P9_TA(2024)0119Potreba neochvejnej podpory EÚ pre Ukrajinu po dvoch rokoch útočnej vojny Ruska proti UkrajineUznesenie Európskeho parlamentu z 29. februára 2024 o potrebe neochvejnej podpory EÚ pre Ukrajinu dva roky od vypuknutia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine (2024/2526(RSP))Európsky parlament,

–so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ukrajine a Rusku, najmä tie, ktoré boli prijaté od eskalácie ruskej vojny proti Ukrajine vo februári 2022 a od anexie Krymského polostrova 19. februára 2014,

–so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3. a na súvisiacu prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou podpísanú v roku 2014,

–so zreteľom na Chartu OSN, haagske dohovory, ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly a Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ďalej len „MTS“),

–so zreteľom na návrh Komisie z 20. júna 2023 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu (COM(2023)0338),

–so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 14. decembra 2023 začať prístupové rokovania s Ukrajinou v nadväznosti na kladné odporúčanie Komisie z 8. novembra 2023 v tejto súvislosti,

–so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. decembra 2023 a 1. februára 2024,

–so zreteľom na správu Svetovej banky, vlády Ukrajiny, Komisie a OSN zo 14. februára 2024 s názvom Ukrajina: Tretie rýchle posúdenie škôd a potrieb (RDNA3) február 2022 – december 2023,

–so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre vplyv vojny na životné prostredie z 9. februára 2024 s názvom Environmentálny pakt pre Ukrajinu – zelená budúcnosť: Odporúčania pre zodpovednosť a obnovu,

–so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.keďže Rusko vedie od 24. februára 2022 plne nezákonnú, nevyprovokovanú a neoprávnenú útočnú vojnu proti Ukrajine; keďže vojna Ruska proti Ukrajine sa začala v roku 2014 nezákonným obsadením a anexiou Krymského polostrova a následnou okupáciou častí Doneckej a Luhanskej oblasti; keďže táto útočná vojna predstavuje očividné a zjavné porušenie Charty OSN a základných zásad medzinárodného práva; keďže kroky Ruska na Ukrajine v uplynulých dvoch rokoch naďalej ohrozujú mier a bezpečnosť v Európe a vo svete;

B.keďže Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii z 2. marca 2022 okamžite kvalifikovalo ruskú vojnu proti Ukrajine ako akt agresie v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty OSN a vo svojej rezolúcii zo 14. novembra 2022 uznalo potrebu vyvodiť voči Ruskej federácii zodpovednosť za jej útočnú vojnu a právnu a finančnú zodpovednosť za jej medzinárodne protiprávne činy, a to aj náhradou spôsobenej ujmy a škody;

C.keďže ruská útočná vojna je najväčším vojenským konfliktom na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny a odráža rastúci konflikt medzi autoritárstvom a demokraciou;

D.keďže Ukrajina a jej občania preukázali neochvejné odhodlanie odolávať ruskej útočnej vojne a úspešne bránia svoju krajinu, i keď za cenu obrovských civilných a vojenských obetí, pričom dochádza k ničeniu civilnej a verejnej infraštruktúry, ako aj prírodného prostredia a kultúrneho dedičstva, pričom Rusko toto ničenie používa ako zbraň; keďže odvážnemu ukrajinskému ľudu bola udelená Sacharovova cena za rok 2022 ako prejav uznania ich odvahy a odolnosti;

E.keďže milióny Ukrajincov, ktorí naďalej utekajú pred ruskou agresiou, boli vysídlené na Ukrajine i mimo nej; keďže pozdĺž frontovej línie žije viac ako 3,3 milióna ľudí vrátane 800 000 detí; keďže každý deň sú naďalej bombardované domy, školy a nemocnice; keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu ruská kampaň ničenia v roku 2023 spôsobila, že takmer 720 000 ľudí v najviac postihnutých častiach Ukrajiny nemá prístup k vhodnému a bezpečnému bývaniu; keďže Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí oznámil, že v decembri 2023 došlo k prudkému nárastu nerozlišujúcich útokov na obývané oblasti Ukrajiny, čo poukazuje na pretrvávajúci model zabíjania civilistov, ničenia a humanitárnych potrieb počas celého roka 2023;

F.keďže vojnové zločiny Ruska zanechajú traumu na celej populácii, keďže sa odhaduje, že 10 miliónov ľudí je ohrozených alebo žije s duševnými poruchami a 3,9 milióna ľudí trpí stredne závažnými až závažnými symptómami, ktoré si vyžadujú liečbu duševných ťažkostí, depresie, úzkosti a posttraumatickej stresovej poruchy; keďže v roku 2023 bolo nahlásených 227 incidentov, ktoré ovplyvnili humanitárne operácie v krajine, pričom 50 humanitárnych pracovníkov bolo usmrtených alebo zranených, z toho 11 pri výkone služby;

G.keďže podľa konzervatívnych odhadov misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine bolo po takmer dvoch rokoch rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu zabitých viac ako 10 000 civilistov a takmer 20 000 bolo zranených, pričom Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ďalej len „OHCHR“) sa domnieva, že skutočné čísla sú oveľa vyššie;

H.keďže ukrajinské deti platia najvyššiu cenu za vojnu, keďže viac ako 520 ukrajinských detí bolo zabitých a viac ako 1 226 zranených, 1,8 milióna detí muselo prejsť do susedných krajín ako utečenci a ďalších 2,5 milióna je vnútorne vysídlených v rámci Ukrajiny;

I.keďže od začiatku rozsiahlej útočnej vojny bolo približne 20 000 ukrajinských detí násilne deportovaných do Ruska a Bieloruska alebo zadržaných na okupovaných územiach; keďže MTS vydal medzinárodný zatykač na Vladimíra Putina a Máriu Ľvovovú-Belovovú vzhľadom na ich zodpovednosť za spáchanie vojnového zločinu nezákonnej deportácie a za nezákonný presun detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruskej federácie; keďže menej ako 400 deportovaných detí sa vrátilo na Ukrajinu a spojilo sa so svojimi rodinami;

J.keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie vyjadrila znepokojenie nad správami a svedectvami poukazujúcimi na neľudské podmienky zadržiavania ukrajinských civilistov a vojnových zajatcov v Rusku vrátane mučenia a nedostatočnej lekárskej starostlivosti, čo viedlo k trvalému poškodeniu ich zdravia; keďže sú známe prípady, keď ruská armáda zabila ukrajinských vojakov namiesto toho, aby ich zajala, vrátane tých, ktoré boli naposledy hlásené 24. februára 2024 v oblasti mesta Bachmut; keďže v roku 2022 bolo pri úmyselnom výbuchu vo väznici v Olenivke úmyselne zabitých viac ako 50 ukrajinských vojnových zajatcov, väčšinou príslušníkov práporu Azov;

K.keďže ženy a dievčatá sú obzvlášť ohrozené počas humanitárnych kríz a kríz súvisiacich s vysídľovaním, pretože sú naďalej neúmerne často obeťami rodovo podmieneného násilia; keďže mnohé ženy zostali na Ukrajine a boli povolané do služby v ozbrojených silách; keďže podľa indikácií sú ukrajinské vojačky v zajatí mučené a vystavené sexuálnemu násiliu; keďže OHCHR uviedol, že keďže muži predstavujú väčšinu obetí hromadných popráv vykonaných ruskými silami na okupovaných územiach, pozostalí rodinní príslušníci – mnohí z nich sú ženy – sú odkázaní na to, aby sa často sami vyrovnávali s obmedzenými rodinnými príjmami, zvýšeným bremenom pre osoby poskytujúce starostlivosť a silnou duševnou traumou a utrpením;

L.keďže ukrajinským ozbrojeným silám sa podarilo odolať ruskej invázii, oslobodiť viac ako 50 % území dočasne obsadených po 24. februári 2022 a získať kontrolu nad západným prístupom Ukrajiny k Čiernemu moru, čím sa podarilo vytlačiť ruskú čiernomorskú flotilu;

M.keďže EÚ poskytuje od začiatku rozsiahlej invázie značnú podporu vo všetkých oblastiach vrátane vojenskej podpory; keďže celková pomoc, ktorú EÚ, jej členské štáty a európske finančné inštitúcie prisľúbili Ukrajine od februára 2022, predstavuje najmenej 85 miliárd EUR vrátane humanitárnej a núdzovej pomoci, rozpočtovej podpory, makrofinančnej pomoci a vojenskej pomoci; keďže členským štátom bolo poskytnutých 17 miliárd EUR na prijatie približne štyroch miliónov ukrajinských utečencov, ktorým bola na základe smernice o dočasnej ochrane Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12). predĺžená ochrana do marca 2025;

N.keďže EÚ a jej členské štáty doteraz poskytli vojenskú pomoc vo výške 28 miliárd EUR a predbežne prisľúbili na rok 2024 približne 21,2 miliardy EUR; keďže z Európskeho mierového nástroja sa poskytlo 5,6 miliardy EUR na transfer vojenského vybavenia členskými štátmi na Ukrajinu; keďže cieľom iniciatívy zameranej na muníciu, ktorá mala pôvodne poskytnúť Ukrajine do marca 2024 1 milión nábojov kalibru 155 mm, je teraz dodať približne polovicu tohto množstva do uvedeného dátumu a druhú polovicu do konca roka 2024; keďže vojenská pomocná misia EÚ na podporu Ukrajiny doteraz vycvičila v Nemecku a Poľsku 40 000 ukrajinských vojakov a ich počet sa stále zvyšuje;

O.keďže spoločný HDP západných krajín je 25-krát vyšší ako HDP Ruska, ale v roku 2023 predstavovala vojenská pomoc Západu Ukrajine menej ako 0,1 % tohto spoločného HDP; keďže v roku 2023 Rusko vynaložilo na svoju útočnú vojnu približne 6 % svojho HDP a Ukrajina vynaložila na svoju obranu ekvivalent 25 % svojho HDP;

P.keďže Kongres USA doposiaľ neprijal nový balík podpory pre Ukrajinu vo výške 60 miliárd USD na rok 2024, čo v podstate viedlo k zastaveniu záväzkov USA v oblasti pomoci a vojenských dodávok pre Ukrajinu; keďže na úplné nahradenie vojenskej podpory USA v roku 2024 by EÚ a jej členské štáty museli zdvojnásobiť súčasnú úroveň a tempo vojenskej podpory;

Q.keďže generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že členovia NATO sa musia pripraviť na možnú konfrontáciu s Ruskom, ktorá by mohla trvať desaťročia; keďže priamym dôsledkom ruskej útočnej vojny je to, že Fínsko a Švédsko sa pripojili k NATO, Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko získali štatút kandidátskej krajiny EÚ, viac ako 50 krajín poskytlo Ukrajine rozsiahle balíky bezpečnostnej pomoci a na pôde OSN bola Ukrajine vyjadrená silná politická podpora;

R.keďže Európska rada rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou na základe kladného odporúčania Komisie a ďalej vyzvala Radu, aby po splnení príslušných odporúčaní Komisie prijala rokovací rámec;

S.keďže Ukrajina podpísala bezpečnostné dohody so Spojeným kráľovstvom, Nemeckom, Francúzskom, Dánskom a Talianskom v súlade so spoločným vyhlásením G7 o podpore Ukrajiny, ktoré bolo dohodnuté 12. júla 2023 popri samite NATO vo Vilniuse; keďže záväzok G7 otvoril dvere rokovaniam o formalizácii dlhodobých dvojstranných bezpečnostných záväzkov a dohôd na podporu Ukrajiny;

T.keďže podľa správ Rusko dramaticky preorientovalo svoje hospodárstvo na „vojnovú ekonomiku“ a plánuje veľmi vysoké výdavky na obranu, ktoré sa odhadujú na viac ako 100 miliárd EUR; keďže Rusko údajne na domácom trhu vyrába viac ako 2 milióny delostreleckých granátov ročne, čo je podstatne viac, ako vlády EÚ prisľúbili Ukrajine;

U.keďže EÚ od začiatku vojny prijala 13 balíkov sankcií a vytvorila novú funkciu medzinárodného osobitného vyslanca pre vykonávanie sankcií EÚ, ktorého osobitnou úlohou je bojovať proti vyhýbaniu sa sankciám zameraným na Rusko a jeho spojenca Bielorusko a proti obchádzaniu týchto sankcií;

V.keďže sa odhaduje, že EÚ a ďalší partneri zmrazili 300 miliárd EUR z rezerv ruskej centrálnej banky a 21,5 miliardy EUR z peňazí ruských oligarchov, zatiaľ čo USA a ďalší západní spojenci zablokovali alebo zaistili aktíva vo výške viac ako 58 miliárd USD, ktoré vlastnia alebo kontrolujú sankcionovaní Rusi;

W.keďže inštitúcie EÚ nedávno dosiahli dohodu o vytvorení nástroja pre Ukrajinu, ktorý ponúkne predvídateľnú strednodobú podporu vo výške 50 miliárd EUR vo forme grantov a úverov na opravu, obnovu, rekonštrukciu a modernizáciu Ukrajiny v rokoch 2024 až 2027;

X.keďže v útočnej vojne Ruska sa ukazuje jeho imperialistický prístup k susedným krajinám; keďže pokiaľ Rusko zostane štátom uplatňujúcim revizionistickú politiku, bude sa naďalej usilovať o udržanie stále aktuálnej hrozby agresie na európskom kontinente; keďže mnohí medzinárodní aktéri uznali Rusko za štát sponzorujúci terorizmus a štát, ktorý používa prostriedky terorizmu;

Y.keďže Rusko je zodpovedné za celosvetovú krízu potravinovej bezpečnosti, ktorá je dôsledkom jeho útočnej vojny proti Ukrajine a blokády ukrajinských námorných prístavov; keďže Rusko od začiatku vojny využíva potraviny a hlad ako zbraň;

Z.keďže MTS má v nadväznosti na dve ad hoc vyhlásenia Ukrajiny právomoc rozhodovať o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a zločine genocídy spáchaných na území Ukrajiny od novembra 2013, avšak nemá v tejto situácii právomoc rozhodovať o zločine agresie, ktorý je vymedzený v článku 8a Rímskeho štatútu, pretože ani Ukrajina, ani Ruská federácia neratifikovali Rímsky štatút ani jeho zmeny týkajúce sa zločinu agresie; keďže EÚ podporuje zriadenie osobitného tribunálu pre zločin agresie;

AA.keďže prírodné prostredie Ukrajiny je špecifickým cieľom vojny, keďže Rusko bezostyšne využíva rozsiahle poškodzovanie životného prostredia, ako je vypaľovanie polí a lesov, nelegálna ťažba ukrajinského dreva a kontaminácia vody a pôdy chemickým odpadom, čo vedie k ničeniu krajiny a jej obývateľnosti a obmedzuje schopnosť budúcich generácií rozvíjať sa a prosperovať; keďže zničenie priehrady Kachovka 6. júna 2023 je jasným príkladom konania Ruska, ktoré bude v nasledujúcich rokoch naďalej spôsobovať ekologickú devastáciu;

AB.keďže 13. februára 2024 bol v Španielsku nájdený mŕtvy Maxim Kuzminov, bývalý ruský pilot vrtuľníka, ktorý v roku 2023 dezertoval na Ukrajinu a ktorý bol zavraždený ozbrojencami údajne vyslaných ruskou vládou; keďže ruské spravodajské služby v posledných desaťročiach uskutočnili na území EÚ viacero bezohľadných tajných operácií vrátane atentátov;

1.opätovne potvrdzuje svoju neochvejnú solidaritu s ukrajinským ľudom a vedením Ukrajiny a svoju podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc;

2.opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje nezákonnú, nevyprovokovanú a neospravedlniteľnú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, ako aj účasť režimu v Bielorusku; žiada, aby Rusko a jeho blízki spojenci ukončili všetky vojenské operácie a aby Rusko stiahlo všetky vojenské sily, blízkych spojencov a vojenskú techniku z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny; žiada, aby sa zastavilo a zrušilo osídľovanie dočasne okupovaných území Ukrajiny ruskými občanmi;

3.pripomína, že ruská útočná vojna sa začala nezákonnou anexiou Krymského polostrova vo februári 2014, po ktorej nasledovala okupácia častí Doneckej a Luhanskej oblasti; pripomína, že polostrov bol premenený na vojenskú základňu a slúžil ako odrazový mostík pre rozsiahlu inváziu v roku 2022;

4.odsudzuje mučenie a zabíjanie ukrajinských vojnových zajatcov a civilistov ruskou stranou; vyzýva na nezávislé vyšetrovanie a stíhanie takýchto zločinov, ako aj na zvýšenie úsilia o výmenu väzňov medzi Ukrajinou a Ruskom;

5.odsudzuje pokusy Ruska upierať Ukrajine a jej ľudu ich etnickú, jazykovú a historickú identitu vymazávaním znakov ukrajinskej identity na okupovaných a anektovaných územiach, zákazom používania ukrajinského jazyka a symbolov, ako aj intenzívnou politikou tzv. pasportizácie a opakovanými pokusmi ruského prezidenta a ďalších predstaviteľov prepisovať históriu;

6.domnieva sa, že výsledok vojny a postoj medzinárodného spoločenstva budú zohrávať kľúčovú úlohu pri ovplyvňovaní budúcich krokov iných autoritárskych režimov, ktoré pozorne sledujú priebeh vojny a vyhodnocujú, koľko priestoru majú na agresívnu zahraničnú politiku vrátane vojenských prostriedkov;

7.zdôrazňuje, že hlavným cieľom Ukrajiny je vyhrať vojnu proti Rusku, čo znamená vytlačiť všetky sily Ruska, jeho zástupcov a spojencov z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny; domnieva sa, že tento cieľ možno dosiahnuť len prostredníctvom nepretržitého, trvalého a neustále sa zvyšujúceho zásobovania Ukrajiny všetkými druhmi konvenčných zbraní, a to bez výnimky;

8.vyzdvihuje odolnosť a odhodlanie Ukrajincov v presadzovaní demokratických hodnôt, reformnom úsilí a v snahe o integráciu do euroatlantického spoločenstva národov;

9.pripomína význam oslobodenia a stiahnutia sa z územia Krymského polostrova, ktoré Rusko okupuje už desaťročie; pripomína, že občania polostrova, ktorí sú lojálni Ukrajine, najmä pôvodní Tatári, čelia represiám, zatýkaniu a mučeniu; pripomína, že ruské okupačné sily vynaložili maximálne úsilie na odstránenie tatárskeho dedičstva a pamäte na prítomnosť Ukrajiny na polostrove a že pokračujú v pokusoch o nútenú zmenu demografického zloženia obyvateľstva, čo môže znamenať akty genocídy, ako sa uvádza v Dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídia; podporuje úsilie Ukrajiny, a najmä Krymskej platformy, o opätovné začlenenie Krymu;

10.opätovne potvrdzuje svoju podporu dôslednému poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné, a v akejkoľvek forme potrebnej na dosiahnutie víťazstva Ukrajiny; oceňuje úsilie, ktoré vynaložili členské štáty pri poskytovaní vojenskej podpory Ukrajine a podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) pri jej koordinácii; opakuje svoju výzvu členským štátom, aby podstatne zvýšili a urýchlili svoju vojenskú podporu, najmä poskytovanie zbraní a munície v reakcii na jednoznačne identifikované potreby s cieľom nielen umožniť Ukrajine brániť sa proti ruským útokom, ale tiež jej umožniť získať plnú kontrolu nad celým jej medzinárodne uznaným územím; zdôrazňuje, že nedostatočné a oneskorené dodávky zbraní a munície môžu ohroziť doterajšie úsilie; vyjadruje obavy, že cieľový počet jedného milióna nábojov nebude splnený, ako bolo sľúbené; vyzýva členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby Európskemu parlamentu poskytli informácie o predchádzajúcich dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine vrátane auditu ESVČ a o výške pomoci, ktorú sú členské štáty ochotné poskytnúť v roku 2024;

11.domnieva sa, že vojenská pomoc Ukrajine by nemala byť nijako obmedzená; poukazuje na obrovské rozdiely vo vojenskej podpore poskytovanej členskými štátmi EÚ v pomere k ich HDP; vyzýva na nevyhnutné investície do európskej základne obranného priemyslu, aby sa podstatne zvýšila výroba s cieľom uspokojiť potreby Ukrajiny a doplniť vyčerpané zásoby členských štátov EÚ; zdôrazňuje, že Ukrajina potrebuje najmä sofistikované systémy protivzdušnej obrany, rakety dlhého doletu ako TAURUS, Strom Show/SCALP a ďalšie, moderné bojové lietadlá, rôzne druhy delostrelectva a munície (najmä 155 mm), bezpilotné lietadlá a zbrane na boj proti nim; podporuje návrh, aby všetky členské štáty EÚ a spojenci v NATO vojensky podporovali Ukrajinu najmenej 0,25 % svojho HDP ročne; žiada celkové zvýšenie finančného stropu Európskeho mierového nástroja na uspokojenie potrieb Ukrajiny a trvá na tom, aby sa okrem iného použil na obstaranie munície dostupnej na svetovom trhu z jedného zdroja; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby okamžite nadviazali dialóg s podnikmi obranného priemyslu s cieľom zaručiť, aby dali prednosť výrobe a dodávkam najmä munície, granátov a riadených striel pre Ukrajinu pred objednávkami z iných tretích krajín; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby preskúmali možnosti spoločných podnikov a úzkej spolupráce s obranným priemyslom z tretích krajín s podobným zmýšľaním a poskytli Ukrajine potrebnú muníciu; naliehavo vyzýva najmä najväčšie členské štáty s významnou kapacitou obranného priemyslu, aby výrazne a čo najskôr zvýšili vojenskú pomoc Ukrajine; vyzýva Snemovňu reprezentantov USA, aby bezodkladne prijala balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu;

12.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby plnili záväzky Versailleskej deklarácie z roku 2022 a urýchlili plné vykonávanie strategického kompasu posilnením európskej vojenskej spolupráce na úrovni priemyslu a ozbrojených síl, aby sa EÚ stala silnejším a schopnejším garantom bezpečnosti, ktorý bude interoperabilný a komplementárny s NATO; víta zvýšenie rozpočtov a investícií členských štátov a inštitúcií EÚ do obrany a vyzýva na zvýšenie cielených výdavkov, spoločné obstarávanie a spoločné investície do obranného výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že počas procesu prijímania za člena EÚ by sa mali podniknúť konkrétne kroky na integráciu Ukrajiny do politík a programov EÚ v oblasti obrany a kybernetickej bezpečnosti;

13.víta podpísanie bezpečnostných dohôd medzi Ukrajinou a Spojeným kráľovstvom, Nemeckom, Francúzskom, Dánskom a Talianskom v súlade so spoločným vyhlásením skupiny G7 o podpore Ukrajiny a vyzýva ďalších partnerov s podobným zmýšľaním, aby tento príklad nasledovali; zdôrazňuje, že tieto bezpečnostné dohody nemožno považovať za náhradu budúceho členstva v NATO; víta pokrok dosiahnutý v súvislosti s praktickými podrobnosťami a finančným stropom nového Fondu pomoci Ukrajine v rámci Európskeho mierového nástroja, ktorý by podporoval poskytovanie vojenského vybavenia Ukrajine prostredníctvom spoločných európskych iniciatív v oblasti obstarávania;

14.opätovne vyjadruje podporu mierovému plánu, ktorý predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj; je presvedčený, že ide o komplexný plán na obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny; pripomína, že 10 bodov plánu sa premietlo do rezolúcie Valného zhromaždenia OSN ES-11/6 z 23. februára 2023 o zásadách Charty OSN a sú základom komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine;

15.opakuje svoju výzvu Komisii, PK/VP a členským štátom, aby spolupracovali s Ukrajinou a medzinárodným spoločenstvom na zriadení osobitného tribunálu na vyšetrenie a stíhanie zločinu agresie spáchaného proti Ukrajine vedúcimi predstaviteľmi Ruska a ich spojencami, ako je napríklad režim v Bielorusku; víta zriadenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine v Haagu;

16.vyjadruje plnú podporu prebiehajúcemu vyšetrovaniu situácie na Ukrajine prokurátorom Medzinárodného trestného súdu na základe údajných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; naliehavo vyzýva Ukrajinu, aby ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a jeho zmeny a formálne sa stala členom Medzinárodného trestného súdu s cieľom podporiť medzinárodné úsilie o vyvodenie zodpovednosti za závažné medzinárodné zločiny; vyzýva EÚ, aby vyvinula ďalšie diplomatické úsilie na podporu ratifikácie Rímskeho štatútu a všetkých jeho zmien vo svete;

17.vyjadruje zdesenie nad skutočnosťou, že ruská útočná vojna proti Ukrajine viedla k jednému z najrýchlejšie rastúcich vysídlení detí veľkého rozsahu od druhej svetovej vojny; pripomína, že v dôsledku masívnych útokov na civilnú infraštruktúru sú ukrajinské deti závažným spôsobom pripravované o prístup k základným službám, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, najmä k podpore duševného zdravia;

18.opakuje, že pokračujúce nútené premiestňovanie a deportácia ukrajinských detí vrátane detí z ústavov do Ruska a Bieloruska a ich nútené osvojenie ruskými rodinami je v rozpore s ukrajinským a medzinárodným právom; zdôrazňuje, že násilný presun detí z jednej skupiny do druhej predstavuje zločin genocídy podľa článku II Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia; žiada, aby ruské a bieloruské orgány zabezpečili okamžitý návrat všetkých ukrajinských detí; oceňuje úsilie miestnych ukrajinských organizácií, ktoré v jednotlivých prípadoch podporujú rodičov a rodiny pri hľadaní ich detí a bojujú za ich bezpečný návrat;

19.opätovne odsudzuje násilnú deportáciu ukrajinských civilistov do Ruska a na územia Ukrajiny dočasne okupované Ruskom a Bieloruskom; vyzýva všetky štáty a medzinárodné organizácie, aby naliehali na Rusko, aby vrátilo všetkých násilne deportovaných a nezákonne väznených ukrajinských civilistov, najmä detí, vrátane pozostatkov všetkých tých, ktorí umreli v zajatí; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili hľadanie mechanizmov na uľahčenie prepustenia ukrajinských civilistov nezákonne zadržiavaných Ruskom, a to aj prostredníctvom mechanizmov OSN;

20.vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica o dočasnej ochrane sa vykladá tak úzko, že mnohé ženy, ktoré utiekli pred ruskou útočnou vojnou, nemajú prístup k starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva alebo k inej liečbe sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane liečby po sexuálnom zneužívaní; je zhrozený tým, že v dôsledku toho boli mnohé ženy nútené vrátiť sa na vojnovú Ukrajinu, aby mali prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a k reprodukčnej starostlivosti; vyzýva Komisiu na preskúmanie smernice s cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty boli povinné poskytovať rovnakú starostlivosť, akú by inak mohli ženy dostať na Ukrajine;

21.odsudzuje zámer Ruska uskutočniť 15. – 17. marca 2024 prezidentské voľby na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny a zdôrazňuje, že výsledky týchto nezákonných volieb neuzná;

22.opätovne požaduje inovatívnu, komplementárnu a flexibilnú interakciu medzi prebiehajúcimi činnosťami v súvislosti s vykonávaním v súčasnosti platnej dohody o pridružení a procesom prístupových rokovaní, čo umožní postupnú integráciu Ukrajiny do jednotného trhu EÚ a odvetvových programov vrátane prístupu k finančným prostriedkom EÚ v príslušných oblastiach, aby Ukrajinci mohli využívať výhody pristúpenia počas celého procesu, a nielen po jeho dokončení; víta úspešné akcie Ukrajiny, ktorými sa opäť otvorila čiernomorská trasa pre ukrajinské obilie, aby sa dostalo na svoje tradičné trhy; vyzýva relevantné medzinárodné zainteresované strany, aby natrvalo zaistili tieto úspechy a slobodu plavby v Čiernom mori na obchodné účely; podporuje návrh Komisie na obnovenie pozastavenia dovozných ciel a kvót na ukrajinský vývoz do EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala všetkými správami o narušení trhu spôsobenom ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine a obchodnými výhodami poskytnutými Ukrajine; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali dôvodmi jednostranných opatrení, ako sú blokády hraníc, ktoré by obmedzili prístup Ukrajiny na jednotný trh EÚ s cieľom zaviesť účinné opatrenia na monitorovanie tranzitu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov a zaviesť opatrenia na zmiernenie účinkov na európskych poľnohospodárov, na ktorých primerané protesty a požiadavky sa zameriavajú aj ruské dezinformácie a zneužívajú ich; vyzýva EÚ, jej členské štáty, Organizáciu pre výživu a poľnohospodárstvo, Svetovú obchodnú organizáciu, Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a ďalšie subjekty, aby preukázali väčšiu solidaritu a stabilizovali trh s obilninami; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zastavili dovoz a tranzit ruského obilia a obilia odcudzeného z Ukrajiny cez územie EÚ;

23.zdôrazňuje, že ruská útočná vojna zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe a za jej hranicami a ohrozuje jej bezpečnostnú štruktúru a že reakcia na ňu si vyžaduje odvážne, statočné a komplexné politické, bezpečnostné a finančné rozhodovanie EÚ;

24.víta rozhodnutie Európskej rady začať prístupové rokovania s Ukrajinou po splnení odporúčaní Komisie; domnieva sa, že členstvo Ukrajiny v EÚ predstavuje geostrategickú investíciu do silnej zjednotenej Európy a že to znamená preukázať iniciatívu, odhodlanie a víziu;

25.vyzýva Radu a Komisiu, aby stanovili jasný postup prístupových rokovaní a zamerali sa na poskytovanie hmatateľných výhod pre ukrajinskú spoločnosť a občanov od začiatku procesu; vyzýva Radu, aby poverila Komisiu bezodkladným predložením návrhu príslušného rámca pre rokovania a prijala ho po podniknutí relevantných krokov stanovených v príslušných odporúčaniach Komisie z 8. novembra 2023;

26.pripomína, že prístupový proces EÚ bude založený na zásluhách a že metodika rozširovania kladie dôraz na kľúčové oblasti dodržiavania zásad právneho štátu, základných hodnôt, ľudských práv, demokracie a boja proti korupcii; je presvedčený, že prístupový proces založený na zásluhách je v najlepšom záujme Ukrajiny aj EÚ; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby Ukrajine poskytli zvýšenú podporu a pomoc v jej úsilí o pristúpenie k EÚ, a to aj pokiaľ ide o technické odborné znalosti, budovanie kapacít a inštitucionálne reformy potrebné na splnenie kritérií členstva;

27.vyzýva ukrajinskú vládu, aby naďalej posilňovala miestnu samosprávu, čo je reforma, ktorá získala významné národné a medzinárodné uznanie, a aby začlenila úspech decentralizačnej reformy do celkovej štruktúry procesov opráv, obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny; opakuje svoje stanovisko, že zástupcovia miestnej samosprávy a občianskej spoločnosti na Ukrajine musia byť aktívne zapojení do procesu obnovy a rekonštrukcie a že tento proces musí spĺňať najvyššie normy transparentnosti a zodpovednosti;

28.víta principiálnu dohodu inštitúcií EÚ o zriadení nástroja pre Ukrajinu, ktorý bude poskytovať predvídateľnú finančnú pomoc Ukrajine, a vyzýva na jeho rýchle nasadenie; zdôrazňuje posilnenie úlohy Verchovnej rady, subjektov na nižšej ako celoštátnej úrovni a občianskej spoločnosti ako relevantných partnerov výkonného orgánu pri určovaní priorít, ktoré sa budú financovať prostredníctvom plánu pre Ukrajinu, a zdôrazňuje, že sa tým zvyšuje aj dohľad nad nástrojom a jeho monitorovanie; poukazuje na odhad Svetovej banky v najnovšom rýchlom posúdení škôd a potrieb, podľa ktorého bude na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny v nasledujúcom desaťročí potrebných najmenej 452,8 miliardy EUR; zdôrazňuje preto, že finančné prostriedky poskytnuté v rámci nástroja pre Ukrajinu nebudú postačovať, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zaviazali k dodatočnému dlhodobému financovaniu Ukrajiny, najmä vzhľadom na to, že najnovší balík pomoci USA pre Ukrajinu je v Kongrese stále zablokovaný;

29.vyzýva EÚ, členské štáty a podobne zmýšľajúcich partnerov, aby poskytli komplexnú a koordinovanú politickú, hospodársku, technickú a humanitárnu pomoc na podporu udržateľnej a inkluzívnej obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny po skončení vojny s osobitným dôrazom na obnovu základnej infraštruktúry, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a sociálnych služieb; domnieva sa, že pri obnove Ukrajiny sa musí dávať prednosť blahu ukrajinského ľudu namiesto uprednostňovania oligarchov a ziskov podnikov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zraneným a pozostalým ukrajinským vojakom a civilistom naďalej poskytovali lekársku starostlivosť a rehabilitáciu vrátane psychologickej podpory; vyzýva na neustálu pozornosť a zvýšenú podporu odmínovacích prác na Ukrajine a na dlhodobý program odmínovania;

30.zdôrazňuje, že je potrebné podporiť Ukrajinu pri obnove podmienok, ktoré jej obyvateľom umožnia vrátiť sa k bezpečnému a prosperujúcemu hospodárskemu a sociálnemu životu a zotaviť sa z hlbokých dôsledkov vojny na duševné zdravie, aby sa vnútorne vysídlené osoby a utečenci mohli vrátiť do svojich domovov, a najmä aby mladšie generácie krajiny mohli rozvíjať osobné, vzdelávacie a podnikateľské projekty; okrem toho zdôrazňuje potrebu zohľadniť obavy, potreby a odborné znalosti vnútorne vysídlených osôb a utečencov v procese obnovy a rekonštrukcie, keďže ich opätovné začlenenie do miestnych komunít bude mať zásadný význam pre posilnenie spoločenskej a inštitucionálnej odolnosti Ukrajiny a jej jednoty;

31.vyzýva Radu, aby zachovala a rozšírila svoju politiku sankcií voči Rusku a Bielorusku a aby zároveň monitorovala, skúmala a zvyšovala jej účinnosť a vplyv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle uplatňovanie a prísne presadzovanie všetkých 13 balíkov sankcií; žiada Komisiu o posúdenie vplyvu na účinnosť sankcií pri brzdení ruského vojnového úsilia a na obchádzanie sankcií; pripomína, že EÚ pracuje na právnych predpisoch, ktoré by označili porušovanie reštriktívnych opatrení za trestný čin; opakuje svoju výzvu Komisii, ESVČ a členským štátom, aby vypracovali mechanizmus na predchádzanie obchádzaniu sankcií;

32.trvá na tom, že treba zakázať dovoz ruského uránu a metalurgických výrobkov do EÚ, ako aj spoluprácu s ruským jadrovým sektorom, a najmä s Rosatomom; vyzýva na okamžité a úplné embargo na dovoz poľnohospodárskych a rybolovných produktov z Ruska do EÚ, ako aj fosílnych palív a skvapalneného zemného plynu prepravovaných po mori potrubím, a na ďalšie zníženie cenového stropu ruských ropných produktov v koordinácii s partnermi skupiny G7 s cieľom zastaviť financovanie vojny Ruska z peňazí EÚ; okrem toho žiada, aby sa zaviedli trestné opatrenia proti ruskej „tieňovej flotile“, ktorá prepravuje ropu bez poistenia na neistých plavidlách cez vody EÚ a medzinárodné vody, a aby sa zaviedli sankcie proti spoločnostiam z Číny a iných krajín, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie; vyzýva na rozšírenie súčasného režimu udeľovania licencií na tovar na vojenské a dvojaké použitie tak, aby zahŕňal oveľa väčšiu skupinu vojenského tovaru vrátane digitálnych komponentov; žiada, aby sa sankcie voči Bielorusku v plnej miere zosúladili so sankciami voči Rusku; vyzýva na zaradenie ďalších osôb, ktoré identifikovala Nadácia Alexeja Navaľného pre boj proti korupcii, do globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv a iných sankčných zoznamov;

33.odsudzuje všetky krajiny, ktoré dodávajú Rusku vojenské vybavenie a pomáhajú mu obchádzať sankcie a vyhýbať sa účinkom sankcií, ktoré naň boli uvalené, a vyzýva EÚ, aby prísne stíhala spoločnosti, združenia a jednotlivcov, ktorí sa podieľajú na obchádzaní sankcií; vyzýva EÚ, členské štáty a ich spojencov, aby posilnili účinnosť už uložených sankcií, prijali naliehavé opatrenia na zablokovanie akýchkoľvek pokusov o obchádzanie týchto sankcií a pracovali na mechanizme sekundárnych sankcií, ktorým by sa odstránili všetky medzery;

34.pripomína podnikom, jednotlivcom, finančným inštitúciám a ďalším subjektom, ktoré pôsobia v Ruskej federácii alebo v oblastiach, ktoré okupuje na Ukrajine, alebo majú s nimi prepojené hodnotové reťazce, vrátane investorov, konzultantov, mimovládnych organizácií a poskytovateľov služieb náležitej starostlivosti, že budú čeliť významným prevádzkovým, právnym a hospodárskym rizikám a rizikám poškodenia dobrého mena v súvislosti s ich ruskými obchodnými operáciami a vzťahmi; vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na zabránenie tomu, aby výrobky s pokročilými technológiami, ktoré sa vyvážajú do tretích krajín, končili v Rusku;

35.trvá na tom, že obchádzanie reštriktívneho opatrenia Únie, a to aj prepravou tovaru na miesto určenia, kde je obmedzený jeho dovoz, vývoz, predaj, nákup, prevod, tranzit alebo preprava, by sa malo na úrovni EÚ považovať za trestný čin; zdôrazňuje, že z hľadiska presadzovania je mimoriadne dôležité, aby EÚ urýchlene kriminalizovala porušovanie priamych sankcií, a to aj v prípade, že bolo spáchané z hrubej nedbanlivosti, ako aj nepriame porušovanie sankcií obchádzaním reštriktívnych opatrení Únie; víta nedávno dosiahnutú principiálnu dohodu medzi inštitúciami EÚ o nových pravidlách, ktorými sa kriminalizuje porušovanie sankcií EÚ;

36.odsudzuje prax Ruska spočívajúcu v blokovaní akýchkoľvek opatrení na úrovni OSN, ktorých cieľom je vyvodiť voči Rusku zodpovednosť za jeho útočnú vojnu proti Ukrajine; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia s cieľom pokračovať v medzinárodnej izolácii Ruska, a to aj pokiaľ ide o členstvo Ruska v medzinárodných organizáciách a orgánoch, ako je Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov;

37.zdôrazňuje naliehavosť vytvorenia spoľahlivého právneho režimu, ktorý by umožňoval konfiškáciu ruského štátneho majetku zmrazeného EÚ a jeho použitie na riešenie rôznych dôsledkov ruskej agresie voči Ukrajine vrátane obnovy krajiny a odškodnenia obetí ruskej agresie, čím sa posilní odolnosť Ukrajiny; zdôrazňuje svoje presvedčenie, že po skončení vojny musí byť Rusko povinné zaplatiť odškodnenie, ktoré mu bude uložené, aby sa zabezpečilo, že významnou mierou prispeje k obnove Ukrajiny; víta vytvorenie registra škôd spôsobených ruskou agresiou, ktorý je prvým krokom k vytvoreniu medzinárodného kompenzačného mechanizmu; víta preto rozhodnutie Rady vyčleniť ako prvý krok mimoriadne príjmy z aktív a rezerv ruskej centrálnej banky, ktoré boli imobilizované v rámci sankcií EÚ, čo umožní ich použitie na finančný príspevok EÚ na podporu obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny prostredníctvom nástroja pre Ukrajinu;

38.opätovne vyjadruje znepokojenie nad situáciou v jadrovej elektrárni v Záporoží, ktorú nezákonne kontroluje Rusko; podporuje úsilie o zachovanie trvalej prítomnosti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v jadrovej elektrárni v Záporoží; pripomína a odsudzuje kroky Ruska, ktoré spôsobili vážne škody na životnom prostredí na Ukrajine vrátane zničenia priehrady Kachovka, výrubu ukrajinských lesov, rozsiahlej ťažby a kontaminácie ovzdušia a vodných zdrojov; opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad širším dlhodobým vplyvom vojny na životné prostredie; zdôrazňuje, že treba vytvoriť systém na evidenciu a hodnotenie škôd na životnom prostredí spôsobených Ruskom a pripraviť právne základy na vyvodenie zodpovednosti Ruska za tieto zločiny;

39.dôrazne odsudzuje likvidáciu, ničenie a rabovanie kultúrnych pamiatok Ukrajiny, ako sú kostoly, umelecké diela, múzeá a univerzity, zo strany Ruska; berie na vedomie škody, ktoré boli podľa údajov UNESCO spôsobené na 341 pamiatkach od začiatku rozsiahlej invázie, vrátane 126 náboženských objektov, 150 budov historického a/alebo umeleckého významu, 31 múzeí, 19 pamiatok, 14 knižníc a jedného archívu; opakuje, že úmyselné ničenie a drancovanie ukrajinského kultúrneho dedičstva môže byť považované za vojnový zločin;

40.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby strategicky a proaktívne pracovali na boji proti hybridným hrozbám, posilnili strategickú komunikáciu EÚ a zabránili zasahovaniu Ruska do politických, volebných a iných demokratických procesov na Ukrajine a v EÚ, najmä proti zlomyseľným činom zameraným na manipuláciu verejnej mienky a podkopávanie európskej integrácie, najmä v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby poskytovali relevantné informácie o vzájomných výhodách a príležitostiach rozširovania na Ukrajine aj v členských štátoch s cieľom ďalej zvyšovať podporu prístupovému procesu a prehlbovať chápanie tohto procesu;

41.odsudzuje vraždu Maxima Kuzminova v Španielsku; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne a rozhodne reagovali na deštruktívne akcie ruských spravodajských služieb na území EÚ; odporúča, aby členské štáty posilnili spoluprácu v oblasti kontrarozviedky a výmenu informácií;

42.vyjadruje znepokojenie nad obmedzením zahraničných ciest poslancov Verchovnej rady Ukrajiny; domnieva sa, že by sa to mohlo považovať za svojvoľné obmedzovanie politickej činnosti zvolených poslancov, najmä tých, ktorí zastupujú opozíciu; je pevne presvedčený, že v čase vojny by sa nemal zanedbávať žiadny politický zdroj, ktorý môže zastupovať Ukrajinu na akomkoľvek medzinárodnom fóre;

43.vyjadruje svoje najvyššie uznanie za nepretržitú a neúnavnú prácu miestnych členov Delegácie EÚ na Ukrajine v podmienkach, ktoré sú pre nich a ich príbuzných naďalej veľmi ťažké; naliehavo vyzýva ESVČ a Komisiu, aby prijali pohotovostné plány a dočasné riešenia pre miestnych zamestnancov delegácie EÚ vrátane telepráce a pružných pracovných podmienok a dočasných riešení presunu, ktoré sú prispôsobené aktuálnym potrebám a výzvam zamestnancov; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité primerane sa starať o duševné zdravie členov delegácie EÚ;

44.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedovi Komisie, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a Verchovnej rade Ukrajiny, Organizácii Spojených národov a ruským a bieloruským orgánom.