Česku a Francúzsku sa zmeny ešte len očakávajú; nabáda európske inštitúcie, aby konečne prijali a implementovali spoľahlivý a ambiciózny akt o slobode médií s cieľom zabezpečiť harmonizáciu transparentnosti právnych predpisov o vlastníctve médií na úrovni EÚ;

27.konštatuje, že podľa zistení Komisie sú regulačné orgány médií chránené nedostatočnými zárukami proti neprimeranému politickému vplyvu, napríklad v Maďarsku, Slovinsku a ešte donedávna v Poľsku v rámci svojej bývalej vlády vedenej stranou Právo a spravodlivosť, a že orgány majú nedostatok zdrojov, najmä v Grécku a Rumunsku; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania článku 30 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1)., v ktorom sa stanovuje požiadavka záruk nezávislosti národných regulačných orgánov;

28.zdôrazňuje význam redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií a povinnosť všetkých členských štátov rešpektovať ju; zdôrazňuje potrebu zaviesť záruky proti vnútorným a vonkajším zásahom; domnieva sa, že verejnoprávne médiá by mali byť chránené pred politickými tlakmi vrátane neprimeraného prepúšťania a že by sa mali zaviesť záruky, ktoré zaručia slobodné prijímanie redakčných rozhodnutí; konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že Luxembursko, Slovinsko, Nemecko, Estónsko, Slovensko a Česko prijali iniciatívy na posilnenie právnych záruk alebo rozpočtových prostriedkov na zlepšenie nezávislosti národných verejnoprávnych vysielateľov, pričom Cyprus, Írsko a Švédsko tiež diskutujú o reformách, a opatrenia na tento účel neexistujú v Rumunsku, na Malte a Maďarsku; berie na vedomie úsilie novej poľskej vlády obnoviť nezávislosť verejnoprávnej televízie; keďže najnovšie Monitorovanie plurality médií vyhodnotilo riziko pre redakčnú autonómiu a politickú nezávislosť na Malte ako „vysoké“ a prehodnotilo celkové riziko pre pluralitu médií na Malte zo „stredného“ na „vysoké“;

29.so znepokojením berie na vedomie plánovanú reštrukturalizáciu Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), hlavného verejnoprávneho vysielateľa v krajine; zdôrazňuje význam zachovania slobodných a nezávislých médií ako základného kameňa demokratickej spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím slovenského predsedu vlády a niekoľkých vládnych predstaviteľov prerušiť komunikáciu s kľúčovými médiami a považuje to za významné oslabenie práva verejnosti na získavanie relevantných vládnych informácií; zdôrazňuje, že takéto opatrenia obmedzujú slobodu a transparentnosť médií a prispievajú k šíreniu manipulatívnych dezinformácií vo verejnom priestore;

30.vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili primerané financovanie nezávislej a celoeurópskej kvalitnej žurnalistiky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

31.pripomína, že nezávislá žurnalistika je dôležitým prvkom demokratického právneho štátu ako súčasť kľúčového systému bŕzd a protiváh a prvok verejnej kontroly; vyjadruje znepokojenie nad úmyselnými pokusmi viacerých vlád a hospodárskych síl umlčať novinárov, ktorí odhaľujú protiprávne konanie; zdôrazňuje, že neodôvodnené zasahovanie a tlak, strach a autocenzúra majú odstrašujúci účinok na uplatňovanie novinárskej slobody prejavu;

32.vyjadruje poľutovanie nad znepokojujúcimi trendmi v oblasti bezpečnosti novinárov vo viacerých členských štátoch; konštatuje, že platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov zaznamenala od roku 2015 viac ako 1 600 upozornení na hrozby; vyjadruje poľutovanie nad zastrašovaním novinárov počas volebných kampaní, ako sa to nedávno stalo vo voľbách na Slovensku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Malta od zavraždenia Daphne Caruanovej Galiziovej nezlepšila pracovné podmienky novinárov a okrem iného účinne nevykonala odporúčania zo správy z verejného vyšetrovania z 29. júla 2021; vyzýva predstaviteľov slovenskej vlády, aby sa zdržali verbálnych útokov na jednotlivcov; zdôrazňuje povinnosť verejných činiteľov a vládnych predstaviteľov slúžiť všetkým občanom, najmä v krajine, kde v minulosti došlo k trestným činom z nenávisti a vražde novinára;

33.je znepokojený pretrvávaním strategických žalôb proti verejnej účasti v celej Európskej únii; žiada Komisiu, aby vykonala odporúčanie (EÚ) 2022/758 Odporúčanie Komisie (EÚ) 2022/758 z 27. apríla 2022 týkajúce sa ochrany novinárov a obhajcov ľudských práv pred zjavne neopodstatnenými a zneužívajúcimi súdnymi konaniami proti verejnej účasti („strategickými žalobami proti verejnej účasti“) (Ú. v. EÚ L 138, 17.5.2022, s. 30).; vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátne opatrenia týkajúce sa strategických žalôb proti verejnej účasti v záujme ochrany novinárov a obhajcov ľudských práv, ktorí sa zapájajú do verejnej účasti, pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami; poznamenáva, že to možno urobiť zrušením trestov odňatia slobody za prípady ohovárania, dekriminalizáciou ohovárania a uprednostňovaním občianskoprávnych alebo správnych postupov; víta politickú dohodu medzi spoluzákonodarcami EÚ o smernici proti strategickým žalobám proti verejnej účasti Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategickým žalobám proti verejnej účasti“), COM(2022)0177.; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť navrhnutia ďalších právnych predpisov na pokrytie všetkých prípadov strategických žalôb proti verejnej účasti vrátane domácich prípadov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek obavám vyjadreným rôznymi medzinárodnými organizáciami nie sú navrhované ustanovenia Malty zamerané proti strategickým žalobám proti verejnej účasti dostatočné na ochranu práce novinárov Komisár Rady Európy pre ľudské práva, List predsedovi Snemovne reprezentantov Malty, 26. septembra 2023.; opakuje svoju výzvu adresovanú niektorým maltským politikom vrátane bývalého maltského premiéra, aby zastavili konania za urážky na cti, ktoré prešli na dedičov Daphne Caruanovej Galiziovej a ktoré stále prebiehajú aj roky po jej vražde;

34.vyzýva grécku vládu, aby riešila závažné problémy identifikované mechanizmom rýchlej reakcie v oblasti slobody médií (Media Freedom Rapid Response – MFRR), ktorý sleduje, monitoruje a reaguje na porušovanie slobody tlače a médií, najmä v súvislosti so svojvoľným sledovaním, beztrestnosťou alebo zločinmi proti novinárom, strategickými žalobami proti účasti verejnosti, nezávislosťou a pluralitou médií Medzinárodný tlačový inštitút, Murdered, surveilled and sued: decisive action needed to protect journalists and salvage press freedom in Greece (Zabíjaní, sledovaní a žalovaní: potreba rozhodných opatrení na ochranu novinárov a slobody tlače v Grécku), 27. septembra 2023.; víta vytvorenie pracovnej skupiny pre ochranu, bezpečnosť a posilnenie postavenia novinárov a iných pracovníkov médií s cieľom posilniť bezpečnosť a nezávislosť novinárov a iných pracovníkov médií, zvýšiť informovanosť, ako aj monitorovať bezpečnosť novinárov, ktoré pracovná skupina iniciovala v súlade s odporúčaním Komisie (EÚ) 2021/1534 zo 16. septembra 2021 k zaručeniu ochrany, bezpečnosti a posilneniu postavenia novinárov a iných pracovníkov médií v Európskej únii Ú. v. EÚ L 331, 20.9.2021, s. 8.; s veľkým znepokojením berie na vedomie nedávne zadržanie reportérky francúzskymi orgánmi, údajne s cieľom odhaliť jej zdroje, ako aj nezákonné odpočúvanie holandského novinára pracujúceho pre časopis De Correspondent;

35.dôrazne odsudzuje skutočnosť, že nedošlo k rozhodujúcemu prelomu vo vyšetrovaní vraždy Giorgosa Karaivaza; konštatuje, že dvaja údajní vrahovia boli zatknutí viac ako dva roky po vražde na základe dôkazov, ktoré mala polícia podľa všetkého celý čas k dispozícii; domnieva sa, že pôvodca vraždy stále nebol identifikovaný; konštatuje, že Karaivaz, podobne ako Daphne Caruana Galizia a Ján Kuciak, skúmal korupciu a trestnú činnosť a mohol si znepriateliť osoby na vysokých miestach vrátane politických kruhov; poukazuje na to, že podozrivý osnovateľ vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej stále nebol odsúdený a že orgány sa primerane nezaoberali všetkými prípadmi korupcie a trestnej činnosti, ktoré vyšetrovala;

36.odsudzuje nezákonné sledovanie novinárov, najmä prostredníctvom špionážneho softvéru; je znepokojený tým, že Komisia odmietla vykonať všetky odporúčania osobitného vyšetrovacieho výboru pre Pegasus, a považuje to za nečinnosť; opätovne pripomína svoju výzvu Komisii, aby posúdila splnenie osobitných podmienok v prípade Cypru, Grécka, Maďarska, Poľska a Španielska uvedených v odporúčaní, pre ktoré sa stanovila lehota 30. novembra 2023; víta zriadenie osobitného vyšetrovacieho výboru s vyšetrovacími právomocami v Sejme, dolnej komore poľského parlamentu; vyzýva na dôkladné vyšetrenie údajného závažného porušovania vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ v súvislosti s nezákonným sledovaním na politické účely, ktorého sa dopúšťala vláda vedená stranou Právo a spravodlivosť; je znepokojený tým, že zoznam údajných obetí je veľmi dlhý a zahŕňa viacerých politikov, právnikov, prokurátorov, novinárov, podnikateľov, aktivistov a iné osoby; poukazuje na to, že v žiadnom z množstva prípadov zneužitia špionážneho softvéru proti novinárom, aktivistom, politikom, právnikom a iným politickým cieľom nebolo spravodlivosti učinené zadosť; konštatuje preto, že v rozpore s domnienkou Komisie mnohé vnútroštátne orgány nie sú ochotné ani schopné riešiť túto záležitosť, čo ponecháva obete bez účinného prostriedku nápravy a demokraciu bez ochrany; je hlboko znepokojený odstrašujúcim účinkom beztrestnosti zneužívania špionážneho softvéru proti novinárom a ich zdrojom; zdôrazňuje, že nezákonné používanie špionážneho softvéru vládami štátov priamo a nepriamo ovplyvňuje integritu rozhodovania, čím sa oslabuje demokracia v Európskej únii a podčiarkuje potreba väčšej transparentnosti a právnej zodpovednosti odvetvia dohľadu;

37.pripomína, že obchodovanie so špionážnym softvérom a jeho používanie musia byť prísne regulované, že používanie špionážneho softvéru členskými štátmi musí byť primerané a nesmie byť svojvoľné a že sledovanie sa smie povoliť len za úzko vymedzených a vopred určených okolností; domnieva sa, že pre ochranu osobných slobôd sú rozhodujúce účinné mechanizmy ex ante na zabezpečenie súdneho dohľadu; opätovne potvrdzuje, že práva jednotlivcov nemôžu byť ohrozené povolením neobmedzeného prístupu k sledovaniu; zdôrazňuje, že dôležitá je aj schopnosť súdnictva vykonávať zmysluplný a účinný následný dohľad v oblasti žiadostí o sledovanie v záujme národnej bezpečnosti, aby sa zabezpečila možnosť napadnúť neprimerané používanie špionážneho softvéru zo strany vlád;

38.zdôrazňuje, že vplyv nezákonného používania špionážneho softvéru je oveľa výraznejší v členských štátoch, kde sú orgány, ktoré by zvyčajne mali za úlohu vyšetrovať, poskytovať prostriedky nápravy cielene sledovaným osobám a zaručiť zodpovednosť, pod kontrolou štátu, a kde existuje kríza právneho štátu a je ohrozená nezávislosť súdnictva, takže sa nemožno spoliehať na vnútroštátne orgány; vyzýva preto Komisiu, aby v správe o právnom štáte zaviedla osobitné monitorovanie a odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa nezákonného používania špionážneho softvéru členskými štátmi, pričom posúdi schopnosť štátnych inštitúcií reagovať, pokiaľ ide o poskytovanie nápravy cielene sledovaným osobám;

39.vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi ťažkosťami, s ktorými sa mnohí občania, novinári a poslanci vo viacerých členských štátoch stretávajú pri získavaní informácií a prístupu k dokumentom; zdôrazňuje, že verejné orgány príliš často úmyselne znemožňujú prístup k informáciám a dokumentom, napríklad neprimeraným odďaľovaním rozhodnutí alebo poskytovaním iba zdanlivého prístupu tým, že informácie sprístupňujú len čiastočne; konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že niekoľko členských štátov prijalo iniciatívy na lepšiu reguláciu prístupu k informáciám, napríklad Česko, Litva a Slovensko, a niektoré ďalšie pracujú na zlepšení v tejto oblasti, napríklad Nemecko, Španielsko, Chorvátsko, Luxembursko a Maďarsko; konštatuje však, že niektoré členské štáty stále neriešia obavy v plnej miere, napríklad Malta, Rakúsko a Fínsko; opakovane vyzýva maltskú vládu, aby stiahla svoje odvolania voči radu rozhodnutí, ktorými sa vyhovelo žiadostiam o slobodný prístup k informáciám, ktoré podal portál The Shift News;

40.vyzýva inštitúcie EÚ, aby preukázali príkladné správanie, pokiaľ ide o prístup k informáciám a dokumentom; v tejto súvislosti berie na vedomie nedávnu osobitnú správu európskej ombudsmanky týkajúcu sa času, ktorý Európska komisia potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom, v nadväznosti na jej strategické vyšetrovanie tejto záležitosti, pri ktorom zistila nesprávny úradný postup, keďže Komisia vykazuje systémové a výrazné oneskorenia pri vybavovaní opakovaných žiadostí Európska ombudsmanka, Osobitná správa európskej ombudsmanky o jej strategickom vyšetrovaní týkajúcom sa času, ktorý Európska komisia potrebuje na vybavenie žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom (OI/2/2022/OAM), 18. septembra 2023.; vyzýva Komisiu, aby tento opakujúci sa problém raz a navždy riešila;

41.vyzýva členské štáty, aby regulovali lobing, napríklad zavedením vnútroštátnych povinných registrov transparentnosti pre všetkých politikov, členov vlády, vládnych úradníkov a predstaviteľov orgánov a agentúr; nabáda politikov, vládnych úradníkov a predstaviteľov orgánov a agentúr, aby zverejnili zoznam všetkých svojich stretnutí;

42.vyzýva na posilnenie zásady právneho štátu na vnútornom trhu; zdôrazňuje, že spoľahlivé a stabilné štruktúry právneho štátu sú kľúčovými piliermi investícií a obchodu, ktoré sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť, a tým aj pre kapacitu systému sociálneho zabezpečenia a trhu práce v Európskej únii; vyjadruje poľutovanie nad opatreniami členských štátov v tejto oblasti, ktoré porušujú právo Únie, ako sú určité protekcionistické opatrenia;

43.žiada, aby sa zintenzívnilo monitorovanie hospodárskeho rozmeru právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby v správe o právnom štáte v rámci jej rozšíreného rozsahu viac prihliadala na hospodársky rozmer a venovala mu osobitnú pozornosť;

44.pripomína, že odsudzuje nahlásené systematické diskriminačné, netransparentné a nespravodlivé praktiky voči spoločnostiam v určitých odvetviach v Maďarsku a využívanie finančných prostriedkov EÚ na obohatenie politických spojencov vlády v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a verejného obstarávania; je hlboko znepokojený rastúcou koncentráciou podnikov v rukách oligarchov napojených na súčasnú vládu, ktorí verejne signalizovali svoj zámer kapitálovo vstúpiť do kľúčových odvetví, ako aj útokom na konkurentov týchto podnikov;

45.pripomína, že v rámci pôsobnosti zmlúv je v súlade s chartou zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti a že sloboda usadiť sa, sloboda poskytovať služby a voľný pohyb kapitálu sú kľúčové pre jednotný trh; zdôrazňuje, že pravidlá týkajúce sa rovnakého zaobchádzania zakazujú zjavnú a skrytú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti alebo, v prípade spoločnosti, jej sídla; zdôrazňuje, že riadne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a verejného obstarávania je aj v záujme maďarských spoločností;

46.vyzýva všetky členské štáty, aby medzinárodnému spoločenstvu preukázali svoj záväzok dodržiavať zásady právneho štátu a aby uplatňovali a vykonávali všetky prijaté reštriktívne opatrenia EÚ presne a konzistentne a aby zabránili ich obchádzaniu; vyzýva Komisiu, aby to dôsledne monitorovala;

47.uznáva kľúčovú úlohu, ktorú občianska spoločnosť a zdravý občiansky priestor zohrávajú pri presadzovaní a ochrane právneho štátu, a opakuje svoju výzvu, aby sa osobitná kapitola venovala podmienkam občianskej spoločnosti v členských štátoch; konštatuje, že podľa zistení Komisie Malta, Írsko, Bulharsko, Litva a Nemecko oznámili alebo iniciovali úsilie o zlepšenie rámca pre občiansku spoločnosť, pričom uvádza, že občianska spoločnosť čelí osobitným výzvam na Cypre, v Grécku, Španielsku, Taliansku a Francúzsku a pretrvávajúcim autoritárskym a závažným systémovým obmedzeniam v Maďarsku a Poľsku, v rámci svojej bývalej vlády pod vedením strany Právo a spravodlivosť; vyzýva všetky členské štáty, aby akceptovali organizácie občianskej spoločnosti (ďalej len „OOS“) ako dôležité subjekty demokratického života a vytvorili pre občiansku spoločnosť priaznivé prostredie;

48.vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom účelového financovania ďalej investovala do budovania kapacít OOS na monitorovanie situácie v oblasti právneho štátu v členských štátoch a podávanie správ o nej, napríklad prostredníctvom programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty, a aby zabezpečila primeranú ochranu OOS zapojených do tohto procesu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zaujaté rozdeľovanie finančných prostriedkov v niektorých krajinách má vplyv na OOS, ktoré pracujú v oblasti presadzovania práv zraniteľných skupín alebo vo všeobecnosti v oblastiach, ktoré vlády nepodporujú; nabáda na dôkladné posúdenie týchto otázok vo všetkých krajinách, na ktoré sa vzťahuje správa, a zdôrazňuje potrebu odporúčaní pre jednotlivé krajiny na riešenie týchto otázok; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila priame riadenie finančných prostriedkov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby oprávnení príjemcovia, napríklad OOS, podniky a miestne orgány, dostali finančné prostriedky EÚ, ktoré sú im určené;

49.víta návrh Komisie na smernicu o európskych cezhraničných združeniach (COM(2023)0516) a je odhodlaný prioritne riešiť jej prijatie; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu stanovujúcu minimálne normy na ochranu OOP vo všetkých členských štátoch s cieľom podporiť regulačné a politické prostredie bez hrozieb a útokov a poskytnúť OOP udržateľný a nediskriminačný prístup k zdrojom a zároveň podporiť ich zapojenie do občianskeho dialógu a účasť na tvorbe politík;

50.vyjadruje hlboké znepokojenie nad ohlásenými plánmi slovenskej vlády prijať právne predpisy, ktoré by oslabili občiansky priestor, a to aj obmedzením práce mimovládnych organizácií a stigmatizáciou organizácií financovaných zo zahraničia;

51.odsudzuje skutočnosť, že situácia obhajcov ľudských práv v EÚ sa v posledných rokoch naďalej zhoršovala; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia nato, aby obhajcovia ľudských práv mohli pracovať bez prekážok a neistoty;

52.zdôrazňuje, že presadzovanie práva zohráva zásadnú úlohu pri zachovávaní právneho štátu, vytváraní bezpečného prostredia pre ľudí a zabezpečení toho, aby mohli požívať základné práva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa správy Komisie o právnom štáte 2023 v mnohých členských štátoch vrátane Belgicka, Cypru, Portugalska a Slovenska orgány presadzovania práva nemajú dostatočné zdroje na účinné plnenie svojich úloh, ako je boj proti korupcii; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané financovanie a ľudské zdroje pre políciu a iné orgány presadzovania práva;

53.zdôrazňuje, že výsada použitia sily sa musí riešiť mimoriadne opatrne, a podčiarkuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby polícia použila silu len vtedy, keď je to nevyhnutne potrebné a len v rozsahu potrebnom na dosiahnutie legitímneho cieľa; pripomína, že je potrebné, aby polícia plnila svoje úlohy v súlade so zásadou nestrannosti a nediskriminácie; vyzýva členské štáty, aby dôkladne vyšetrili všetky prípady nadmerného použitia sily alebo diskriminačného zaobchádzania zo strany orgánov presadzovania práva a aby zabezpečili systémové záruky proti takémuto zneužívaniu;

54.vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zohľadnili Kódex policajnej etiky Rady Európy; domnieva sa, že príslušníci polície by mali byť vyškolení v používaní alternatívnych postupov na udržiavanie verejného poriadku, ktoré neohrozujú životy demonštrantov alebo zadržiavaných osôb; vyzýva členské štáty, aby zaviedli usmernenia pre celú EÚ týkajúce sa transparentného, nezávislého a konzistentného výberu, testovania a skúšania zbraní, ktoré používajú príslušníci orgánov presadzovania práva, a to na základe noriem, odporúčaní a hlavných zásad OSN; konštatuje, že v rámci tohto posudzovania by sa mal pred výberom a nasadením zbraní určiť súlad s medzinárodným právom a normami v oblasti ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby zbierali údaje o každom použití sily s cieľom umožniť zhromažďovanie dôkazov o jej používaní, zneužívaní, neočakávaných dôsledkoch, zraneniach a úmrtiach, ako aj ich príčinách; je znepokojený používaním neprimeranej sily orgánmi presadzovania práva v celej EÚ; zdôrazňuje, že francúzska polícia je vyzbrojená viac než väčšina ostatných policajných síl v rámci EÚ; je znepokojený skutočnosťou, že orgány presadzovania práva vo Francúzsku tiež svojvoľné zadržiavajú demonštrantov, čo predstavuje porušenie práva na slobodu, keďže väčšina zadržiavaných osôb je prepustená do niekoľkých hodín bez akýchkoľvek obvinení;

55.je hlboko znepokojený skutočnosťou, že z celej EÚ sú stále hlásené mnohé prípady neprimeraného použitia sily proti demonštrantom vrátane bitia demonštrantov; konštatuje, že orgány presadzovania práva v niektorých členských štátoch čoraz častejšie používajú na kontrolu alebo rozptýlenie davu demonštrantov „menej smrtiace zbrane“, čo zároveň v posledných rokoch viedlo k vážnemu zraneniu značného počtu ľudí, a preto sú nutné jasné usmernenia k ich používaniu;

56.domnieva sa, že na viacerých miestach v celej EÚ sa sloboda prejavu a zhromažďovania uplatňuje za znepokojujúcich podmienok; zdôrazňuje, že obmedzenia práva na pokojné zhromažďovanie sa v zásade nemôžu zakladať na podstate posolstva, ktoré chcú účastníci protestu sprostredkovať, keďže právo na pokojné zhromažďovanie je úzko spojené s právom na slobodu prejavu, s výnimkou zhromaždení zameraných na podnecovanie násilia; trvá na tom, že zákony a postupy týkajúce sa zhromaždení by sa vždy mali riadiť medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv týkajúcimi sa slobody zhromažďovania a policajnej práce pri demonštráciách vrátane poskytovania podrobných školení v oblasti ľudských práv pre príslušníkov polície; vyzýva členské štáty, aby neprijímali zákony ani postupy, ktoré by preventívne obmedzovali právo na pokojné zhromažďovanie alebo vopred kriminalizovali demonštrantov bez súdneho dohľadu;

57.vyjadruje hlboké znepokojenie nad mnohými prípadmi nadmerného použitia sily policajnými orgánmi proti menšinovým skupinám, napríklad proti Rómom, v rôznych členských štátoch; vyzýva orgány členských štátov, aby v plnej miere a nezávisle vyšetrili všetky takéto prípady; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že za tri roky boli v Grécku zabití traja mladí Rómovia a že tieto udalosti neboli dôkladne vyšetrené;

58.konštatuje, že zaostávanie v oblasti demokracie a právneho štátu a poškodzovanie práv menšín idú často ruka v ruke, a opätovne zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k monitorovaniu demokracie, právneho štátu a základných práv v budúcich správach; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti ochrany menšín v celej EÚ; odsudzuje nenávistné prejavy voči menšinám, a to aj zo strany vládnych alebo politických predstaviteľov;

59.zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti všetkým druhom diskriminácie, nenávistných prejavov a trestných činov osobitne zameraných na menšinové skupiny a príslušníkov národnostných, etnických, jazykových a náboženských menšín; vyzýva Komisiu, aby do nasledujúcej správy zahrnula nový osobitný pilier venovaný tejto téme, ktorý by mapoval všetky formy xenofóbie, rasizmu, antisemitizmu, islamofóbie, protirómskeho zmýšľania, fóbie voči LGBTIQ osobám, nenávistných prejavov a diskriminácie vo všetkých členských štátoch;

60.je znepokojený nedávnym nárastom antisemitizmu vrátane násilných činov, zastrašovania a symbolov nenávisti zobrazovaných na verejných priestranstvách;

61.je tiež znepokojený mierou islamofóbie v EÚ, ktorá zahŕňa očierňujúce kampane a dezinformácie;

62.vyjadruje poľutovanie nad pomalým postupom Komisie pri riešení nedodržiavania právnych predpisov a judikatúry v oblasti základných práv zo strany členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby si plnila svoju povinnosť presadzovať právo EÚ v oblasti ľudských práv a nespoliehala sa len na to, že uplatňovanie práva EÚ budú zaisťovať občania svojimi súdnymi podaniami; odporúča Komisii, aby konala najmä v súvislosti s nevykonaním rozsudkov Súdny dvor podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ a nariadenia o podmienenosti právnym štátom v prípadoch neplnenia povinností;

63.vyzýva členské štáty EÚ, aby z ochrany práv LGBTIQ+ osôb urobili skutočnú a prierezovú prioritu vo všetkých oblastiach politiky; vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné prostriedky na zabezpečenie dodržiavania práv LGBTIQ+ osôb v celej EÚ vrátane využitia postupov v prípade nesplnenia povinnosti voči členským štátom; vyzýva členské štáty, aby zohľadnili 12 odporúčaní Riadiaceho výboru Rady Európy pre nediskrimináciu, rozmanitosť a začlenenie na boj proti trestným činom z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám, ako aj odporúčania Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rada Európy, Riadiaci výbor pre nediskrimináciu, rozmanitosť a začlenenie, Thematic review of the implementation of Recommendation CM/Rec(2010)5 (Tematické preskúmanie vykonávania odporúčania CM/Rec(2010)5), 14. septembra 2023; Rada Európy, Európska komisia proti rasizmu a intolerancii, ECRI General Policy Recommendation No 17 on preventing and combating intolerance and discrimination against LGBTI persons (Všeobecné politické odporúčanie ECRI č. 17 o predchádzaní netolerancii a diskriminácii LGBTI osôb a boji proti nim), 28. septembra 2023.; berie na vedomie nedávny rumunský návrh zákona, ktorého cieľom je dosiahnuť súlad s rozsudkom Súdneho dvora z roku 2018 vo veci Coman Rozsudok Súdneho dvora z 5. júna 2018, návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý podal Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko), ECLI:EU:C:2018:385., ako aj kritiku, že návrhom zákona sa tento rozsudok vykonáva len veľmi okrajovo a že nezaručuje rovnaké práva párom rovnakého pohlavia Euractiv, Romanian LGBTQ+ community wants equal rights, not special conditions (Rumunská komunita LGBTQ+ chce rovnaké práva, nie špeciálne podmienky), 22. septembra 2023.; vyzýva všetky ostatné členské štáty bez právneho uznania partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, ako sú Bulharsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko, aby zabezpečili, že toto právo bude stanovené zákonom;

64.vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vo viacerých členských štátoch stále nie je možné právne uznanie rodu prostredníctvom zmeny občianskeho stavu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným úsilím a vôľou bulharskej vlády predložiť dôveryhodný akčný plán na vykonanie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Y.T./Bulharsko z 9. júla 2020; ďalej pripomína, že Bulharsko stále nevykonalo rozsudok Súdneho dvora vo veci malej Sáry (C-490/20);

65.vyzýva na začlenenie dôvodov sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov do antidiskriminačného právneho rámca EÚ, a to na základe širokého výkladu dôvodov sexuálnej orientácie a pohlavia a zásady rovnosti medzi ženami a mužmi stanovenej v zmluvách; konštatuje, že sa tým zabezpečí právna istota a komplexnosť ochrany všetkých občanov Únie a že tento výklad už spoluzákonodarcovia schválili v návrhu smernice, ktorou sa stanovujú normy pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v oblasti rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi a rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v otázkach zamestnania a povolania (COM(2022)0688);

66.požaduje európsky zákaz tzv. konverzných praktík; požaduje zákaz mrzačenia pohlavných orgánov, ktoré poškodzuje aj intersexuálne osoby (mrzačenie pohlavných orgánov intersexuálnych osôb); požaduje zákaz nútených interrupcií a nútených sterilizácií, ktoré predstavujú formu rodovo motivovaného násilia a poškodzujú najmä osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že je dôležité rešpektovať sebaurčenie a autonómiu a podporovať fyzické a duševné zdravie LGBTIQ+ osôb; zdôrazňuje, že jeho pozícia k návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (COM(2022)0105) zahŕňa pridanie mrzačenia ženských pohlavných orgánov, mrzačenia pohlavných orgánov intersexuálnych osôb a nútenej sterilizácie medzi tzv. európske trestné činy;

67.opätovne potvrdzuje, že práva žien sú ľudské práva a že nič neodôvodňuje zhoršenie práv a autonómie žien; odsudzuje najmä útok na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien a dievčat, ku ktorému dochádza vo viacerých členských štátoch; domnieva sa, že právo na bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva by malo byť zakotvené v charte;

68.zdôrazňuje, že rodovo motivované násilie online aj offline je obzvlášť závažným trestným činom a rozšírenou formou porušovania základných práv a slobôd v Únii, ktoré je potrebné účinnejšie a rozhodnejšie riešiť na spoločnom základe; zdôrazňuje, že rodovo motivované násilie je výsledkom spoločenských a systémových štrukturálnych rodových rozdielov, ktoré majú cezhraničný rozmer; poukazuje najmä na nárast hnutí proti rodovej rovnosti a LGBTIQ+ a antifeministických hnutí, ktoré sú dobre organizované a majú cezhraničnú povahu; okrem toho sa domnieva, že cezhraničný rozmer rodovo motivovaného kybernetického násilia a značný individuálny, ekonomický a spoločenský vplyv rodovo motivovaného násilia vo všetkých členských štátoch opakovane potvrdzujú potrebu bojovať proti rodovo motivovanému násiliu v jeho mnohých rozmeroch na spoločnom základe Únie;

69.zdôrazňuje, že neúspech v boji proti násiliu na ženách a dievčatách a ďalším formám rodovo motivovaného násilia na spoločnom základe vyplýva aj z absencie minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií; konštatuje, že to zahŕňa spoločné vymedzenie rodovo motivovaného násilia a minimálnych pravidiel týkajúcich sa kľúčových otázok prevencie, nedostatočného nahlasovania, ochrany obetí, podpory a odškodnenia a stíhania páchateľov; zdôrazňuje, že prístupy a úrovne angažovanosti členských štátov, pokiaľ ide o predchádzanie rodovo motivovanému násiliu a boj proti nemu, sa výrazne líšia, a že spoločný základ by preto prispel aj k presadzovaniu práva v cezhraničných operáciách;

70.je presvedčený, že hoci vnútroštátne volebné zákony nepatria do právomoci Únie, všetky volené orgány v Európskej únii by mali zastupovať rozmanité hlasy v elektoráte; vyjadruje hlboké znepokojenie nad určitými volebnými systémami v Únii, ktoré potláčajú pluralizmus, napríklad tým, že majú zavedenú vysokú hranicu zvoliteľnosti; podporuje vnútroštátne volebné reformy v prípadoch, keď veľká časť obyvateľstva zostáva nezastúpená;

71.dôrazne odsudzuje početné úmrtia utečencov a migrantov na mori, ktorí sú často obeťami obchodovania s ľuďmi a čelia neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu bez toho, aby sa bral akýkoľvek ohľad na ich bezpečnosť a základné práva; pripomína členským štátom, že podľa medzinárodného morského práva majú povinnosť pomáhať osobám v núdzi, a vyzýva na zriadenie komplexnej pátracej a záchrannej misie EÚ vykonávanej príslušnými orgánmi členských štátov a agentúrou Frontex; berie na vedomie prácu agentúry Frontex a jej pracovníka pre základné práva, ako aj Agentúry EÚ pre azyl; zdôrazňuje potrebu účinného azylového systému EÚ, ktorý rešpektuje ľudské práva; všíma si pokrok v súvislosti s Novým paktom o migrácii a azyle, ktorý umožní jeho prijatie pred koncom tohto volebného obdobia;

72.víta skutočnosť, že 15. februára 2024 sa Grécko stalo 16. členským štátom, ktorý uzákonil rovnosť manželstiev prijatím prelomového zákona v gréckom parlamente, ktorým sa legalizujú manželstvá osôb rovnakého pohlavia a párom rovnakého pohlavia sa priznávajú plné rodičovské práva;

73.vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad oslabovaním demokracie, právneho štátu a základných práv v celej EÚ; zdôrazňuje, že zatiaľ čo stav, ktorý prezentuje správa Komisie o právnom štáte, odhaľuje mnohé znepokojujúce skutočnosti, situácia vyzerá ešte znepokojujúcejšie, ak sa vezmú do úvahy iné nezávislé správy a zdroje; zdôrazňuje, že narúšanie týchto hodnôt v členských štátoch ohrozuje a oslabuje inštitúcie EÚ a situáciu v EÚ ako celku, aj keď niektoré členské štáty pri ochrane a presadzovaní týchto hodnôt postupujú príkladne;

74.zdôrazňuje, že tento stav nie je len abstraktným záverom, ale ovplyvňuje každodenný život občanov a podnikov EÚ, keďže majú do činenia napríklad so súdnictvom, ktoré nie je efektívne a nezávislé, a s prehlbujúcou sa korupciou a nemajú prístup k nezávislej a kvalitnej žurnalistike; zdôrazňuje, že toto oslabuje dôveru v náš demokratický systém založený na zásadách právneho štátu; domnieva sa, že obnovenie dodržiavania hodnôt EÚ vo všetkých členských štátoch má zásadný význam, ak sa má predísť rozpadu našich spoločností a Únie; vyzýva Komisiu, Radu a Európsku radu, aby plne uznali, že demokracia, právny štát a základné práva nie sú len vnútroštátnymi záležitosťami, ale sú záležitosťami priameho záujmu Európskej únie a jej inštitúcií;

75.vyzýva členské štáty, aby plne dodržiavali hodnoty, na ktorých je založená Únia, ako sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby rešpektovali zákonnosť a právnu istotu, predchádzali zneužívaniu moci a zabezpečili rovnosť pred zákonom a nediskrimináciu, prístup k spravodlivosti, deľbu moci, nezávislosť súdnictva a ochranu ľudských práv, keďže ide o kľúčové zásady riadneho fungovania mechanizmov bŕzd a protiváh každej zdravej demokracie; vyzýva Komisiu, aby nezávisle analyzovala dodržiavanie týchto zásad vo všetkých členských štátoch;

76.konštatuje, že dôsledné presadzovanie všetkých právnych predpisov EÚ je základným predpokladom únie založenej na právnom štáte; odsudzuje občas otvorené a neskrývané nedodržiavanie právnych predpisov EÚ zo strany viacerých členských štátov v rôznych oblastiach, ako je právo na účinnú právnu ochranu, protikorupčné zákony, azyl, uplatňovanie sankcií a právo v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že hrozí, že v dôsledku toho sa z EÚ môže stať priestor, kde sa niektoré členské štáty budú cítiť rovnejšie ako iné a kde práva a slobody občanov EÚ nebudú chránené rovnomerne;

77.pripomína Komisii, že je v prvom rade strážkyňou zmlúv; zdôrazňuje, že vypracovanie správy nestačí na posilnenie našej Únie založenej na zásadách právneho štátu, ale že by táto správa mala viesť ku konkrétnym opatreniam na presadzovanie práva, najmä v prípadoch, keď sa odporúčania nedodržiavajú v plnej miere;

78.vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia neprijíma ráznejšie opatrenia na presadzovanie práva EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila počet nových postupov v prípade nesplnenia povinnosti a aby s väčšou odvahou a naliehavosťou presadzovala existujúce postupy v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky využívala skrátené konania a návrhy na nariadenie predbežných opatrení na Súdny dvor; vyzýva Komisiu, aby nevyužívala „dialóg“ s členskými štátmi alebo postup „Pilot“ ako otvorené prostriedky na vyhýbanie sa začatiu skutočných postupov v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju politiku načrtnutú v oznámení z roku 2022 o presadzovaní práva EÚ, ktorá spočíva v nevyužívaní postupov v prípade nesplnenia povinnosti v individuálnych prípadoch, pretože táto politika vedie k vážnemu porušovaniu práv občanov v celej EÚ, najmä v prípadoch, keď ich vlastné vlády odmietajú dodržiavať právo EÚ alebo rozsudky Súdneho dvora, a tiež preto, že väčšina týchto prípadov nemá len individuálny rozmer, ale týka sa strategických a zásadných otázok;

79.berie na vedomie pretrvávajúci problém neúplného vykonávania rozsudkov ESĽP, pričom berie na vedomie nedávne rozhodnutia Výboru ministrov Rady Európy; víta začleňovanie systémových ukazovateľov vykonávania hlavných rozsudkov ESĽP do správy o právnom štáte od jej vydania z roku 2022; vyzýva však Komisiu, aby vytvorila hodnotiacu tabuľku určenú na monitorovanie vykonávania každého rozsudku Súdneho dvora a ESĽP týkajúceho sa demokracie, právneho štátu a základných práv a aby ju v plnej miere začlenila do výročnej správy o právnom štáte; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vykonali nevykonané rozsudky, pričom žiada Komisiu, aby posúdila dôsledky na dodržiavanie práva EÚ a v prípade potreby podala žalobu pre porušenie povinnosti;

80.víta správu o právnom štáte ako jeden z kľúčových pilierov súboru nástrojov EÚ na podporu právneho štátu a vyjadruje Komisii uznanie za predloženie dobre vypracovanej správy podloženej starostlivým výskumom; pripomína, že výročná správa o právnom štáte bola zavedená v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu prijaté na základe legislatívnej iniciatívnej správy v roku 2016 Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.;

81.uznáva, že správa o právnom štáte sa stala referenčným bodom pre prácu inštitúcií EÚ týkajúcu sa problémov v oblasti právneho štátu v EÚ a v konkrétnych členských štátoch; berie na vedomie trvalý záväzok Komisie v priebehu rokov zvýšiť relevantnosť správy, napríklad začlenením odporúčaní pre jednotlivé krajiny do predchádzajúceho vydania a posúdením ich plnenia v súčasnej správe;

82.uznáva, že správa Komisie o právnom štáte sa od svojho vzniku v roku 2020 stala komplexnejšou; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že základné prvky z uznesenia Európskeho parlamentu z roku 2016 sa ešte nezaviedli a že Komisia sa v plnej miere nezaoberala odporúčaniami Európskeho parlamentu uvedenými v jeho predchádzajúcich uzneseniach; vyzýva Komisiu, aby prijala príslušné opatrenia; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že správa za rok 2023 nebola výrazne rozšírená o nový komplexný pilier; žiada, aby sa do výročnej správy zahrnuli chýbajúce dôležité prvky zoznamu kritérií právneho štátu Benátskej komisie z roku 2016, ako je predchádzanie zneužívaniu právomocí, rovnosť pred zákonom a nediskriminácia; opätovne zdôrazňuje svoj postoj, že správa by mala zahŕňať celý rozsah hodnôt článku 2 Zmluvy o EÚ, keďže tieto hodnoty nemožno vnímať oddelene; vyzýva Komisiu, aby na budúci rok rozšírila rozsah správy;

83.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia v snahe byť vecná a nestranná je niekedy príliš diplomatická a nepresná pri identifikácii problémov právneho štátu v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že používanie eufemistického jazyka a umelé udržiavanie rovnakého počtu záverov a odporúčaní pre jednotlivé členské štáty zakrýva skutočné rozdiely medzi členskými štátmi; opakuje odporúčanie rozlišovať medzi systémovými a individuálnymi porušeniami s cieľom zabrániť riziku zľahčovania najzávažnejších porušení zásad právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby jasne uviedla, že pri systematickom, zámernom a závažnom porušovaní hodnôt článku 2 Zmluvy o EÚ počas určitého obdobia by členské štáty mohli prestať spĺňať všetky kritériá, podľa ktorých sa vymedzuje demokracia; domnieva sa, že posudzovanie plnenia odporúčaní by malo byť presnejšie a kvalitatívnejšie a nemalo by sa opierať len o legislatívne zmeny, ale aj o reálne a nezávislé dôkazy o ich uplatňovaní v praxi; opakuje, že je potrebné stanoviť harmonogram, ciele a konkrétne kroky vykonávania odporúčaní a podrobne opísať možné dôsledky v prípade ich nedodržania; konštatuje, že medzi zhrnutiami kapitol o jednotlivých krajinách a podrobným obsahom samotných kapitol sú niekedy výrazné rozdiely, ktoré poukazujú na redakčné zásahy;

84.opätovne potvrdzuje, že mnohé z týchto problémov by sa dali prekonať zapojením nezávislej skupiny odborníkov do vypracúvania správ, pretože títo odborníci by boli v menšej miere viazaní diplomatickými aspektmi; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj postoj k tomuto bodu a preskúmala všetky možnosti zapojenia nezávislých odborníkov do vypracúvania ďalších správ o právnom štáte; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vyzvala agentúru FRA, aby poskytovala metodické poradenstvo a uskutočnila porovnávací výskum s cieľom doplniť podrobnosti v kľúčových oblastiach výročnej správy vzhľadom na vnútorné prepojenia medzi základnými právami a právnym štátom;

85.uznáva úsilie Komisie viesť širokú škálu konzultácií a zhromaždiť rôzne príspevky zo všetkých členských štátov, a to aj od vnútroštátnych orgánov a OOS; vyzýva Komisiu, aby šla ešte ďalej a aby v čo najväčšej miere vykonávala v členských štátoch návštevy na mieste, a nie virtuálne návštevy, pretože by mohli poskytnúť ucelenejší a viac kontextový obraz o situácii na mieste; pripomína najmä význam konzultácií s odborníkmi v oblasti práva, napríklad prostredníctvom advokátskych komôr a združení sudcov;

86.uznáva úlohu notárov v mnohých členských štátoch, ktorí z funkčného hľadiska vykonávajú súdne úlohy; domnieva sa, že príspevok notárov k úrovni právneho štátu by sa mal riešiť v rámci kapitol o príslušných krajinách v ďalších vydaniach správy o právnom štáte;

87.víta rozhodnutie Komisie rozšíriť geografický rozsah pôsobnosti budúcich správ o právnom štáte tak, aby zahŕňali kandidátske krajiny, v súlade s predchádzajúcimi výzvami Európskeho parlamentu adresovanými Komisii Ú. v. EÚ C 341, 27.9.2023, s. 2.;

88.je presvedčený, že najlepším spôsobom, ako zabezpečiť pokračujúcu relevantnosť a vplyv správy, je neustále a ambiciózne rozširovanie jej rámca, otvorenosti a dôsledkov pre oblasť presadzovania;

89.naliehavo vyzýva Komisiu, aby viac investovala do zvyšovania povedomia o hodnotách Únie a príslušných nástrojov vrátane výročnej správy, a to najmä v krajinách, v ktorých existujú vážne obavy;

90.potvrdzuje, že výročná správa o právnom štáte nie je samoúčelná, pretože monitorovanie situácie nestačí, ale malo by skôr viesť ku konkrétnym opatreniam v oblasti presadzovania v nadväznosti na zistené nedostatky; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že táto správa o právnom štáte bude skutočne neoddeliteľnou súčasťou celého procesu v rámci mechanizmu právneho štátu ako celku, a aby zabezpečila plné využívanie úplného súboru nástrojov právneho štátu, ktoré má k dispozícii, vrátane článku 7 Zmluvy o EÚ v prípadoch, keď sa v správe o právnom štáte pri niektorých členských štátoch každoročne konštatuje pokračujúce porušovanie predpisov;

91.berie na vedomie hodnotenie dialógu Rady o právnom štáte a stanovisko Rady, že v tejto súvislosti zváži ďalšiu možnú medziinštitucionálnu spoluprácu; vyzýva Radu, aby zabezpečila väčšiu inkluzívnosť svojho dialógu o právnom štáte a aby na svoje zasadnutia pozývala ďalšie inštitúcie a zainteresované strany, najmä orgány Rady Európy, ako je Benátska komisia, komisár pre ľudské práva, ako aj zástupcov Európskeho parlamentu;

92.vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a Rada doposiaľ odmietali ponuku Európskeho parlamentu na uzavretie medziinštitucionálnej dohody o demokracii, právnom štáte a základných právach; opätovne potvrdzuje svoju ochotu obnoviť rokovania o tejto dohode;

93.vyzýva ostatné inštitúcie, aby medzitým aspoň preskúmali možnosť ďalšej spolupráce v rámci navrhovaného medziinštitucionálneho pilotného projektu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv, ktorý by z praktického hľadiska pomohol budovať dôveru medzi inštitúciami, najmä prostredníctvom výmeny postupov v oblasti monitorovania, dialógu a stretnutí;

94.žiada svoje Predsedníctvo, aby vzhľadom na neochotu Komisie a Rady zorganizovalo postup verejného obstarávania s cieľom vytvoriť dočasný panel nezávislých expertov pod záštitou Európskeho parlamentu, v súlade so záväzkom prijatým v jeho predchádzajúcich uzneseniach, aby mohol Európskemu parlamentu poskytovať poradenstvo v súvislosti s dodržiavaním hodnôt podľa článku 2 Zmluvy o EÚ v rôznych členských štátoch, a na tomto príklade ukázať, ako by tento panel mohol fungovať v praxi;

95.odsudzuje úplnú absenciu pokroku v prebiehajúcich postupoch podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ; naliehavo vyzýva Radu, aby sa zaoberala každým novým vývojom, ktorý má vplyv na právny štát, demokraciu a základné práva; opakuje svoju výzvu Rade, aby sa zaoberala odporúčaniami v rámci tohto postupu, pričom zdôrazňuje, že akékoľvek ďalšie odkladanie takýchto opatrení by predstavovalo porušenie zásady právneho štátu samotnou Radou; trvá na tom, aby sa rešpektovala úloha a právomoci Európskeho parlamentu;

96.vyzýva Komisiu, aby zahrnula, prísne monitorovala a zabezpečila podmienky týkajúce sa demokracie, právneho štátu a základných práv v rámci všetkých rozpočtových nástrojov a procesov; opätovne vyjadruje svoje závažné obavy nad rozhodnutím Komisie, podľa ktorého základná horizontálna podmienka charty v súvislosti s nezávislosťou súdnictva bola splnená, čo maďarským orgánom umožnilo podať žiadosti o úhradu do výšky 10,2 miliardy EUR napriek tomu, že po nedávnych reformách Maďarsko stále nespĺňa normu nezávislosti súdnictva stanovenú v charte; vyzýva Komisiu a Radu, aby v prípade potreby naďalej a bezodkladne uplatňovali nariadenie o podmienenosti právnym štátom a aby nezrušili opatrenia prijaté v prípade Maďarska, kým sa skutočne nesplnia všetky podmienky a míľniky; vyzýva Komisiu, aby pri žiadostiach členských štátov o platbu dôsledne overovala, či sú míľniky týkajúce sa právneho štátu v rôznych plánoch podpory obnovy a odolnosti členských štátov splnené ako podmienka na vyplatenie finančných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby hlavnú zodpovednosť za uplatňovanie týchto podmienok pridelila komisárom zodpovedným za právny štát;

97.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, vládam členských štátov a Komisii.