<?xml version="1.0" encoding="UTF-8" standalone="no"?><SDOCTA xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" STATUS="DEF1" xsi:noNamespaceSchemaLocation="TA.xsd"><IDENT><STRING BOLD="on">P9_TA(2024)0120</STRING></IDENT><TI><STRING BOLD="on">Prehĺbenie integrácie EÚ s ohľadom na budúce rozšírenie</STRING></TI><HIDDEN><STRING HIDDEN="on" ITALIC="on">(A9-0015/2024 - Spravodajcovia: Petras Auštrevičius, Pedro Silva Pereira)</STRING></HIDDEN><TXTLST><RESOL><TI><STRING BOLD="on">Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 29. februára 2024 o prehĺbení integrácie EÚ s ohľadom na budúce rozšírenie (2023/2114(INI))</STRING></TI><TEXT><PREAMBLE><PRINIT><STRING ITALIC="on">Európsky parlament,</STRING></PRINIT><GRVISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej článok 5 ods. 3, články 48 a 49,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na závery Rady z decembra 2006 a marca 2020 a na závery zo zasadnutia predsedníctva Európskej rady v Kodani z 21. a 22. júna 1993, známe aj ako kodanské kritériá,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2023 o 30 rokoch kodanských kritérií – ďalší impulz pre politiku rozširovania EÚ<FOOTNOTE><FIELD> Prijaté texty, P9_TA(2023)0471.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a na Chartu základných práv Európskej únie,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na Manifest z Ventotene,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje odporúčanie z 23. novembra 2022 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej stratégii Únie pre rozširovanie<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 167, 11.5.2023, s. 105<STRING ITALIC="on">.</STRING></FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. a 6. júla 2022 o balíku Komisie týkajúcom sa rozširovania pre rok 2022, ako aj na vyhlásenie predsedu Výboru regiónov z 8. novembra 2023 k balíku Komisie týkajúcom sa rozširovania na rok 2023,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na správu Komisie z 9. februára 2022 o súdržnosti v Európe do roku 2050,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2022, 29. a 30. júna 2023, 26. a 27. októbra 2023 a 14. a 15. decembra 2023,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na analytické správy Komisie z 2. februára 2023 o zosúlaďovaní právnych predpisov Ukrajiny (SWD(2023)0030), Moldavska (SWD(2023)0032) a Gruzínska (SWD(2023)0031) s <STRING ITALIC="on">acquis</STRING> Únie,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie Európskej rade z 29. novembra 2023 o aktuálnom stav politických, hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a Tureckom (JOIN(2023)0050),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 29. a 30. apríla 1997 o uplatňovaní podmienenosti s cieľom vypracovať koherentnú stratégiu EÚ pre vzťahy s krajinami v regióne západného Balkánu,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto otázke, najmä na uznesenie z 24. októbra 2019 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 202, 28.5.2021, s. 86.</FIELD></FOOTNOTE>, a na svoje uznesenia z roku 2022 o správach Komisie o Kosove<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C, C/2023/1066, 15.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1066/oj.</FIELD></FOOTNOTE>, Srbsku<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C, C/2023/1065, 15.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1065/oj.</FIELD></FOOTNOTE>, Albánsku<FOOTNOTE><FIELD> Prijaté texty, P9_TA(2023)0285.</FIELD></FOOTNOTE>, Bosne a Hercegovine<FOOTNOTE><FIELD> Prijaté texty, P9_TA(2023)0284.</FIELD></FOOTNOTE>, Severnom Macedónsku<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 479, 16.12.2022, s. 33.</FIELD></FOOTNOTE> a Čiernej Hore<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 32, 27.1.2023, s. 63.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje odporúčanie z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 362, 8.9.2021, s. 129.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 a na Solúnsku agendu pre západný Balkán,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ a Albánskom<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 107, 28.4.2009, s. 166.</FIELD></FOOTNOTE>, Bosnou a Hercegovinou<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 164, 30.6.2015, s. 2.</FIELD></FOOTNOTE>, Gruzínskom<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 261, 30.8.2014, s. 4.</FIELD></FOOTNOTE>, Kosovom, Moldavskou republikou<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 260, 30.8.2014, s. 4.</FIELD></FOOTNOTE>, Čiernou Horou, Severným Macedónskom<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2004, s. 13.</FIELD></FOOTNOTE>, Srbskom, Tureckom<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 361, 31.12.1977, s. 29.</FIELD></FOOTNOTE> a Ukrajinou<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na n8vrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj na podporu reforiem a rastu na západnom Balkáne (COM(2023)0692),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán (COM(2020)0057) a na stratégiu Komisie s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti z februára 2018,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2022 o statuse kandidátskej krajiny Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 5. októbra 2023 o zhodnotení cesty Moldavska do EÚ<FOOTNOTE><FIELD> Prijaté texty, P9_TA(2023)0357.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 01/2022 z 10. januára 2022 s názvom Podpora EÚ pre právny štát na západnom Balkáne: napriek úsiliu zásadné problémy pretrvávajú,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na balík Komisie týkajúci sa rozširovania pre rok 2022 uverejnený 12. októbra 2022,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2023 k balíku opatrení v oblasti rozširovania, ktoré Európska komisia prijala 8. novembra 2023 (COM(2023)0690),</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1529 z 15. septembra 2021, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ L 330, 20.9.2021, s. 1.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júla 2014 na tému „Zvýšenie transparentnosti a inkluzívnosti procesu pristúpenia k EÚ“<FOOTNOTE><FIELD> REX/401-EESC-2014- 1609.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.</FIELD></FOOTNOTE> a na svoje uznesenie z 11. júla 2023 o vykonávaní premosťovacích doložiek v zmluvách EÚ<FOOTNOTE><FIELD> Prijaté texty, P9_TA(2023)0269.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na správu z 9. mája 2022 o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy z 9. mája 2022 a na svoje uznesenie zo 4. mája 2022 o opatreniach v nadväznosti na závery Konferencie o budúcnosti Európy<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 109.</FIELD></FOOTNOTE>,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o výzve na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv<FOOTNOTE><FIELD> Ú. v. EÚ C 493, 27.12.2022, s. 130.</FIELD></FOOTNOTE> a na svoje uznesenie z 22. novembra 2023 o návrhoch Európskeho parlamentu na zmenu zmlúv<FOOTNOTE><FIELD> Prijaté texty, P9_TA(2023)0427.</FIELD></FOOTNOTE> a aktivácii článku 48 Zmluvy o EÚ, v ktorých žiada Európsku radu, aby sa dohodla na zvolaní konventu na účel reformy zmlúv,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,</P></VISA><VISA><P><NO.P>–</NO.P>so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre ústavné veci (A9-0015/2024),</P></VISA></GRVISA><GRCONS><CONS><P><NO.P>A.</NO.P>keďže osem z desiatich krajín, ktoré sa v súčasnosti usilujú o vstup do EÚ, má štatút kandidátskej krajiny, pričom niektoré z nich už niekoľko rokov; keďže tieto kandidátske krajiny sa nachádzajú v rôznych fázach prístupového procesu a rokovaní;</P></CONS><CONS><P><NO.P>B.</NO.P>keďže v nadväznosti na odporúčania Komisie v balíku týkajúcom sa rozširovania 2023 Európska rada 14. decembra 2023 rozhodla o udelení štatútu kandidátskej krajiny Gruzínsku a o začatí prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskou republikou, ako aj s Bosnou a Hercegovinou, hneď ako sa dosiahne potrebný stupeň plnenia kritérií členstva;</P></CONS><CONS><P><NO.P>C.</NO.P>keďže útočná vojna Ruska proti Ukrajine a ďalšie súčasné geopolitické výzvy dali rozšíreniu Európskej únie nový geostrategický význam; keďže stabilita, bezpečnosť a demokratická odolnosť západného Balkánu a východného susedstva sú neoddeliteľne spojené so stabilitou, bezpečnosťou a demokratickou odolnosťou EÚ;</P></CONS><CONS><P><NO.P>D.</NO.P>keďže rozširovanie je morálnym a historickým záväzkom a strategickou geopolitickou prioritou, ktorá predstavuje geostrategickú investíciu do budúcnosti a ktorá prispeje k mieru, stabilite, bezpečnosti, demokracii, jednote, boju proti zmene klímy, ako aj k zabezpečeniu prosperity a blahobytu na európskom kontinente; keďže bezpečnosť EÚ spočíva aj v jej schopnosti brániť, presadzovať a udržiavať mier, demokraciu, právny štát, ľudské práva a základné hodnoty; keďže rozšírenie môže byť vzájomne prospešné pre súčasné aj budúce členské štáty, ako aj pre ich občanov, pokiaľ budú splnené náležité podmienky a požiadavky;</P></CONS><CONS><P><NO.P>E.</NO.P>keďže rozširovanie sa stalo jedným z najsilnejších politických a geopolitických nástrojov EÚ; keďže podľa prieskumu Eurobarometra z júna 2023 je väčšina obyvateľov Únie za budúce rozšírenie EÚ; keďže na oživenie procesu rozširovania sú naliehavo potrebné nové impulzy, angažovanosť a vízia, ktorými sa zabezpečí jeho kontinuita, konzistentnosť a vplyv; keďže tento nedostatok angažovanosti v uplynulých rokoch vytvoril vákuum, čím sa otvoril priestor pre Rusko a Čínu a ďalšie externé subjekty; keďže sa musia vždy dodržiavať zásady vzájomnej a lojálnej spolupráce;</P></CONS><CONS><P><NO.P>F.</NO.P>keďže pristúpenie k EÚ musí vždy byť postupom založeným na zásluhách, v ktorom sa každý žiadateľ posudzuje podľa jeho zásluh, pokiaľ ide o plnenie kodanských kritérií v celom rozsahu, vrátane tých, ktoré zaručujú nepretržité a plné dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj iných základných hodnôt EÚ; keďže by sa mali čo najskôr dosiahnuť pozitívne výsledky, pričom by sa malo predchádzať zrýchlenému postupu alebo vopred stanoveným termínom;</P></CONS><CONS><P><NO.P>G.</NO.P>keďže stagnácia alebo zhoršenie situácie musia mať následky, keďže celý prístupový proces musí byť založený na spravodlivej a prísnej podmienenosti;</P></CONS><CONS><P><NO.P>H.</NO.P>keďže pristúpenie k EÚ si vyžaduje ambiciózny integračný program zo strany EÚ aj kandidátskych krajín; keďže na to, aby kandidátske krajiny napredovali na ceste do EÚ, sú nevyhnutné zásadné reformy v oblasti súdnictva, boja proti korupcii, ako aj slobody a plurality médií;</P></CONS><CONS><P><NO.P>I.</NO.P>keďže pri ďalšom rozšírení by bolo užitočné dokončiť pristúpenie existujúcich členských štátov k eurozóne a schengenskému priestoru;</P></CONS><CONS><P><NO.P>J.</NO.P>keďže krajiny západného Balkánu sa musia zamerať aj na riešenie konfliktov, regionálnu spoluprácu a zmierenie; keďže v EÚ ani v krajinách uchádzajúcich sa o členstvo nie je miesto pre poburujúcu rétoriku, popieranie genocídy alebo glorifikáciu vojnových zločincov akejkoľvek strany; keďže vyrovnanie sa s minulosťou je jediným spôsobom, ako dosiahnuť skutočné zmierenie, ktoré má zásadný význam pre prosperujúce spoločnosti a úspešnú integráciu;</P></CONS><CONS><P><NO.P>K.</NO.P>keďže procesy rozširovania a prehlbovania EÚ musia prebiehať paralelne, pretože majú schopnosť vzájomne sa posilňovať, čo znásobuje ich vplyv a významne prispieva k preklenutiu spoločných cieľov, pre ktoré bola EÚ vytvorená;</P></CONS><CONS><P><NO.P>L.</NO.P>keďže výzva, ktorú predstavuje väčšia Európska únia, si vyžaduje posilnenú politiku rozširovania založenú na postupnej integrácii do spoločných politík a s jasnými prínosmi pre občanov počas samotného procesu;</P></CONS><CONS><P><NO.P>M.</NO.P>keďže v súvislosti s rozširovaním je potrebné holisticky preskúmať súčasné a budúce európske politiky, štrukturálne reformy, inštitucionálne zmeny a viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2028 – 2034;</P></CONS><CONS><P><NO.P>N.</NO.P>keďže krajiny západného Balkánu už desaťročia vyjadrujú svoje odhodlanie vstúpiť do EÚ; keďže vedúci predstavitelia EÚ v dňoch 23. a 24. júna 2022 opätovne potvrdili plný a jednoznačný záväzok k perspektíve členstva západného Balkánu v EÚ;</P></CONS><CONS><P><NO.P>O.</NO.P>keďže kandidátske krajiny musia preukázať, že dodržiavajú základné hodnoty EÚ a zosúlaďujú svoju vonkajšiu politiku s politikami a pozíciami EÚ vrátane jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“);</P></CONS><CONS><P><NO.P>P.</NO.P>	keďže niekoľko krajín západného Balkánu zosúladilo v uplynulých rokoch do vysokej miery svoju politiku so SZBP EÚ, a to aj vrátane sankcií voči Rusku v reakcii na jeho útočnú vojnu proti Ukrajine; keďže v marci 2023 ministri zahraničných vecí Albánska, Kosova, Čiernej Hory a Severného Macedónska spustili platformu „ŠTVORICA západného Balkánu – 100 % zosúladenie so spoločnou zahraničnou bezpečnostnou politikou EÚ (SZBP)“;</P></CONS><CONS><P><NO.P>Q.</NO.P>keďže EÚ musí preukázať jasnú politickú vôľu podporovať kandidátske krajiny a mala by výrazne zintenzívniť svoju podmienenú technickú a finančnú podporu základných reforiem, riešenie dvojstranných sporov, hospodársku konvergenciu a regionálnu hospodársku integráciu v pristupujúcich krajinách; keďže cieľom Nového plánu rastu pre západný Balkán je urýchliť základné reformy, posilniť integráciu krajín do jednotného trhu EÚ, ako aj posilniť hospodársku integráciu regiónu;</P></CONS><CONS><P><NO.P>R.</NO.P>keďže škodlivé zahraničné subjekty používajú metódy hybridného zasahovania s cieľom ovplyvniť a zmariť integráciu EÚ;</P></CONS><CONS><P><NO.P>S.</NO.P>keďže Európsky parlament je inštitúciou EÚ, ktorá bezpochyby najviac podporuje rozširovanie; keďže úloha Európskeho parlamentu počas celého procesu rozširovania je naďalej značne obmedzená a mala by sa posilniť s cieľom zvýšiť demokratickú legitimitu a zodpovednosť, a to aj pri hodnotení čiastkových krokov prístupového procesu, okrem iného aj usporiadaním pravidelných schôdzí výborov a parlamentnou kontrolou predvstupového financovania, pričom by sa mali využívať jeho existujúce nástroje vrátane programov na podporu demokracie; keďže regionálne a miestne správy a organizácie občianskej spoločnosti by mali byť štrukturálne zapojené do procesu rozširovania a jeho kontroly;</P></CONS><CONS><P><NO.P>T.</NO.P>keďže hlavné iniciatívy, ako je Európske politické spoločenstvo, ktoré už usporiadalo tri oficiálne stretnutia, umožňujú politickú spoluprácu a prispievajú k regionálnym dialógom v rôznych oblastiach medzi EÚ a inými krajinami, ale nie sú alternatívami k členstvu v EÚ;</P></CONS><CONS><P><NO.P>U.</NO.P>keďže pred rozšírením sú potrebné značné reformy, aby sa zaručilo účinné fungovanie rozšírenej EÚ a jej schopnosť prijať nových členov a podporiť ich úspešnú integráciu, ako aj riadne reagovať na mnohé výzvy, ktorým v súčasnosti čelí; keďže by to mohlo znamenať významné zmeny v inštitucionálnom rámci EÚ a možné napredovanie k diferencovaným integračným riešeniam v prípadoch, keď to zmluvy umožňujú; keďže o niektorých týchto riešeniach sa už nejaký čas diskutuje; keďže na dosiahnutie toho by EÚ mala takisto plne využívať flexibilitu stanovenú v Lisabonskej zmluve pred tým, ako dôjde k hlbšej reforme v rámci možnej revízie zmlúv;</P></CONS><CONS><P><NO.P>V.</NO.P>keďže EÚ čelí značným výzvam pri zabezpečovaní účinného krízového riadenia, najmä v rámci strategických rozhodovacích procesov, keďže dôveryhodnosť a schopnosť Únie konať včas a účinne závisí od demokratického a efektívneho rozhodovania, a to ešte viac v rozšírenej EÚ s 30 alebo viacerými členskými štátmi; keďže je jasné, že inštitúcie a rozhodovacie mechanizmy EÚ, a to najmä v Rade, nie sú vhodné pre Úniu s vyšším počtom členských štátov; keďže politická vôľa a účinné rozhodovanie vedúce k včasnej a koordinovanej vnútornej a vonkajšej činnosti sú nevyhnutné na ochranu záujmov EÚ a jej globálneho geopolitického vedúceho postavenia a dôveryhodnosti; keďže nedávne ťažkosti s rozhodnutiami EÚ o sankciách potvrdzujú, že je potrebný odklon od jednomyseľnosti; keďže dôkladná reforma inštitucionálneho rámca a riadiacich štruktúr EÚ so zjednodušenými, účinnejšími a demokratickejšími rozhodovacími postupmi sa musí vykonať súbežne s prebiehajúcimi prístupovými rokovaniami;</P></CONS><CONS><P><NO.P>W.</NO.P>keďže v konkrétnych oblastiach politiky by sa na prechod od požiadavky jednomyseľnosti k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou mohli okamžite použiť tzv. premosťovacie doložky; keďže Európsky parlament aktivoval postup revízie zmluvy a predložil Rade návrhy na zmenu zmlúv v súlade s článkom 48 ods. 2 Zmluvy o EÚ; keďže predsedníčka Komisie počas svojho prejavu v Európskom parlamente 17. januára 2024 oznámila nadchádzajúce predloženie oznámenia o reforme zmlúv, ktoré pripraví pôdu pre diskusiu v Európskej rade v blízkej budúcnosti;</P></CONS><CONS><P><NO.P>X.</NO.P>keďže Európsky parlament, Rada a Komisia sa zaviazali účinne nadviazať na závery Konferencie o budúcnosti Európy; keďže plénum Konferencie o budúcnosti Európy vyzvalo EÚ, aby sa dohodla na silnej vízii a spoločnej stratégii na upevnenie svojej jednoty a zlepšenie rozhodovacej kapacity EÚ so zreteľom na budúce rozšírenie; keďže mnohé z týchto návrhov je možné vykonať len vtedy, ak dôjde k zmenám zmlúv;</P></CONS><CONS><P><NO.P>Y.</NO.P>keďže úpadok demokracie patrí medzi najväčšie hrozby, ktorým Európska únia čelí, v rámci EÚ aj mimo nej;</P></CONS><CONS><P><NO.P>Z.</NO.P>keďže súbežne s ďalším rozšírením sa musí posilniť aj mechanizmus na zabezpečenie dodržiavania základných zásad a hodnôt EÚ a <STRING ITALIC="on">acquis communautaire</STRING>; keďže vykonávanie <STRING ITALIC="on">acquis</STRING> by sa malo dôkladne a objektívne monitorovať v prípade každej kandidátskej krajiny;</P></CONS><CONS><P><NO.P>AA.</NO.P>keďže rozširovanie je pre EÚ veľkou finančnou výzvou, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a poľnohospodársku politiku, ako aj iné programy a politiky EÚ, a predstavuje aj príležitosť na reformu EÚ; keďže súčasné a budúce VFR by sa mali preskúmať, prepracovať z hľadiska priorít, riadne zostaviť a výrazne posilniť a ich riadenie by sa malo prepracovať, aby sa umožnilo a podporilo značné rozšírenie EÚ bez ohrozenia podpory potrebnej v existujúcich členských štátoch; keďže tieto finančné základy musia byť položené pred tým, ako dôjde k rozšíreniu;</P></CONS><CONS><P><NO.P>AB.</NO.P>keďže rekonštrukcia a povojnová obnova Ukrajiny je ďalšou výzvou, ktorú treba riešiť v širšom kontexte medzinárodného úsilia;</P></CONS></GRCONS></PREAMBLE><DISPOSITIF><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">O strategickom rozmere rozširovania</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>1.</NO.P>víta ambíciu mnohých európskych krajín a ich občanov vstúpiť do EÚ a uznáva ich politickú vôľu a skutočné úsilie, ktoré vynaložili na splnenie požiadaviek na členstvo;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>2.</NO.P>domnieva sa, že rozširovanie má pre EÚ obrovský strategický význam; opätovne potvrdzuje, že posilnená politika rozširovania sa stala jedným z najsilnejších politických a geopolitických nástrojov EÚ, ktoré predstavujú geostrategickú investíciu do dlhodobého mieru, demokracie, stability, bezpečnosti, ochrany klímy a prosperity na celom kontinente, o to viac v kontexte útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a iných spoločných geopolitických výziev, ktoré si vyžadujú dlhodobú politickú víziu a odvážne rozhodnutia; zdôrazňuje politickú naliehavosť preukázať zaviazanosť EÚ k medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách; trvá na tom, že rozšírenie EÚ a začlenenie Ukrajiny do západných kolektívnych bezpečnostných a obranných systémov posilnia európsku bezpečnosť, najmä vzhľadom na závažné bezpečnostné výzvy, ktorým Európa čelí;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>3.</NO.P>víta odporúčania Komisie v balíku týkajúcom sa rozširovania 2023 a ďalej víta rozhodnutia Európskej rady začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskou republikou, udeliť Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa prijmú príslušné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 8. novembra 2023, a začať prístupové rokovania s Bosnou a Hercegovinou, hneď ako sa dosiahne potrebný stupeň plnenia kritérií členstva; vyzýva Radu, aby poverila Komisiu, aby bezodkladne predložila návrhy príslušných rámcov pre rokovania a prijala ich po podniknutí relevantných krokov stanovených v príslušných odporúčaniach Komisie z 8. novembra 2023;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">O prístupových postupoch a úlohe Európskeho parlamentu</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>4.</NO.P>uznáva historickú príležitosť a výzvu, ktorej EÚ čelí pri plnení svojich záväzkov voči krajinám a obyvateľom Albánska, Bosny a Hercegoviny, Severného Macedónska, Kosova, Čiernej Hory a Srbska, Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska; uznáva význam európskej integrácie týchto kľúčových partnerov; uznáva tiež význam regionálnej spolupráce v rámci príslušných regiónov Východného partnerstva a západného Balkánu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>5.</NO.P>opakuje svoj názor, že prístupový proces Turecka k EÚ nemožno za súčasných okolností obnoviť; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby prekonala súčasnú patovú situáciu a napredovala smerom k užšiemu, dynamickejšiemu a strategickejšiemu partnerstvu vytvorením realistického paralelného rámca spolupráce, ako je modernizovaná dohoda o pridružení, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné formy takéhoto rámca; pripomína, že akékoľvek zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom musí byť založené na hmatateľnom pokroku v oblasti ľudských práv, demokracie a ohľaduplných susedských vzťahov;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>6.</NO.P>zdôrazňuje, že pristúpenie k EÚ musí byť vždy postupom založeným na zásluhách a že každý žiadateľ musí byť posudzovaný na základe jeho zásluh pri plnení kodanských kritérií v celom rozsahu, zdôrazňuje, že nemôžu existovať žiadne skrátené postupy, pokiaľ ide o hodnoty a základné zásady EÚ; zdôrazňuje, že právny štát, demokratická reforma, sloboda médií a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín by sa mali dostať do popredia prístupového procesu, pričom nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii a posilnenie postavenia občianskej spoločnosti sú kľúčovými predpokladmi napredovania na ceste k členstvu v EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>7.</NO.P>žiada o posilnenie účinného monitorovacieho mechanizmu na ochranu základných hodnôt a správnych finančných záujmov Únie v kontexte prístupových postupov; v tejto súvislosti opakuje svoje výzvy na začlenenie kandidátskych krajín do európskeho mechanizmu právneho štátu a jeho každoročného podávania správ, čím sa automaticky aktivuje predvstupová spolupráca a overovacie mechanizmy; podporuje zámer Komisie zahrnúť pristupujúce krajiny do správ o právnom štáte a trvá na tom, aby boli súčasťou výročných správ o pokroku v súvislosti so Strategickým kompasom;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>8.</NO.P>nabáda krajiny zapojené do procesu rozširovania, aby naďalej odhodlane vykonávali potrebné reformy a dosiahli hmatateľný a nezvratný pokrok, počnúc plnením základných princípov prístupového procesu k EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>9.</NO.P>trvá na tom, že je potrebné pokračovať v úsilí o podporu plurality médií, ochranu práv novinárov a zabezpečenie slobody prejavu vo všetkých kandidátskych krajinách;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>10.</NO.P>	poukazuje na to, že zosúladenie so SZBP EÚ je tiež dôležitým ukazovateľom plného dodržiavania základných zásad EÚ a udržateľného budúceho členstva; naliehavo vyzýva všetky kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, aby v prvom rade plne zosúladili svoje politiky so SZBP, a opakuje, že pristúpenie danej krajiny sa môže uskutočniť len vtedy, keď sa zosúladí s reštriktívnymi opatreniami EÚ vrátane sankcií zavedených v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>11.</NO.P>žiada, aby sa dôkladne vyhodnotila stratégia rozširovania EÚ a aby sa posúdili dôvody, prečo je pokrok niektorých krajín zapojených do procesu rozširovania taký obmedzený, najmä v oblasti právneho štátu, ľudských práv a demokracie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>12.</NO.P>považuje revidovanú metodiku Komisie, ktorá by sa mala aktualizovať tak, aby zahŕňala prístupové procesy Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska, za dlhodobý politický rámec, ktorým sa riadi proces rozširovania;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>13.</NO.P>zdôrazňuje, že hoci by sa proces mal stať postupnejším a dynamickejším a EÚ by mala stanoviť konkrétne individuálne reformné ciele, plány a priebežné harmonogramy pre každú pristupujúcu krajinu, nemôžu sa uplatňovať žiadne zrýchlené postupy ani vopred stanovené lehoty na členstvo, pretože by mohli ovplyvniť integritu prístupového procesu; domnieva sa však, že ďalšie rozšírenie EÚ by sa malo uskutočniť hneď, ako sa v príslušných kandidátskych krajinách splnia všetky podmienky pristúpenia a zároveň sa dohodnú a vykonajú potrebné európske reformy; očakáva, že prvé kandidátske krajiny budú pripravené vstúpiť do Únie koncom tohto desaťročia;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>14.</NO.P>trvá na tom, že zodpovednosť za rozšírenie EÚ nesú spoločne existujúce členské štáty a kandidátske krajiny; vyzýva členské štáty, aby preukázali jasný a jednoznačný politický záväzok k procesu rozširovania na základe objektívnych kritérií a aby ich nezneužívali na riešenie dvojstranných sporov, ktoré by sa mali riešiť oddelene od prístupového procesu; zdôrazňuje, že nadmerné oneskorenia na ceste k plnému členstvu v EÚ môžu negatívne ovplyvniť verejnú mienku aj politický záväzok kandidátskych krajín;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>15.</NO.P>zdôrazňuje, že prístupové procesy sa môžu uskutočniť zvratným spôsobom a že prístup založený na zásluhách môže viesť aj k zmrazeniu prístupových rokovaní v prípade zhoršenia situácie v oblasti základných hodnôt a môže sa obnoviť až po výraznom pokroku v reformách; požaduje dôkladné a posilnené monitorovanie, podávanie správ a posudzovanie reforiem a pokroku, ktorý dosiahli kandidátske krajiny vo všetkých rokovacích kapitolách, a aby sa strategicky uplatňovala cielená podmienenosť na základe jasných kritérií pokroku, sankcionovania zhoršenia situácie v oblasti základných hodnôt alebo pretrvávajúcej stagnácie reforiem a odmeňovania reforiem a plnenia kritérií prostredníctvom jasných harmonogramov rokovaní;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>16.</NO.P>vyzýva Komisiu, aby zlepšila konzistentnosť, efektívnosť a transparentnosť predvstupovej pomoci, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov z IPA III jasne zohľadňovali priority v základných oblastiach; požaduje najmä zavedenie prísnejšej a vymožiteľnej zodpovednosti, pokiaľ ide o vynakladanie výdavkov, a na zlepšenie celkového cyklu vyplácania, vykonávania a kontroly predvstupovej pomoci pri uplatňovaní prísnej podmienenosti, a to aj pri vykonávaní hospodárskeho a investičného plánu a Nového plánu rastu pre západný Balkán; vyzýva Komisiu, aby vykonala preskúmanie nariadenia o nástroji IPA III v polovici trvania a navrhla zaradenie Ukrajiny, Moldavskej republiky a Gruzínska ako jeho príjemcov, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala odporúčania uvedené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 01/2022;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>17.</NO.P>v súvislosti s reformou zmlúv žiada preskúmanie možností ďalšieho posilnenia ochrany právneho štátu a demokratických hodnôt EÚ tak, aby existujúce aj budúce členské štáty boli chránené pred zhoršením situácie, pričom sa zabezpečí, aby rozširovanie posilnilo EÚ a jej jednotný trh;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>18.</NO.P>	zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby finančné prostriedky EÚ poskytované krajinám zapojeným do procesu rozširovania boli v súlade s vlastnými strategickými cieľmi a záujmami EÚ; vyzýva Komisiu, aby finančne podporovala len tie prístupové krajiny, ktoré pracujú na dosiahnutí dobrých susedských vzťahov, a to aj v rámci regionálnej spolupráce a udržateľného zmierenia, okrem iného vrátane stíhania vojnových zločincov a zabezpečenia prístupu k pravde, spravodlivosti a účinnej náprave pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>19.</NO.P>vyzýva pristupujúce krajiny, aby posilnili justičnú spoluprácu s EÚ v trestných veciach v rámci dohôd o spolupráci s Európskou prokuratúrou (EPPO) s cieľom uľahčiť účinné vyšetrovanie a stíhanie zneužívania finančných prostriedkov EÚ, a to aj prostredníctvom vysielania národných styčných dôstojníkov do Európskej prokuratúry, a posilniť administratívne kapacity miestnych správ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>20.</NO.P>opakuje svoju pozíciu, že je potrebná posilnená, formálna, štruktúrovaná a systematická spolupráca medzi EÚ a Radou Európy, pokiaľ ide o podporu pristupujúcich krajín v reformách, pričom sa zabezpečí ich súlad so všetkými odporúčaniami Benátskej komisie na ich ceste k členstvu v EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>21.</NO.P>domnieva sa, že výzva, ktorú predstavuje rozšírená EÚ, si vyžaduje posilnenú politiku rozširovania, ktorou sa zavedie jasná postupná cesta k členstvu v EÚ vrátane postupnej integrácie do spoločných politík, akou je napríklad politika jednotného trhu, pre tie krajiny, ktoré dokončia rokovania o danej kapitole politiky alebo dosiahnu významný pokrok v reformách súvisiacich s EÚ; konštatuje, že takýto pokrok by mal umožniť prístup k finančným prostriedkom EÚ v príslušných oblastiach, takže bude jasným prínosom pre občanov počas samotného procesu; konštatuje, že tento postup by mal byť spojený so zvýšenou technickou a podmienenou finančnou pomocou s osobitným zameraním na vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v rámci rokovacích okruhov o základných hodnotách a vonkajších vzťahoch, t. j. kapitoly 23, 24, 30 a 31; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné návrhy týkajúce sa metodiky postupného pristúpenia vrátane jasných doložiek o odstupňovaní a zvratnosti; zdôrazňuje, že postupné začlenenie kandidátskych krajín do vybraných oblastí politiky s obmedzeným rozsahom práv a povinností nie je v žiadnom prípade alternatívou k plnohodnotnému členstvu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>22.</NO.P>uznáva význam iniciatív, ako je Európske politické spoločenstvo, ktoré umožňujú politickú spoluprácu a prispievajú k regionálnym dialógom a ktoré by mohli uľahčiť postupnú integráciu kandidátskych krajín do Únie a jej politík, avšak nie sú alternatívami k členstvu v EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>23.</NO.P>zdôrazňuje, že by mohlo byť užitočné vytvoriť samostatné miesto komisára pre rozšírenie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>24.</NO.P>navrhuje zvážiť udelenie štatútu pozorovateľa v príslušných orgánoch a inštitúciách vrátane Európskeho parlamentu kandidátskym krajinám, spočiatku na základe dočasných opatrení, ak rokovania dostatočne pokročili, najmä pokiaľ ide o okruhy týkajúce sa základných hodnôt a vonkajších vzťahov, a ak sú splnené a dohodnuté všetky podmienky, až do podpísania zmlúv o pristúpení; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru začleňovať od roku 2024 pozorovateľov z kandidátskych krajín;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>25.</NO.P>domnieva sa, že je potrebná silnejšia, účinnejšia a zmysluplnejšia rozhodovacia činnosť Európskeho parlamentu a dohľad nad politikou rozširovania EÚ a jej financovaním s cieľom zvýšiť demokratickú legitimitu a zodpovednosť; trvá na posilnení úlohy Európskeho parlamentu počas celého prístupového procesu vrátane čiastkových krokov, aby sa v plnej miere kontroloval pokrok, ktorý dosiahli kandidátske krajiny vo všetkých oblastiach politiky; zaväzuje sa posilniť pravidelný a transparentný dialóg a spoluprácu s národnými parlamentmi kandidátskych krajín ako model parlamentnej kontroly v súvislosti s integráciou do EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>26.</NO.P>zdôrazňuje, že je potrebné posilniť podporu demokracie prostredníctvom existujúcich kanálov a nástrojov, ako je dialóg Jeana Monneta, medzistranícky dialóg a proces parlamentného dialógu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>27.</NO.P>vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa v plnej miere zapájali do ďalšieho posilňovania reformných procesov v kandidátskych krajinách, najmä pokiaľ ide o kapacity ich verejných správ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>28.</NO.P>zdôrazňuje potrebu zvýšiť transparentnosť, účasť občanov a intenzívne zapojenie občianskej spoločnosti do procesu rozširovania a jeho kontroly, aby sa zabezpečilo jeho udržateľné financovanie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>29.</NO.P>zdôrazňuje, že proces rozširovania nesmie nezámerne udržiavať ani prehlbovať rozdiely vyplývajúce zo sexuálnej orientácie a rodovej identity; naliehavo vyzýva Komisiu a kandidátske krajiny, aby do procesu rozširovania začlenili opatrenia, ktoré aktívne podporujú a zabezpečujú práva LGBTIQ osôb, ako sú rozvoj politík, ktoré odstraňujú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, zvýšenie účasti LGBTIQ osôb na rozhodovacích procesoch a podpora inkluzívnosti v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti prostredníctvom vzdelávania a aktivít na zvyšovanie informovanosti; vyzýva Komisiu a kandidátske krajiny, aby riadne monitorovali a vyhodnocovali stav práv LGBTIQ osôb v kandidátskych krajinách;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>30.</NO.P>domnieva sa, že prístupový proces musí zabezpečiť, aby kandidátske krajiny zvýšili svoje úsilie o zaistenie rovnakých práv pre osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť tlak na kandidátske krajiny, aby vykonávali reformy na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím a zvýšili svoje úsilie v oblasti deinštitucionalizácie vrátane prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na rodinu a komunitnú starostlivosť;</P></ACTION></ACTLST><ACTLST><ACTINIT><STRING BOLD="on"><STRING ITALIC="on">O európskych inštitucionálnych a finančných reformách</STRING></STRING></ACTINIT><ACTION><P><NO.P>31.</NO.P>domnieva sa, že procesy prípravy na rozšírenie by mali prebiehať súbežne v EÚ aj pristupujúcich krajinách; zdôrazňuje, že európske inštitucionálne a finančné reformy sú potrebné na riešenie súčasných výziev a na zabezpečenie schopnosti EÚ začleniť nových členov a podporiť ich úspešnú integráciu; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby uskutočnili potrebné reformy, aby sa inak neodďaľovalo pristúpenie nových členských štátov; konštatuje, že tieto reformy sú potrebné na posilnenie EÚ a jej inštitúcií s cieľom podporiť demokratickú legitimitu, dobrú správu vecí verejných, funkčnosť, zodpovednosť, transparentnosť a udržateľnosť; zdôrazňuje, že je v prvom rade dôležité posilniť demokratickú legitimitu politík EÚ posilnením rozhodovacích a kontrolných práv Európskeho parlamentu; opätovne preto vyzýva, aby sa Európskemu parlamentu udelilo všeobecné a priame právo legislatívnej iniciatívy;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>32.</NO.P>je pevne presvedčený, že európske inštitucionálne reformy by mali zvýšiť schopnosť EÚ konať a mali by zahŕňať zjednodušené a účinnejšie rozhodovacie postupy, ako aj zrušenie jednomyseľnosti; opakuje, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by sa malo uplatňovať v oblastiach, ako je ochrana demokracie, ľudské práva a zásady právneho štátu, VFR, sankcie a iné relevantné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky, ako je začiatok rokovaní o pristúpení k EÚ, otvorenie a uzavretie jednotlivých rokovacích okruhov a sankcionovanie zvratných procesov, ale s výnimkou rozhodnutí, ktorými sa povoľujú vojenské misie alebo operácie s výkonným mandátom;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>33.</NO.P>žiada, aby sa pred ďalším kolom rozširovania posilnil mechanizmus na ochranu právneho štátu a základných zásad a hodnôt EÚ, ako aj monitorovacia kapacita na zabezpečenie súladu s kodanskými kritériami; navrhuje zreformovať postup uvedený v článku 7 Zmluvy o EÚ tak, že sa ukončí uplatňovanie jednomyseľnosti pri prijímaní rozhodnutí Radou, zavedie sa jasný časový rámec a o prípadoch porušenia bude rozhodovať Súdny dvor; poukazuje na to, že v tejto súvislosti by zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou uľahčilo proces rozširovania; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej reformovať mechanizmus podmienenosti právnym štátom tak, aby zahŕňal a zaručoval všetky základné hodnoty Únie vymedzené v článku 2 Zmluvy o EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>34.</NO.P>domnieva sa, že v kontexte úplného členstva je diferencovaná integrácia súčasťou riešenia efektívnej a prehĺbenej rozšírenej EÚ; zdôrazňuje však, že dodržiavanie hodnôt Únie stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ je nespochybniteľné, že by sa na ne nemali vzťahovať žiadne odchýlky ani ustanovenia o výnimkách a že členstvo v Únii musí vyžadovať pevné odhodlanie dodržiavať všetky právne predpisy EÚ; domnieva sa tiež, že sa musí vždy zaručiť široký európsky spoločný základ zahŕňajúci oblasti, ako je colná únia, jednotný trh a jeho štyri slobody, základné sociálne <STRING ITALIC="on">acquis</STRING> a poľnohospodárska politika, politika hospodárskej súťaže a obchodná politika; konštatuje, že okrem tohto spoločného základu by sa členským štátom, ktoré sú ochotné posunúť európsku integráciu ďalej a v rámci širokého spektra oblastí politiky, malo umožniť, aby tak urobili; zdôrazňuje, že v rámci takéhoto systému diferencovanej integrácie by sa všetky členské štáty zúčastňovali na rozhodovaní o otázkach v oblastiach spoločného základu, ale len členské štáty, ktoré sú ochotné zapojiť sa do oblastí prehĺbenej integrácie, by sa podieľali na príslušných rozhodnutiach; konštatuje, že diferencovaná integrácia zahŕňa aj diferencované finančné opatrenia;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>35.</NO.P>vyzýva na úplné využitie flexibility stanovenej v Lisabonskej zmluve pred tým, ako dôjde k hlbšej reforme v rámci možnej revízie zmlúv; pripomína, že viaceré nástroje flexibility, ako sú premosťovacie doložky, posilnená spolupráca, konštruktívne zdržanie sa hlasovania, stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) a ustanovenia o výnimkách, sú už v súčasnom právnom rámci EÚ možné, ako jasne vyplýva zo skúseností schengenského priestoru, jedného z najväčších úspechov Únie, a eurozóny; pripomína, že v rámci prístupových postupov možno rokovať o riešeniach postupného zavádzania, dočasných výnimkách a prechodných obdobiach; poukazuje na to, že využívanie týchto mechanizmov flexibility by nemalo brániť konštruktívnym diskusiám o revízii zmluvy, ako to podporil Európsky parlament vo svojom uznesení z 22. novembra 2023;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>36.</NO.P>konštatuje, že inštitucionálne reformy pred rozšírením sa musia zaoberať aj dôsledkami rozšírenia na zloženie Európskeho parlamentu; pripomína, že Európsky parlament je jedinou priamo volenou inštitúciou, ktorá zastupuje občanov EÚ; zdôrazňuje, že Európsky parlament by si mal zachovať rozsah umožňujúci jeho fungovanie, no zároveň musí zabezpečiť primeranú demokratickú reprezentatívnosť; upozorňuje však, že nemožno vylúčiť primerané rozšírenie Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť dostatočnú demokratickú reprezentatívnosť v rozšírenej EÚ; trvá na novom systéme prideľovania kresiel na základe stáleho matematického vzorca, ktorý je objektívny, spravodlivý, transparentný a trvalý; pripomína svoju pozíciu, že pridelenie kresiel v Európskom parlamente by sa malo posudzovať spolu s hlasovacím systémom v Rade;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>37.</NO.P>zdôrazňuje potrebu urýchlenej revízie fungovania a rozhodovacieho procesu Rady vzhľadom na rozšírenie; navrhuje preskúmať systém rotujúcich predsedníctiev Rady; konštatuje, že výpočet prahových hodnôt hlasovania kvalifikovanou väčšinou by sa tiež mal prehodnotiť s cieľom zlepšiť vyváženosť medzi väčšími a menšími štátmi a stanoviť vyššie prahové hodnoty pre najdôležitejšie rozhodnutia; požaduje čo najväčšiu transparentnosť a integritu rozhodovacieho procesu Rady vzhľadom na rozšírenie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>38.</NO.P>konštatuje, že zloženie Komisie musí zohľadňovať rozšírenie, a v tejto súvislosti pripomína flexibilitu stanovenú v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že akékoľvek prehodnotenie postupu vymenovania jedného komisára za každý členský štát musí zabezpečiť geograficky vyvážené zloženie Komisie;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>39.</NO.P>opakuje svoju výzvu na posilnenie nástrojov účasti občanov na rozhodovacom procese EÚ;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>40.</NO.P>zdôrazňuje, že rozširovanie je veľkou výzvou pre finančnú udržateľnosť EÚ, najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti a poľnohospodársku politiku, ako aj príležitosťou na reformu EÚ; poukazuje na to, že táto výzva si vyžaduje riadne navrhnutý, relevantný a financovaný VFR, ako aj účinnejší rozpočet EÚ, ktorý Únii umožní prevziať nové záväzky a zároveň pokračovať v plnení existujúcich programov a politických priorít; ďalej zdôrazňuje, že na splnenie výzvy rozširovania sú potrebné aj dostatočné ďalšie a skutočné vlastné zdroje; konštatuje, že rozšírenie prispieva k ďalším rastúcim požiadavkám na financovanie EÚ v oblastiach, ako sú finančná stabilita, strategická autonómia, zdravotníctvo, energetika, dekarbonizácia, prechod na čistú energiu, ochrana životného prostredia, digitalizácia, výskum, obrana a bezpečnosť; zdôrazňuje, že takéto finančné reformy sa musia posudzovať súbežne s prebiehajúcimi prístupovými rokovaniami a musia sa prijať pred rozšírením; obhajuje svoje stanovisko, že súčasná a budúca štruktúra VFR by sa mala prepracovať a výrazne posilniť s cieľom zvýšiť odolnosť; zdôrazňuje potrebu zohľadniť pristúpenie nových členov počas prípravy VFR na roky 2028 – 2034;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>41.</NO.P>vyzýva Komisiu a kandidátske krajiny, aby zaručili osobitnú úlohu MSP ako hlavného piliera na posilnenie priemyselných politík a zlepšenie schopnosti krajín dosiahnuť spravodlivú transformáciu a prispôsobiť sa technologickým výzvam na ceste k inkluzívnej digitálnej transformácii;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>42.</NO.P>opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a ESVČ, aby zlepšili strategickú komunikáciu a viditeľnosť vzájomných sociálno-ekonomických prínosov, ako aj výziev spojených s rozšírením v pristupujúcich krajinách aj v členských štátoch prostredníctvom účinnej informačnej kampane počas celého procesu rozširovania, ktorá preukáže hmatateľné výsledky prebiehajúceho prístupového procesu a každého kola rokovaní;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>43.</NO.P>opakuje svoje výzvy na vykonávanie odporúčaní Osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE), a to najmä zintenzívnením úsilia zameraného na boj proti dezinformáciám a predchádzanie škodlivému zahraničnému zasahovaniu a pokusom o oslabenie demokracie a zmarenie integrácie EÚ sabotovaním politickej, hospodárskej a sociálnej stability v kandidátskych krajinách;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>44.</NO.P>poukazuje na to, že obnova a povojnové oživenie Ukrajiny je viacrozmernou výzvou, ktorú bude treba riešiť v širšom kontexte medzinárodného úsilia; zdôrazňuje, že financovanie Ukrajiny musí pochádzať z viacerých medzinárodných zdrojov vrátane zmrazených ruských aktív; zdôrazňuje, že tieto investície budú spojené so súvisiacimi finančnými rizikami, a trvá na tom, že tento proces sa musí dôkladne monitorovať a zakotviť do dobre navrhnutého a prispôsobeného legislatívneho rámca, ktorý je odolný voči korupcii a podvodom; v tejto súvislosti vyzýva na urýchlené prijatie nariadenia, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>45.</NO.P>víta prácu Komisie na politike v období pred rozšírením a preskúmaní financovania a vyzýva na dôkladné posúdenie vplyvu dôsledkov rozšírenia; podporuje vytvorenie účinného mechanizmu riešenia konfliktov a mediácie s podporou EÚ mimo rámca rozširovania, ktorý by bol zameraný na podporu zmierenia a riešenie dvojstranných otázok v prístupových krajinách a pomáhal by pri hľadaní a vykonávaní konečných záväzných riešení regionálnych a dvojstranných sporov a odkazov minulosti;</P></ACTION><ACTION><P><NO.P>46.</NO.P>žiada, aby sa voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 využili ako príležitosť na prezentáciu a diskusiu o potrebe a prínosoch procesu prehlbovania a rozširovania Európskej únie; a o potrebných európskych politických, inštitucionálnych a finančných reformách;</P></ACTION><SEPARATION><P>°</P><P>°	°</P></SEPARATION><ACTION><P><NO.P>47.</NO.P>poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom pristupujúcich krajín.</P></ACTION></ACTLST></DISPOSITIF></TEXT></RESOL></TXTLST></SDOCTA>