P9_TA(2024)0147Európske cezhraničné združeniaLegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2024 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskych cezhraničných združeniach (COM(2023)0516 – C9-0326/2023 – 2023/0315(COD))(Riadny legislatívny postup prvé čítanie)Európsky parlament,

–so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2023)0516),

–so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 50 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0326/2023),

–so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. januára 2024 Ú. v. EÚ C, C/2024/4061, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4061/oj.,

–so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na list Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0062/2024),

1.prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

P9_TC1-COD(2023)0315Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2024 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/… o európskych cezhraničných združeniach(Text s významom pre EHP)EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 50 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboruÚ. v. EÚ C, C/2024/4061, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4061/oj.,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V súlade s článkom 26 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v článku 50 ZFEÚ stanovuje, že Európsky parlament a Rada vydajú smernice na dosiahnutie slobody usadiť sa v určitej činnosti. V článku 114 ZFEÚ sa okrem toho stanovuje, že Európsky parlament a Rada prijímajú opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.

(2)Odstránenie prekážok rozvoja činností neziskových združení v jednotlivých členských štátoch je nevyhnutné na dosiahnutie ich slobody usadiť sa, ako aj iných základných slobôd, ako je sloboda poskytovať a prijímať kapitál a sloboda poskytovať a prijímať služby v rámci vnútorného trhu. Aproximáciou ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré majú vplyv na uplatňovanie týchto slobôd, prispieva táto smernica k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu. Táto smernica bude pritom ďalej slúžiť cieľom posilnenia európskej integrácie, podpory a zabezpečenia rovnakého zaobchádzania podporovaním sociálnej spravodlivosti a prosperity pre občanov EÚ a uľahčenia účinného uplatňovania slobody zhromažďovania a združovania v celej Únii. [PN 1]

(3)Európsky parlament 17. februára 2022 prijal uznesenie s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácieŠtatút pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie. Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie (2020/2026(INL)) (2022/C 342/17) (Ú. v. EÚ C 342/17, 6.9.2022, s. 225)..

(4)Európska komisia prijala 9. decembra 2021 akčný plán pre sociálne hospodárstvoOznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo, COM(2021) 778 final.. V uvedenom akčnom pláne Komisia predložila konkrétne opatrenia na vytvorenie príležitostí pre subjekty sociálneho hospodárstva na zakladanie a rozširovanie činností a na zabezpečenie toho, aby sociálne hospodárstvo a jeho potenciál boli viditeľnejšie. Európsky parlament privítal akčný plán vo svojom uznesení zo 6. júla 2022Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2022 o akčnom pláne EÚ pre sociálne hospodárstvo (2021/2179(INI))..

(5)V nadväznosti na akčný plán pre sociálne hospodárstvo Komisia odporučila konkrétne opatrenia na podporu sociálneho hospodárstva, ktoré uprednostňuje činnosti zamerané na ľudí, spoločnosť a životné prostredie pred ziskom. Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva z 13. júna 2023Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva, COM(2023) 316 final. obsahuje odporúčania pre členské štáty, aby navrhli a vykonávali stratégie v oblasti sociálneho hospodárstva. Komisia v ten istý deň uverejnila aj dva pracovné dokumenty útvarov Komisie, ktorých cieľom je zlepšiť chápanie príslušných daňových pravidiel pre subjekty sociálneho hospodárstvaPracovný dokument útvarov Komisie, Relevant taxation frameworks for Social Economy Entities (Príslušné rámce zdaňovania pre subjekty sociálneho hospodárstva), SWD(2023) 211 final. a cezhraničné verejnoprospešné daryPracovný dokument útvarov Komisie, Non-discriminatory taxation of charitable organisations and their donors: principles drawn from EU case-law (Nediskriminačné zdaňovanie charitatívnych organizácií a ich darcov: zásady vyplývajúce z judikatúry EÚ), SWD(2023) 212 final..

(6)Spomedzi právnych foriem dostupných v treťom sektore a sociálnom hospodárstve si veľká väčšina subjektov vyberá právnu formu neziskového združenia. Okrem toho, že prispievajú k cieľom Únie a dosahovaniu cieľov vo verejnom záujme, neziskové združenia významne prispievajú aj k vnútornému trhu, keďže sa pravidelne zapájajú do širokej škály nehospodárskych a hospodárskych činností, napríklad poskytovaním služieb v odvetviach, ako sú sociálne služby a zdravotníctvo, komunikácia a informácie, zastupovanie záujmov, kultúra, ochrana životného prostredia, vzdelávanie, rekreácia a šport, ako aj do podpory vedeckého a technologického pokroku. Platí to aj vtedy, keď je hlavnou činnosťou alebo cieľom neziskového združenia vykonávanie hospodárskych činností, ako aj v iných prípadoch. [PN 2]

(6a) Hoci sa väčšina činností neziskových organizácií sa v súčasnosti vykonáva na vnútroštátnej úrovni, čoraz väčší počet z nich pôsobí cezhranične, čím sa posilňuje sociálna súdržnosť medzi členskými štátmi a prehlbuje sa vnútorný trh. S cieľom zabezpečiť plné využitie sociálno-ekonomického potenciálu neziskových združení a súvisiacich subjektov a ich prínos k európskej integrácii by sa mali odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia cezhraničnému fungovaniu ich činností. [PN 3]

(7)Plne fungujúci vnútorný trh pre činnosti neziskových združení je nevyhnutný na podporu hospodárskeho a sociálneho rastu vo všetkých členských štátoch. V súčasnosti prekážky v rámci vnútorného trhu a nedostatočná harmonizácia bránia neziskovým združeniam rozširovať svoje činnosti za národné hranice, pretože často čelia neodôvodneným obmedzeniam, čo bráni účinnému pôsobeniu na vnútornom trhu. Kroky smerujúce k plne účinnému a fungujúcemu vnútornému trhu si vyžadujú úplnú slobodu usadiť sa v prípade všetkých činností, ktoré prispievajú k cieľom Únie, čím sa posilní súdržnosť a spolupráca v celej Únii. [PN 4]

(8)V záujme vytvorenia skutočného vnútorného trhu pre hospodárske činnosti neziskových združení treba odstrániť všetky neodôvodnené obmedzenia a prekážky slobody usadiť sa, voľného pohybu služieb, voľného pohybu tovaru a voľného pohybu kapitálu, ktoré sa stále uplatňujú v právnych predpisoch niektorých členských štátov. Tieto obmedzenia vytvárajú právnu neistotu, odrádzajú neziskové združenia od cezhraničného pôsobenia a bránia neziskovým združeniam v cezhraničnom pôsobeníim v ňom, a to v neposlednom rade preto, že v dôsledku nich im vzniká osobitná potreba vyčleniť zdroje na zbytočné administratívne činnosti alebo činnosti súvisiace s dodržiavaním predpisov, čo má zvlášť odrádzajúci účinok vzhľadom na ich neziskovú povahu. Členské štáty by preto nemali uplatňovať reštriktívne alebo rušivé opatrenia, ktoré môžu predstavovať nadmernú alebo nákladnú záťaž pre neziskové organizácie. K slobode združovať sa nepatrí len možnosť založiť alebo rozpustiť združenie, ale aj to, aby toto združenie mohlo fungovať bez neoprávnených zásahov členského štátu. Patrí k nej možnosť vyhľadávať, zabezpečovať a využívať zdroje, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie každého združenia. Konkrétne články 63 a 65 ZFEÚ spolu s článkami 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) zakotvujú slobodu združovania na všetkých úrovniach a chránia neziskové organizácie pred diskriminačnými, zbytočnými a neodôvodnenými obmedzeniami voľného pohybu kapitálu. Túto zásadu ďalej rozpracoval Súdny dvor vo svojej judikatúre, a to aj vo svojom rozsudku z 10. júna 2020 vo veci C-78/18, Komisia/Maďarsko Rozsudok Súdneho dvora z 10. júna 2020, Komisia/Maďarsko, C-78/18, ECLI:EU:C:2020:476.. [PN 5]

(9)Tieto prekážky vznikajú v dôsledku nekonzistentností vo vnútroštátnych právnych rámcoch členských štátov. Právny rámec, podľa ktorého neziskové združenia vykonávajú svoje činnosti v Únii, je založený na vnútroštátnom práve bez harmonizácie na úrovni Únie. Na neziskové združenia sa aktuálne nevzťahuje jednotné uznávanie ich právnej subjektivity a spôsobilosti v celej Únii a často sa musia riadiť rôznymi administratívnymi postupmi vo viacerých členských štátoch, napríklad druhýkrát sa zaregistrovať druhýkrátv inom členskom štáte alebo dokonca vytvoriť novú právnickú osobu, aby mohli vykonávať činnosti v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sú usadené. Základné prvky týkajúce sa mobility neziskových združení v rámci Únie sú naďalej nedostatočne regulované, čo vedie k právnej nejednoznačnosti pre všetky neziskové združenia s cezhraničnými činnosťami. Napríklad keď neziskové združenia majú v úmysle premiestniť svoje sídlo do nového členského štátu, pretrvávajú neistoty týkajúce sa premiestnenia. Najmä neexistencia možnosti premiestnenia sídla bez likvidácie bráni neziskovým združeniam v konaní, zmene miesta a reštrukturalizácii naprieč hranicami v rámci Únie. Vnútroštátne pravidlá sa líšia a často neposkytujú jasné riešenia a postupy na uskutočňovanie cezhraničnej mobility a hospodárskych činností neziskových združení. [PN 6]

(9a) Rôznorodosť vnútroštátnych právnych predpisov a nedostatočná aproximácia postupov takisto vedú k nerovnakým podmienkam v dôsledku rozdielnych trhových podmienok a rôznych prekážok, ktorým čelia neziskové organizácie v jednotlivých členských štátoch, napríklad pri otváraní bankových účtov, získavaní a zúčtovaní finančných prostriedkov vrátane zahraničných fondov, využívaní opatrení a systémov verejnej podpory a overovaní a dodržiavaní požiadaviek týkajúcich sa povinností v oblasti transparentnosti. [PN 7]

(10)Na uľahčenie činností neziskových združení na vnútornom trhu je nutné, aby existovala možnosť efektívneho cezhraničného prístupu k finančným prostriedkom a ku kapitálu a ich presmerovania. Spolupráca a výmena najlepších postupov medzi neziskovými združeniami z rôznych štátov môže pomôcť zvýšiť účinnosť a vplyv ich činností na európskej úrovni. Podporou spoločných noriem a súdržného prístupu možno znížiť byrokraciu a podporiť cezhraničnú finančnú podporu plynulejším a efektívnejším spôsobom. Súčasťou toho je odplata za hospodárske činnosti, ale aj dary, dedičstvo alebo iné formy financovania. Rôzne regulačné rámce a existujúce obmedzenia v členských štátoch týkajúce sa prijímania a vyžadovania darov a podobných príspevkov v akejkoľvek forme vedú k fragmentácii na vnútornom trhu a predstavujú prekážku jeho fungovania. [PN 8]

(11)Okrem toho právne poriadky niektorých členských štátov ukladajú členom neziskových združení alebo členom výkonného orgánu takýchto neziskových združení požiadavky na štátnu príslušnosť alebo oprávnený pobyt. Takéto požiadavky by sa mali odstrániť v záujme ochrany uplatňovania slobody usadiť sa a slobody združovania občanov EÚ, čím by sa podporila aktívna účasť občanov Únie v rôznych neziskových organizáciách bez ohľadu na ich krajinu štátnej príslušnosti alebo pobytu. [PN 9]

(11a) Vzhľadom na ich osobitnú povahu a neziskový účel môže byť veľká časť činností neziskových združení organizovaná nekomerčným spôsobom, a teda mať nehospodársky charakter. [PN 10]

(12)Sloboda združovania má zásadný význam pre fungovanie demokracie, keďže predstavuje základnú podmienku na uplatňovanie iných základných práv jednotlivcami vrátane práva na slobodu prejavu a práva na informácie. Ako sa uznáva v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), sloboda združovania je základným právom. Okrem toho sa zásadná úloha občianskej spoločnosti a zastupiteľských organizácií pri prispievaní k demokracii na všetkých úrovniach považuje za základnú hodnotu Únie, ako sa uznáva najmä v článku 11 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a vyžaduje si existenciu otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu. Z toho vyplýva aj to, že na vykonávanie a uplatňovanie tejto smernice by sa mali použiť rámce pre takýto dialóg. [PN 11]

(13)Je pretodôležité zabezpečiť konvergenciu na úrovni Únie a zabrániť akejkoľvek zbytočnej fragmentácii. Je teda nutné zaviesť harmonizované pravidlá uľahčujúce vykonávanie cezhraničných činností neziskových združení. Existujúce vnútroštátne pravidlá týkajúce sa cezhraničných združení by sa mali harmonizovať, aby tieto neziskové združenia mohli nadobudnúť právnu formu osobitne navrhnutú na uľahčenie cezhraničného pôsobenia. Táto právna forma by sa mala stanoviť vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov prispôsobením ich príslušných pravidiel týkajúcich sa neziskových združení. Táto právna forma, ktorá sa má označovať ako „európske cezhraničné združenie“, by mala byť automaticky uznávaná všetkými členskými štátmi a neziskovým združeniam umožní prekonať prekážky, ktorým čelia na vnútornom trhu, pričom by mala rešpektovať tradície členských štátov týkajúce sa neziskových združení. Ide o dôležité kroky smerom k prehĺbeniu a v konečnom dôsledku dokončeniu vnútorného trhu. [PN 12]

(13a) Neziskové združenia sa v súčasnosti automaticky neuznávajú, ak pôsobia v inej krajine, ako v tej, v ktorej majú sídlo, a často musia zriadiť nový subjekt, čo sa týka približne 310 000 združení v EÚ, pričom v zjednodušenom rámci sa pravdepodobne bude zapájať do cezhraničných činností ďalších 185 000 subjektov. Stanovy európskeho cezhraničného združenia by mali uľahčiť cezhraničné činnosti neziskových združení a ich mobilitu. Sprievodné osvedčenie by im malo umožniť toto automatické uznanie a rozvíjať ich činnosti v iných členských štátoch, a tak plne využívať výhody vnútorného trhu. [PN 13]

(14)Okrem toho umožnenie neziskovým združeniam plne využívať slobodu usadiť sa v Únii prostredníctvom jedinej registrácie, ktorá by bola platná v celej Únii, a automatického uznania ich právnej subjektivity je priamo spojené s fungovaním vnútorného trhu a možnosťou účinne využívať práva, ktoré z tejto slobody vyplývajú, a je v tejto súvislosti nevyhnutné.

(15)Odborovým zväzom a združeniam odborových zväzov by sa nemalo umožniť zriaďovať európske cezhraničné združenia, pretože vo vnútroštátnych právnych predpisov majú osobitné postavenie. Takéto organizácie by však mali mať možnosť stať sa nezakladajúcim členom európskeho cezhraničného združenia, ak sa tak rozhodnú. [PN 14]

(16)Ani politickým stranám a združeniam politických strán by sa nemalo umožniť zriaďovať európske cezhraničné združenia, keďže majú osobitné postavenie v rámci vnútroštátneho práva a práva Únie, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1).. [PN 15 - netýka sa slovenskej verzie]

(17)Zriadenie európskeho cezhraničného združenia by sa nemalo umožniť ani cirkvám a iným náboženským organizáciám a filozofickým či nekonfesionálnym organizáciámCirkvi a iné náboženské organizácie a filozofické či nekonfesionálne organizácie v zmysle článku 17 ZFEÚ, ani združeniamako aj združenia týchto subjektov z dôvodu, že Únia nemá právomoc regulovať ich postavenie, a vzhľadom na to, že majú osobitné postavenie vo vnútroštátnom práve, ktoré by táto smernica nemala nepriaznivo ovplyvniť. Tieto subjekty by preto mali mať možnosť zriadiť európske cezhraničné združenie alebo stať sa jeho členom, ak sa tak rozhodnú. [PN 16]

(18)Zriadenie európskeho cezhraničného združenia by malo byť výsledkom dohody medzi fyzickými osobami, ktoré sú občanmi Únie alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom, alebo právnickými osobami usadenými v Únii, s výnimkou osôb, ktoré boli odsúdené za trestné činy týkajúce sa prania špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činySmernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 22). alebo financovanie terorizmu alebo podliehajú opatreniam, ktorými sa z rovnakých dôvodov zakazuje ich pôsobenie v členskom štáte. V tejto súvislosti by sa mala zabezpečiť primeraná úroveň zodpovednosti, verejné podávanie správ a transparentnosť štruktúry financovania a riadenia. Ak európske cezhraničné združenie tvoria právnické osoby, vzhľadom na jeho neziskový účel by takisto mali mať neziskový účel. [PN 17]

(19)Neziskový účel európskeho cezhraničného združenia by mal znamenať, že ak sa dosiahne zisk prostredníctvom hospodárskych činností, mal by sa použiť výlučne na dosahovanie cieľov vymedzených v jeho stanovách a nesmie byť prerozdelený priamo ani nepriamo medzi členov vrátane členov jeho riadiacich orgánov, ani medzi jeho zakladateľov alebo iné súkromné strany. V tejto súvislosti by sa priami príjemcovia organizácií zameraných na poskytovanie služieb starostlivosti pre jednotlivcov s osobitnými sociálnymi potrebami alebo zdravotným stavom nemali považovať za súkromné subjekty. Malo by preto existovať uzamknutie aktív, na základe ktorého by sa vyžadovalo, aby nedochádzalo k žiadnemu rozdeleniu aktív medzi členov, a to ani v prípade zrušenia. V druhom prípade by sa zostatkové aktíva mali previesť nezaujatým spôsobom, napríklad na iné neziskové združenia s rovnakým účelomalebo miestne orgány, ktorý sa použijú na podobný účel. [PN 18]

(20)V spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi, by európske cezhraničné združenia mali sledovať ciele, ktoré sú v súlade s hodnotami zakotvenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako je úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Okrem toho by nemalo byť možné využívať európske cezhraničné združenia na financovanie terorizmu, daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, pranie špinavých peňazí ani akékoľvek trestné činy či nezákonné účely.

(20a) Hodnoty Európskej únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ by sa mali rešpektovať tak pri účele, ako aj pri výkone činnosti európskeho cezhraničného združenia, a to vždy a všade. Na tento účel by stanovy európskeho cezhraničného združenia mali obsahovať vyhlásenie, že tieto hodnoty budú rešpektovať vo svojich cieľoch a pri vykonávaní svojich činností. [PN 19]

(21)Ústredným prvkom európskeho cezhraničného združenia je jeho cezhraničný charakter. Európske cezhraničné združenie by preto malo vykonávať alebo mať vo svojich stanovách stanovené za cieľ vykonávať prinajmenšom časť svojich činností cezhranične v Únii, a to aspoň v dvoch členských štátoch, a mať zakladajúcich členov s väzbami aspoň na dva členské štáty, a to buď na základe občianstva alebo pobytu v prípade fyzických osôb, alebo na základe miesta sídla v prípade právnických osôb. Pojem „cezhraničný“ podľa tejto smernice nemá vplyv na tento pojem v iných právnych predpisoch Únie. [PN 20]

(22)S cieľom zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenia plnili ciele, na ktorých je založené ich vytvorenie, stupeň harmonizácie prvkov a práv európskeho cezhraničného združenia by mal byť primeraný miere a rozsahu identifikovaných problémov, ktorým čelia neziskové združenia pri zapájaní sa do cezhraničných činností.

(23)Harmonizácia kľúčových prvkov právnej subjektivity a spôsobilosti európskych cezhraničných združení, ich automatického uznávania vo všetkých členských štátoch a postupu pri registrácii v celej Únii bez toho, aby členské štáty stanovili odlišné pravidlá v týchto otázkach, je základnou podmienkou na zaistenie rovnakých podmienok pre všetky európske cezhraničné združenia, ktorá sa vyžaduje v rámci jednotného trhu, a na vytvorenie právnej istoty. To môže viesť k zníženiu nákladov, lepšiemu prístupu združení na jednotný trh, zvýšenej ponuke a kvalite služieb a produktov, lepšej spolupráci a podporia sa tým inovácie. Aspekty činností európskych cezhraničných združení, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou, by sa mali riadiť vnútroštátnymi pravidlami, ktoré sa vo vnútroštátnom práve uplatňujú na jedinú čo najviac porovnateľný druhporovnateľnú alebo najbežnejšie používanú právnu formu neziskového združenia. To platí napríklad v súvislosti s vnútroštátnymi pravidlami pre potenciálne získanie postavenia verejnoprospešnej organizácie alebo uplatňovanie pracovnoprávnych predpisov v súlade právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa príslušné činnosti a operácie vykonávajú. Takéto subjekty by nezávisle od ich názvu vo vnútroštátnom právnom poriadku mali byť v každom prípade založené na členstve a samostatne spravované, mali by mať neziskový účel a právnu subjektivitu. „Samostatne spravované“ v tejto súvislosti znamená mať inštitucionálnu štruktúru umožňujúcu nezávislé vykonávanie všetkých vnútorných a vonkajších organizačných funkcií a prijímanie zásadných rozhodnutí. V záujme transparentnosti a právnej istoty by členské štáty mali tieto pravidlá oznámiť Komisii a výboru európskeho cezhraničného združenia jednu právnu formu neziskového združenia, ktorá je najviac porovnateľná alebo najbežnejšie používaná vo vnútroštátnom práve, a pravidlá uplatniteľné na takúto právnu formu. [PN 21]

(23a) Združeniam sa už povoľuje nadobudnúť postavenie verejnoprospešnej organizácie vo všetkých členských štátoch, hoci požiadavky na nadobudnutie takéhoto postavenia a jeho dôsledky sú veľmi rôznorodé. Takéto preferenčné postavenie bez ohľadu na jeho presné označenie má viacero výhod. Pokiaľ ide o uznanie alebo priznanie postavenia verejnoprospešnej organizácie, vnútroštátne predpisy v Únii majú rôzne prístupy. V niektorých členských štátoch je takéto právne postavenie spojené napríklad s daňovými výsadami alebo prístupom k verejnému financovaniu a združenia sa môžu rozhodnúť pre takýto štatút popri svojej právnej forme za predpokladu, že spĺňajú osobitné požiadavky a v závislosti od jurisdikcie svojho pôsobenia. Napríklad subjekty zákonne založené ako združenia môžu získať právne postavenie a označenie neziskových organizácií, verejnoprospešných organizácií, mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, organizácií tretieho sektora, charitatívnych organizácií za predpokladu, že spĺňajú právne požiadavky na takýto štatút a označenie. Táto smernica by nemala mať vplyv na takéto preferenčné postavenie a mala by podporovať činnosti združení bez ohľadu takýto štatút podľa vnútroštátnych pravidiel. Komisia by však mala v budúcnosti posúdiť, či je vhodné ďalej rozvíjať právne predpisy na reguláciu takéhoto postavenia aj na úrovni Únie. [PN 22]

(24)S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mali primerané nástroje na boj proti financovaniu terorizmu, a na zaistenie transparentnosti určitých pohybov kapitálu, by Pravidlami uplatniteľnými na európske cezhraničné združenia podľa tejto smernice nemali byť dotknuté opatrenia prijaté členskými štátmi s cieľom zabrániť zneužívaniu neziskových združení z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a zabezpečiť transparentnosť určitých pohybov kapitálu v kontexte boja proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí, ak si to vyžaduje právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie. Takéto opatrenia by mali byť legitímne a vhodné, nemali by presahovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné, a vplyv opatrenia na európske cezhraničné združenie by mal byť primeraný sledovanému cieľu. Na zabezpečenie dodržiavania týchto záruk by sa uplatňovanie týchto opatrení malo zakladať na posúdení jednotlivých prípadov príslušnými orgánmi členského štátu. [PN 23]

(25)Na odstránenie právnych a administratívnych prekážok pre neziskové združenia pôsobiace vo viac ako jednom členskom štáte a na zaistenie fungovania vnútorného trhu by všetky členské štáty mali automaticky uznať právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť európskeho cezhraničného združenia. Táto právna subjektivita a právna spôsobilosť by sa mali udeliť pri registrácii európskeho cezhraničného združenia v členskom štáte.

(26)Európske cezhraničné združenia by mali mať možnosť slobodne rozhodovať o pravidlách svojho fungovania. Akékoľvek obmedzenie tejto slobody uložené členským štátom by malo byť uplatňované všeobecným a nediskriminačným spôsobom, stanovené zákonom, opodstatnené vzhľadom na závažný dôvod verejného záujmu, malo by byť a primerané a obmedzené na tona zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a zároveň by nemalo prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutienevyhnutne potrebné, a vplyv opatrenia na európske cezhraničné združenie by mal byť primeraný sledovanému cieľu. [PN 24]

(27)Na európske cezhraničné združenia sa uplatňujú aj články 52, 62 a 65 ZFEÚ a príslušná judikatúra. V uvedených článkoch ZFEÚ je stanovené opodstatnenie opatrení obmedzujúcich slobodu usadiť sa, slobodu poskytovať služby a voľný pohyb kapitálu z dôvodov zahŕňajúcich verejný poriadok, verejnú bezpečnosť a verejné zdravie. Okrem toho pojem „závažné dôvody verejného záujmu“, ktorý sa spomína v niektorých ustanoveniach tejto smernice, zaviedol Súdny dvor vo svojej judikatúre. Opatrenia členských štátov, ktoré majú tendenciu brániť uplatňovaniu týchto slobôd uvedených v zmluve alebo znižovať záujem o ich uplatňovanie, by sa mali povoliť len vtedy, keď ich možno opodstatniť cieľmi uvedenými v zmluve alebo závažnými dôvodmi verejného záujmu uznanými právom Únie. Hoci neexistuje žiadna vyčerpávajúca definícia, Súdny dvor uznal, že opodstatnenia sú možné z rôznych dôvodov, ako je verejný poriadok, verejná bezpečnosť a verejné zdravie, zachovanie poriadku v spoločnosti, ciele sociálnej politiky, ochrana príjemcov služieb, ochrana spotrebiteľa, ochrana pracovníkov, alebo ochrana veriteľov za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky. Takéto opatrenia musia byť v každom prípade stanovené zákonom, primerané a obmedzené na tona zabezpečenie dosiahnutia predmetného cieľa a nesmú prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutienevyhnutne potrebné, a vplyv opatrenia na európske cezhraničné združenia musí byť primeraný sledovanému cieľu. Je to obzvlášť dôležité, keďže mnohé združenia pôsobia v oblastiach verejného záujmu uvedených v tomto odôvodnení. [PN 25]

(28)V snahe zaistiť spoločný a vhodný prístup k riadeniu v celej Únii by súčasťou európskych cezhraničných združení mal byť rozhodovací orgán, t. j. orgán, ktorý združuje všetkých členov, čo sa v niektorých členských štátoch tradične označuje ako plenárne zasadnutie alebo valné zhromaždenie. Ich súčasťou by mal byť aj výkonný orgán, ktorý sa v niektorých členských štátoch tradične označuje ako výkonný výbor alebo predstavenstvo a ktorý by mal byť zodpovedný za administratívu, správu a konanie európskeho cezhraničného združenia. Mal by takisto zabezpečovať dodržiavanie stanov európskeho cezhraničného združenia a právnych povinností, ako aj zastupovať toto združenie pri rokovaniach s tretími stranami a v súdnych konaniach. Výkonný orgán európskeho cezhraničného združenia by mal byť zložený minimálne z troch osôb, či už fyzických, alebo právnických osôb prostredníctvom zástupcov.

(29)S cieľom zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenia boli schopné účinne vykonávať svoje činnosti, a zaistiť rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s neziskovými združeniami vo vnútroštátnom práve, by sa s európskymi cezhraničnými združeniami nemalo zaobchádzať menej priaznivo ako s jedným najviac porovnateľným neziskovým združením alebo jednou najbežnejšie používanou právnou formou vo vnútroštátnom právnom poriadku domovského členského štátu, v ktorom pôsobí. [PN 26]

(30)V súlade so zásadouzásadami rovnosti a nediskriminácie a s cieľom zabezpečiť slobodu združovania pri vykonávaní a uplatňovaní tejto smernice by nemalo dochádzať k diskriminácii žiadnej skupiny ani jednotlivca zo žiadnych dôvodov, ako je narodenie, vek, farba pleti, pohlavie a rod, sexuálna orientácia, rodová identita, zdravotný stav, prisťahovalecký alebo pobytový status, genetické vlastnosti, jazyk, národnostný, etnický alebo sociálny pôvod, politické alebo akékoľvek iné zmýšľanie, príslušnosť k národnostnej menšine, fyzické alebo duševné postihnutie, majetok, rasa, náboženstvo alebo viera alebo iné postavenie. [PN 27]

(31)Na uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou by členské štáty mali určiť príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie predpisu, ktorým sa transponuje táto smernica (ďalej len „príslušný orgán“) a informovať o tom Komisiu a výbor európskych cezhraničných združení. Príslušné orgány by mali udržiavať úzky kontakt s Komisiou a výborom európskych cezhraničných združení. Komisia by mala uverejniť zoznam príslušných orgánov na verejnom webovom sídle a v prípade, že dôjde k zmenám, by ho mala bez zbytočného odkladu aktualizovať. V záujme komplexného prehľadu o právnom zaobchádzaní s európskymi cezhraničnými združeniami v členských štátoch by členské štáty mali oznámiť Komisii názvy a úlohy relevantných orgánov iných ako príslušné orgány, ktoré boli zriadené alebo určené na účely vnútroštátnych pravidiel uplatniteľných na jedinú najviac porovnateľnú neziskové združenie alebo najbežnejšie používanú právnu formu neziskového združenia vo vnútroštátnom práve, ak je to relevantné. [PN 28]

(32)V súlade s právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa článku 47 charty a článku 13 EDĽP by rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi pri uplatňovaní vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica, mali podliehať súdnemu preskúmaniu. Takéto súdne preskúmanie by malo byť k dispozícii európskym cezhraničným združeniam, ako aj všetkým ostatným fyzickým osobám alebo právnickým osobám, pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi v súvislosti s európskymi cezhraničnými združeniami, a to aj v prípadoch nečinnosti. Právo na súdne preskúmanie zahŕňa právo na spravodlivé a verejné vypočutie nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom v primeranej lehote podľa vnútroštátneho práva príslušného členského štátu v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.

(33)Európske cezhraničné združenia by vzhľadom na svoj neziskový účel mali mať možnosť požiadať o financovanie z verejného alebo zo súkromného zdroja v členskom štáte (členských štátoch), v ktorom (ktorých) pôsobia, a to na nediskriminačnom základe. Preto by sa na európske cezhraničné združenie mali vzťahovať rovnaké pravidlá ako pravidlá pre jednu najviac porovnateľnú alebo najbežnejšie používanú právnu formu. Právo európskeho cezhraničného združenia prijímať a poskytovať financovanie by nemalo byť nijako obmedzené, s výnimkou prípadov, keď je takéto obmedzenie stanovené zákonom, opodstatnené vzhľadom na závažný dôvod verejného záujmu alebo keď členský štát môže preukázať, že európske cezhraničné združenie zjavne a opakovane porušuje hodnoty Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ prostredníctvom svojich činností, keď, primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, a je v súlade s právom Únie, primerané a obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a ak je vplyv obmedzenia na európske cezhraničné združenie primeraný sledovanému cieľu. [PN 29]

(34)S cieľom zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenia plne využívali výhody vnútorného trhu, mali by byť schopné poskytovať a prijímať služby, ako aj obchodovať s tovarom bez zasahovania členskými štátmi. Obmedzenia by mali byť povolené len vtedy, keď sú stanovené zákonom, opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu a primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Týmto by nemali byť dotknuté ustanovenia iných aktov Únie. Súčasťou toho by mali byť ustanovenia aktov Únie, ktoré posilňujú základné slobody, ako sú ustanovenia stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ESSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36)., ktoré zaručujú slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, ako aj ustanovenia iných aktov Únie, ktorými sa upravujú osobitné hospodárske činnosti, do ktorých sa zapájajú európske cezhraničné združenia.

(35)V záujme vytvorenia skutočného vnútorného trhu pre neziskové združenia treba odstrániť určité obmedzenia slobody usadiť sa, voľného pohybu služieb a voľného pohybu kapitálu, ktoré sa stále uplatňujú v právnych predpisoch niektorých členských štátov. Členské štáty by preto s výnimkou prípadov stanovených v tejto smernici nemali ukladať žiadne diskriminačné požiadavky na základe štátnej príslušnosti členov európskeho cezhraničného združenia alebo jeho výkonného orgánu. Členské štáty by zároveň nemali stanoviť žiadnu požiadavku na fyzickú prítomnosť členov nato, aby zasadnutie bolo platné. Aby európske cezhraničné združenia mohli plne využívať výhody vnútorného trhu, členské štáty by nemali vyžadovať, aby sídlo európskeho cezhraničného združenia bolo v tom istom členskom štáte ako jeho ústredie, resp. hlavné miesto činnosti. Členské štáty by nemali ani ukladať všeobecné zákazy pre európske cezhraničné združenia, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, ani im umožňovať zapájať sa do hospodárskych činností len vtedy, keď súvisia s cieľom stanoveným v stanovách európskeho cezhraničného združenia.

(35a) V súlade s právom na slobodu prejavu a slobodu združovania je dôležité zabezpečiť, aby členské štáty neobmedzovali právo združení na účasť na verejnom živote a verejnej alebo politickej diskusii, čo by sa mohlo týkať napríklad organizácie alebo účasti na presadzovaní verejného záujmu alebo pokojnom zhromažďovaní. Takáto účasť na verejnej alebo politickej diskusii by však nemala byť v prospech žiadnej konkrétnej politickej strany alebo politického kandidáta. [PN 30]

(36)Európske cezhraničné združenie by malo byť založené svojou registráciou. Európske cezhraničné združenie by v záujme registrácie malo mať minimálne troch zakladajúcich členov. Právnickým osobám s neziskovým účelom usadeným v Únii, ako aj fyzickým osobám, ktoré sú občanmi Únie alebo majú oprávnený pobyt na území Únie, by sa malo umožniť stať sa zakladajúcimi členmi európskeho cezhraničného združenia. Zároveň by sa malo umožniť neziskovým združeniam, aby sa transformovali na európske cezhraničné združenie v rámci toho istého členského štátu.

(36a) Členské štáty by mali v plnej miere využívať možnosti, ktoré ponúka digitalizácia, s cieľom uľahčiť výkon slobody združovania a slobody usadiť sa, ako aj s cieľom znížiť administratívnu záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov. Na uľahčenie procesu registrácie, a to aj v prípade fúzií a konverzií, by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa žiadosť o zápis do registra mohla podať online. To by sa malo vzťahovať aj na žiadosti o premiestnenie registrovaného sídla a oznámenie o zmene informačnej časti osvedčenia európskeho cezhraničného združenia. Ak je to možné, digitálne prostriedky by sa mali podporovať aj na uľahčenie a urýchlenie administratívnych postupov a spolupráce. [PN 31]

(37)S cieľom zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenia mohli pôsobiť cezhranične a v súlade so zásadou proporcionality, by sa od nich mala na účely nadobudnutia právnej subjektivity a právnej spôsobilosti vyžadovať registrácia len raz, a to v domovskom členskom štáte. Na zaistenie automatického uznávania tejto registrácie v celej Únii treba harmonizovať postup pri registrácii. Týka sa to najmä dokumentov a informácií požadovaných na účely žiadosti o registráciu európskeho cezhraničného združenia, ako aj kontrol, ktoré sa majú vykonať.

(38)Členské štáty by mali byť oprávnené požadovať, aby registrované európske cezhraničné združenie podávalo vyhlásenia, predkladalo informácie, žiadalo alebo získalo povolenia na vykonávanie konkrétnych činností, len vtedy, ak takéto požiadavky i) sa uplatňujú všeobecným a nediskriminačným spôsobom; ii) sú stanovené zákonom; iii) sú opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu; iv) sú primerané a obmedzené na tona zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutienevyhnutne potrebné, a vplyv opatrenia na európske cezhraničné združenie by mal byť primeraný sledovanému cieľu. Takéto požiadavky môžu byť spojené napríklad so špecifikami určitých odvetví, ako je zdravotná starostlivosť. Ak členské štáty stanovia takéto dodatočné postupy, informácie o tom by sa mali verejne sprístupniť jasným, ľahko dostupným a zrozumiteľným spôsobom v záujme toho, aby európske cezhraničné združenie mohlo tieto požiadavky splniť. [PN 32]

(39)V záujme predchádzania podvodom a zabezpečeniu spoľahlivosti príslušného registra je dôležité, aby členské štáty overili totožnosť zakladajúcich členov a právnych zástupcov európskeho cezhraničného združenia. Overenie totožnosti je dôležité najmä vtedy, keď sa žiadosť o registráciu podáva elektronicky. Vzhľadom na celú škálu odlišných postupov v členských štátoch by konkrétne metódy overovania totožnosti mali zostať na uvážení dotknutého členského štátu. Tento prístup poskytuje potrebnú flexibilitu na zohľadnenie osobitných tradícií, špecifík a postupov každého členského štátu a zároveň zabezpečuje dodržiavanie noriem bezpečnosti a pravosti na úrovni Únie. [PN 33]

(40)Pri súčasnom dodržiavaní slobody usadiť sa a združovania by sa registrácia európskeho cezhraničného združenia mala zamietnuť v prípadoch nesplnenia formálnych požiadaviek na registráciu stanovených v tejto smernici, ak žiadosť nie je úplná alebo ak sú ciele opísané v stanovách v rozpore s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie. Okrem toho sa registrácia musí zamietnuť v prípade, že žiadosť nespĺňa základné požiadavky na založenie európskeho cezhraničného združenia stanovené v tejto smernici, konkrétne neziskový účel, minimálny počet zakladajúcich členov a cezhraničný prvok z hľadiska výkonu alebo zamýšľaného výkonu činností aspoň v dvoch členských štátoch a zakladajúcich členov s väzbami aspoň na dva členské štáty. Akékoľvek zamietnutie registrácie európskeho cezhraničného združenia by malo byť podané písomne a riadne odôvodnené príslušným orgánom. [PN 34]

(41)Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zriadili alebo využili existujúci vnútroštátny register na účely registrácie a na uchovávanie a zverejňovanie informácií o európskych cezhraničných združeniach. Tento register by mal obsahovať informácie o európskych cezhraničných združeniach a predložených dokumentoch. Keďže informácie uchovávané v registri sa môžu stať neaktuálnymi, členské štáty by mali zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenie oznamovalo všetky zmeny týkajúce sa informácií o európskych cezhraničných združeniach príslušnému orgánu a aby sa informácie uchovávané v registri aktualizovali. Členským štátom by sa malo umožniť využívať svoje existujúce vnútroštátne registre na účely tejto smernice. V záujme transparentnosti, najmä pre členov európskeho cezhraničného združenia a jeho veriteľov, ak je to relevantné, osvedčenie európskeho cezhraničného združenia, likvidácia a zrušenie európskeho cezhraničného združenia sú informácie, ktoré by mali byť verejne prístupné maximálne šesť mesiacovaž do konca daňového roka nasledujúceho po zrušení takéhotoeurópskeho cezhraničného združenia. Riešenia interoperability vypracované v rámci vykonávania návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej ÚniiCOM(2022)720., môžu ďalej podporiť členské štáty pri zabezpečovaní cezhraničnej interoperability ich registrov. S cieľom zabezpečiť, aby informácie o existencii európskeho cezhraničného združenia boli naďalej dostupné aj po jeho zrušení, by sa všetky údaje evidované a uložené v registri mali uchovávať dva rokyaspoň päť rokov po zrušení. Všetky vnútroštátne alebo európske požiadavky týkajúce sa pravosti, spoľahlivosti a vhodnej právnej formy dokumentov alebo informácií, ktoré sa majú predložiť v prípade online registrácie jednej najpodobnejšej alebo najčastejšie používanej právnej formy, by sa mali vzťahovať aj na európske cezhraničné združenie. [PN 35]

(42)Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). a (EÚ) 2018/1725Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39). sa uplatňujú na spracúvanie osobných údajov vykonávané v kontexte tejto smernice vrátane spracúvania osobných údajov na účely vedenia vnútroštátneho registra alebo registrov týkajúcich sa európskych cezhraničných združení a ich právnych zástupcov, prístupu k osobným údajom v takýchto registroch a výmeny osobných údajov v kontexte administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi podľa tejto smernice, prípadne prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1)., a uchovávania záznamov v súlade s touto smernicou.

(43)S cieľom umožniť európskym cezhraničným združeniam plne využívať výhody vnútorného trhu a keďže práva v oblasti mobility priamo súvisia s fungovaním vnútorného trhu a sú preň nevyhnutné, by európske cezhraničné združenia mali mať možnosť premiestniť svoje sídlo z jedného členského štátu do druhého. Takéto premiestnenie sídla by nemalo mať za následok zrušenie európskeho cezhraničného združenia v domovskom členskom štáte ani vytvorenie novej právnickej osoby v novom domovskom členskom štáte, ani by nemalo mať vplyv na žiadne aktíva ani pasíva vrátane akýchkoľvek podmienok obsiahnutých v zmluvách, resp. úvery, práva alebo povinnosti európskeho cezhraničného združenia, ktoré existovali pred týmto premiestnením. V prípade mobility by členské štáty mali zabezpečiť ochranu záujmov prípadných veriteľov európskeho cezhraničného združenia. S cieľom zabezpečiť ochranu zamestnancov európskych cezhraničných združení by sa malo vyžadovať, aby ich európske cezhraničné združenia včas informovali o každom navrhovanom premiestnení a umožnili im preskúmať návrh podmienok takéhoto premiestnenia. Uplatniteľné môžu byť aj iné ustanovenia práva Únie a vnútroštátneho práva týkajúce sa ochrany zamestnancov, ako napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ESSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve – Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o zastúpení zamestnancov (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 39)..

(44)V záujme harmonizácie postupu premiestnenia sídla európskeho cezhraničného združenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby o premiestnení sídla rozhodol rozhodovací orgán dotknutého európskeho cezhraničného združenia. Európske cezhraničné združenie by malo predložiť žiadosť spolu s relevantnými dokumentmi príslušnému orgánu členského štátu, do ktorého sa má premiestnenie vykonať, a súčasne informovať príslušný orgán svojho domovského členského štátu v čase predloženia žiadosti o premiestnenie. Jedným z relevantných dokumentov v prípade premiestnenia bude správa s vysvetlením zabezpečovacích opatrení pre veriteľov a zamestnancov, ak sú uplatniteľné podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príprava takejto správy nespôsobovala nadmernú administratívnu záťaž. V relevantných prípadoch by sa navrhované stanovy európskeho cezhraničného združenia mali zmeniť v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva členského štátu, do ktorého európske cezhraničné združenie požaduje premiestnenie. Po premiestnení sídla sa európske cezhraničné združenie stane európskym cezhraničným združením v zmysle vnútroštátneho práva nového domovského členského štátu. Táto zmena uplatniteľného práva vyplývajúca z premiestnenia sídla by v záujme zabránenia duplicite nemala viesť k tomu, že príslušný orgán nového domovského členského štátu bude overovať akýkoľvek prvok, ktorý bol už overený počas registrácie v predchádzajúcom členskom štáte a ktorý je harmonizovaný touto smernicou. Príslušný orgán členského štátu, do ktorého má európske cezhraničné združenie v úmysle premiestniť sídlo, by mal zamietnuť žiadosť o premiestnenie len vtedy, keď nie sú splnené požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, ktorým sa transponuje táto smernica, a nemal by ju zamietnuť z iných dôvodov. Predovšetkým by príslušný orgán nemal zamietnuť žiadosť z dôvodu nedodržania požiadaviek podľa jeho vnútroštátneho práva, ktoré by nemohli byť dôvodom na zamietnutie registrácie v súlade s článkom 19. S cieľom uľahčiť premiestnenie sídla európskeho cezhraničného združenia na vnútornom trhu by mal príslušný orgán nového domovského členského štátu vydať aktualizované osvedčenie v súlade s článkom 21 ods. 2, v ktorom sa upraví jedinečné registračné číslo a dvojpísmenový kód krajiny členského štátu, do ktorého je sídlo európskeho cezhraničného združenia premiestnené, a poštová adresa sídla, prípadne aj akékoľvek ďalšie prvky. [PN 36]

(45)V súlade so slobodou zhromažďovania a združovania by sa európske cezhraničné združenie malo zrušiť len na základe rozhodnutia svojich členov alebo rozhodnutia príslušného orgánu domovského členského štátu. Ak je zrušenie európskeho cezhraničného združenia výsledkom rozhodnutia jeho členov, malo by sa prijať na základe dvoch tretín hlasov zastupujúcich aspoň polovicu celkového počtu členov na mimoriadnom zasadnutí. Zrušenie európskeho cezhraničného združenia môže byť nedobrovoľné na základe rozhodnutia príslušného orgánu jeho domovského členského štátu ako posledná možnosť. K nedobrovoľnému zrušeniu by preto malo dôjsť len vtedy, ak európske cezhraničné združenie nedodržiava svoj neziskový účel, alebo ak jeho činnosti predstavujú ohrozenie verejného poriadku, alebo ak členovia výkonného orgánubolo preukázané zjavné a opakované porušenie hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ, a to pod podmienkou, že rozpusteniu predchádza posúdenie rizika, že je stanovené zákonom, primerané a nevyhnutne potrebné a že rozpustenie európskeho cezhraničného združenia boli odsúdení za obzvlášť závažný trestný čin, prípadne ak bolo za trestný čin odsúdené samotné európske cezhraničné združenie, ak to umožňuje vnútroštátne právoje primerané sledovanému cieľu. V takom prípade by mal príslušný orgán zaslať európskemu cezhraničnému združeniu formálne komplexne odôvodnené oznámenie o svojich obavách a vypočuť ho s cieľom poskytnúť mu príležitosť na odpoveď alebo situáciu v primeranom čase napraviť. Každé rozhodnutie o nedobrovoľnom zrušení by malo byť riadne odôvodnené a malo by obsahovať komplexné písomné odôvodnenie. [PN 37]

(46)Zrušenie európskeho cezhraničného združenia by malo viesť k jeho likvidácii. Likvidácia európskeho cezhraničného združenia by mala byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (EIR 2105)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (EIR 2105) (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19)., v ktorom sa vyžaduje, aby sa insolvenčné konania a ich účinky riadili právom členského štátu, na ktorého území sa tieto konania začali. V súlade s neziskovým účelom európskych cezhraničných združení by sa všetky aktíva zrušeného európskeho cezhraničného združenia mali previesť na neziskový subjekt, ktorý vykonáva činnosť podobnú činnosť, ako bola činnosť vykonávanájednej z činností vykonávanú zrušeným európskym cezhraničným združením, alebo by sa mali previesť na miestny orgán, ktorý by ich mal využiť na činnosť podobnú tej, akú vykonávalo zrušené európske cezhraničné združeniealebo na plnenie cieľa, ktorý je podobný jednej z činností alebo cieľov zrušeného európskeho cezhraničného združenia. [PN 38]

(47)V snahe umožniť európskemu cezhraničnému združeniu preukázať, že sa zaregistrovalo v členskom štáte, a s cieľom ešte viac uľahčiť cezhraničné postupy a zjednodušiť a zredukovať formality by príslušné orgány mali ako posledný krok procesu registrácie vydať osvedčenie (tzv. osvedčenie európskeho cezhraničného združenia), ktoré obsahuje základné informácie o registrácii vrátane názvu európskeho cezhraničného združenia, za ktorým nasleduje alebo ktorému predchádza názov európske cezhraničné združenie, adresy jeho sídla a mien právnych zástupcov. Na uľahčenie používania tohto osvedčenia v rôznych členských štátoch bez dodatočných úprav alebo nákladov na dodržiavanie predpisov by Komisia mala vytvoriť štandardizovaný vzor dostupný vo všetkých jazykoch Únie. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto aktu by sa preto mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom vytvoriť štandardizovaný vzor, a to aj pokiaľ ide o jeho technické špecifikácie. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).. Uvedené vykonávacie akty by sa mali prijať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. [PN 39]

(48) Pojem „obzvlášť závažný trestný čin“ by mali vymedziť členské štáty, pričom môže zahŕňať terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupciu, falšovanie platobných prostriedkov, počítačovú kriminalitu a organizovanú trestnú činnosť. [PN 40]

(49)S cieľom umožniť členským štátom efektívne vykonávať právne ustanovenia tejto smernice o administratívnej spolupráci a uľahčiť spoluprácu by členské štáty mali využívať informačný systém o vnútornom trhu. Príslušné orgány by konkrétne mali používať informačný systém o vnútornom trhu na to, aby príslušným orgánom ostatných členských štátov oznámili založenie nového európskeho cezhraničného združenia vrátane prípadu, keď sa neziskové združenie transformuje na európske cezhraničné združenie. Ak príslušný orgán dostane žiadosť o registráciu, mal by prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu komunikovať s príslušnými orgánmi členského štátu (členských štátov), v ktorom (ktorých) boli tieto dokumenty vydané, aby overil napríklad ich právoplatnosť. V prípade premiestnenia sídla európskeho cezhraničného združenia by mal príslušný orgán nového domovského členského štátu oznámiť príslušným orgánom ostatných členských štátov, že došlo k premiestneniu, a mal by aktualizovať informačný systém o vnútornom trhu doplnením relevantných informácií. V prípade dobrovoľného, ako aj nedobrovoľného zrušenia by mal príslušný orgán takisto upovedomiť príslušné orgány ostatných členských štátov, aby ich informoval o zrušení, a aktualizovať informačný systém o vnútornom trhu doplnením relevantných informácií.

(49a) V súlade s právom na dobrú správu vecí verejných a zásadami efektívnosti a účinnosti verejnej správy by transpozícia tejto smernice mala podporiť zjednodušenie administratívnych pravidiel a zníženie administratívnych nákladov a záťaže. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa administratívne postupy a povinnosti európskych cezhraničných združení mohli predkladať online a aby boli tieto postupy ľahko dostupné. Členské štáty by mali sprístupniť všetky potrebné informácie a podporovať administratívne postupy týkajúce sa európskych cezhraničných združení. [PN 41]

(49b) S cieľom monitorovať vykonávanie tejto smernice by Komisii mal pomáhať výbor pre európske cezhraničné združenie zložený zo zástupcov členských štátov. V súlade so zásadami Únie, a najmä s článkom 2 Zmluvy o EÚ by zloženie výboru malo byť vyvážené. Výbor by mal podľa potreby zapojiť do svojej práce ďalšie príslušné orgány a výbory Únie a zainteresované strany, ako je Agentúra Európskej únie pre základné práva či neziskové organizácie. Mal by sa zabezpečiť prístup verejnosti k informáciám o činnosti výborov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. [PN 42]

(49c) Táto smernica predstavuje dôležitý krok k dokončeniu jednotného trhu a jeho následnému otvoreniu tretiemu sektoru. Vzhľadom na to sa Komisia vyzýva, aby okrem tejto smernice posúdila možné prínosy a uskutočniteľnosť doplnenia tejto smernice o opatrenia na podporu pravidelného, zmysluplného a štruktúrovaného dialógu s občianskou spoločnosťou a zastupiteľskými organizáciami v súvislosti s podobným európskym regulačným rámcom týkajúcim sa nadácií. [PN 43]

(50)Keďže ciele tejto smernice, konkrétne zlepšenie fungovania vnútorného trhu odstránením právnych a administratívnych prekážok pre neziskové združenia pôsobiace vo viac ako jednom členskom štáte, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(51)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 27. júna 2023 vydal svoje stanovisko,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:Kapitola 1Všeobecné ustanovenia
Článok 1Predmet úpravyTáto smernica stanovuje opatrenia na koordináciu podmienok zakladania a činnosti „európskych cezhraničných združení“ s cieľom uľahčiť neziskovým združeniam účinné uplatňovanie ich práv súvisiacich so slobodou usadiť sa, voľným pohybom kapitálu, slobodou poskytovať a prijímať služby a s voľným pohybom tovaru na vnútornom trhu.
Článok 2Vymedzenie pojmovNa účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:a)„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom si európske cezhraničné združenie svoje sídlo zriadi, resp. do ktorého si svoje sídlo premiestni;b)„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát ako domovský členský štát, v ktorom európske cezhraničné združenie pôsobí;c)„neziskový účel“ je účel, pri ktorom sa bez ohľadu na to, či sú činnosti združenia ekonomického charakteru, akékoľvek vytvorené zisky používajú iba na plnenie cieľov európskeho cezhraničného združenia vymedzených v jeho stanovách, a nerozdeľujú sa medzi jeho členov vrátane členov jeho riadiacich orgánov, ani medzi zakladateľov alebo iné súkromné subjekty, a to priamym alebo nepriamym spôsobom; [PN 44]d)„neziskové združenie“ je právnická osoba, ktorá je podľa vnútroštátneho práva založená na členstve, je samostatne spravovaná, má neziskový účel a má právnu subjektivitu; [PN 45]e)„osvedčenie európskeho cezhraničného združenia“ je osvedčenie vydané príslušným orgánom domovského členského štátu, ktoré slúži ako dôkaz o registrácii, právnej subjektivite a právnej spôsobilosti ECBA; [PN 46]ea) „obzvlášť závažný trestný čin“ je jeden z trestných činoch uvedených v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV, ktorý členské štáty vykladajú striktne a uplatňujú nediskriminačným spôsobom. [PN 47]
Článok 3Európske cezhraničné združenie1.Každý členský štát ustanoví vo svojom právnom systéme právnu formu európskeho cezhraničného združenia. Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie bola právnická osoba založená na členstve, ktorá bola založená na základe dobrovoľnej dohody fyzických osôb, ktoré sú občanmi Únie alebo majú oprávnený pobyt v EÚ, resp. právnických osôb s neziskovým účelom zákonne usadených v Únii, s výnimkou:a)odborových zväzov, a politických strán, náboženských organizácií a združení takýchto subjektov; [PN 48]b)osôb, ktoré boli odsúdené za trestné činy prania špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy alebo financovanie terorizmu;c)osôb, na ktoré sa vzťahujú opatrenia zakazujúce ich pôsobenie v členskom štáte v súvislosti s praním špinavých peňazí, so súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi alebo s financovaním terorizmu.2.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie malo neziskový účel a aby sa akékoľvek zisky európskeho cezhraničného združenia používali výlučne na plnenie jeho cieľov opísaných v jeho stanovách, bez toho, aby boli akokoľvek rozdelené medzi jeho členovv súlade s článkom 2 ods. 1 písm. c). [PN 49]3.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie vykonávalo alebo malo vo svojich stanovách stanovené za cieľ vykonávať činnosti v najmenej dvoch členských štátoch a aby malo zakladajúcich členov s väzbami aspoň na dva členské štáty, a to buď na základe občianstva alebo oprávneného pobytu v prípade fyzických osôb, resp. na základe miesta sídla v prípade právnických osôb. buď: [PN 50]a) v prípade fyzických osôb na základe občianstva alebo oprávneného pobytu; alebo [PN 51]b) v prípade právnických osôb na základe miesta ich registrovaného sídla. [PN 52]4.Členské štáty zabezpečia, aby pred názvom európskeho cezhraničného združenia alebo za ním nasledovala skratka „EČZ“.5.Členské štáty zabezpečia, aby sa sídlo európskeho cezhraničného združenia nachádzalo v Únii.
Článok 4Pravidlá uplatniteľné na európske cezhraničné združenia1.Vo všetkých záležitostiach, ktoré sa harmonizujú touto smernicou, členské štáty zabezpečia, aby sa európske cezhraničné združenie riadilo opatreniami, ktorými sa transponuje táto smernica v členskom štáte, v ktorom európske cezhraničné združenie sídli alebo pôsobí.2.Pokiaľ ide o ďalšie záležitosti, ktoré sa týkajú založenia alebo činnosti európskych cezhraničných združení, každý členský štát zabezpečí, aby sa na európske cezhraničné združenia uplatňovali vnútroštátne pravidlá uplatniteľné na čo najviac porovnateľné neziskové združenieporovnateľnú alebo najbežnejšie používanú právnu formu európskeho bezhraničného združenia. [PN 53]3.Pravidlami uplatniteľnými na európske cezhraničné združenia podľa tejto smernice nie sú dotknuté opatrenia prijaté členskými štátmi z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti s cieľom zabrániť zneužívaniu neziskových združení a zabezpečiť transparentnosť určitých pohybov kapitálu, ak si to vyžaduje právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, ak sú takéto opatrenia stanovené zákonom, primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa, neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie a vplyv opatrenia na európske cezhraničné združenia je primeraný sledovanému cieľu. Uplatňovanie týchto opatrení sa bude zakladať na posúdení jednotlivých prípadov príslušnými orgánmi členského štátu. [PN 54]4.Do [dvoch rokov od... [jedného roku odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a po konzultácii so zainteresovanými stranami vrátane neziskových združení každý členský štát určí vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku podľa odseku 2 jednu čo najviac porovnateľnú alebo najbežnejšie používanú právnu formu neziskového združenia a oznámi ju Komisii a výboru európskych cezhraničných združení uvedenému v článku 30, spolu s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré sa na uvedenú právnu formu vzťahujú. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii a výboru európskych cezhraničných združení všetky zmeny týkajúce sa týchto určených právnych foriem, ako aj pravidiel, ktoré sa na ne vzťahujú. Členské štáty a Komisia oznámené informácie uvedené v tomto odseku zverejnia. [PN 55]4a. Zriadenie európskeho cezhraničného združenia, a to aj konverziou alebo zlúčením, ako aj presťahovanie úradu sa v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, ako aj kolektívnymi zmluvami nesmie použiť na narušenie práv pracovníkov alebo odborov, zastupovania, konzultácií alebo pracovných podmienok, ani práv veriteľov. [PN 56]
Článok 5Právna subjektivita a právna spôsobilosť1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie nadobudlo právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť svojou registráciou v súlade s článkom 19. Členské štáty uznajú právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť európskych cezhraničných združení registrovaných v inom členskom štáte bez akýchkoľvek ďalších postupov či posudzovania alebo bez toho, aby vyžadovali ďalšiu registráciu. [PN 57]2.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie malo právo aspoň uzatvárať zmluvy a robiť právne úkony, byť účastníkom súdnych konaní, vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok, vykonávať hospodársku činnosť, mať zamestnancov, prijímať dary a iné finančné prostriedky akéhokoľvek druhu z akéhokoľvek zákonného zdroja, žiadať o ne a disponovať s nimi v súlade s článkom 13, zúčastňovať sa na verejných súťažiach a žiadať o verejné financovanie. Európske cezhraničné združenie tak urobí v súlade s touto smernicou a bez potreby registrácie v niektorom inom členskom štáte, než je domovský členský štát, alebo bez toho, aby bolo treba splniť dodatočné administratívne požiadavky okrem tých, ktoré sa vyžadujú od právnej formy určenej v súlade s článkom 4 ods. 4. [PN 58]
Článok 6Stanovy1.S výnimkou pravidiel stanovených v odseku 2 tohto článku a v článkoch 3, 7 a 8 domovský členský štát nestanoví pravidlá obmedzujúce právo európskych cezhraničných združení určovať pravidlá svojej činnosti vrátane pravidiel týkajúcich sa vnútornej správy a riadiacich štruktúr, okrem prípadov, že tieto obmedzujúce pravidlá sú:a)stanovené zákonom;b)opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu; ako aj [PN 59]c)primerané na zabezpečenie dosiahnutiadosiahnutie sledovaného cieľa a, neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutienevyhnutne potrebné a vplyv obmedzujúcich pravidiel na európske cezhraničné združenie je primeraný sledovanému cieľu. [PN 60]2.Členské štáty zabezpečia, aby stanovy európskeho cezhraničného združenia boli poskytnuté písomne, predložené v súlade s formálnymi požiadavkami uplatniteľnými na právny subjekt identifikovaný v súlade s článkom 4 ods. 4 a aby obsahovali tieto informácie: [PN 61]a)názov európskeho cezhraničného združenia;b)podrobný opis jeho cieľov a, vyhlásenie o neziskovom účele a opis jeho cezhraničného rozmeru; [PN 62]ba) vyhlásenie, že európske cezhraničné združenie bude vo svojich cieľoch a pri vykonávaní svojich činností rešpektovať hodnoty Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ; [PN 63]c)mená a adresy zakladajúcich členov, ak sú to fyzické osoby, a mená právnych zástupcov a sídlo zakladajúcich členov, ak sú zakladajúcimi členmi právnické osoby;d)ak je zakladajúcim členom právnická osoba, podrobný opis alebo kópiu jej stanov a podrobný opis jeho neziskového účelu; [PN 64]e)adresu sídla európskeho cezhraničného združenia;f)aktíva európskeho cezhraničného združenia v čase jeho registrácie;g)podmienky a postup pri prijímaní, vylučovaní a vystupovaní členov;h)práva a povinnosti členov;i)ustanovenia upravujúce zloženie, fungovanie, právomoci a povinnosti členov rozhodovacieho orgánu a výkonného orgánu;j)ustanovenia upravujúce počet, vymenovanie, odvolanie, právomoci a povinnosti členov výkonného orgánu; [PN 65]k)požiadavky na požadovanú väčšinu a uznášaniaschopnosť uplatniteľné na rozhodovací orgán;l)postup na zmenu stanov;m)čas trvania európskeho cezhraničného združenia, ak ide o združenie na určitý čas;n)spôsob nakladania s aktívami európskeho cezhraničného združenia v prípade jeho zrušenia.; ako aj [PN 66]na) dátum prijatia stanov. [PN 67]
Článok 7Riadenie1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenia mali rozhodovací orgán a výkonný orgán.2.Členské štáty zabezpečia, aby členmi výkonného orgánuVýkonný orgán európskeho cezhraničného združenia mohli byť lentvoria aspoň tri osoby, z ktorých aspoň dve sú fyzické osoby, ktoré sú občanmi Únie alebo majú v Únii oprávnený pobyt alebo, a to prostredníctvom svojich zástupcov, len právnické osoby s neziskovým účelom usadené v Únii. Výkonný orgán európskeho cezhraničného združenia sa skladá z aspoň troch osôb. [PN 68]3.Členské štáty zabezpečia, aby členmi výkonného orgánu alebo zástupcami právnickej osoby, ktorá je členom výkonného orgánu, neboli fyzické osoby, ktoré boli odsúdené za spáchanie obzvlášť závažného trestného činu v prípade, že by účasť tejto osoby vo výkonnom orgáne predstavovala hrozbu pre verejný poriadok. [PN 69]
Článok 8Členstvo-1. Bez ohľadu na kritériá pre vytvorenie európskeho cezhraničného združenia ustanoveného v článku 3 ods. 1 sa kritériá členstva v európskom cezhraničnom združení riadia jeho stanovami. [PN 70]1.Členské štáty zabezpečia, aby každý člen európskeho cezhraničného združenia mal jeden hlas, pokiaľ sa európske cezhraničné združenie nerozhodne umožniť rozlíšenie vrátane rozlíšenia medzi riadnymi členmi s hlasovacím právom a pridruženými členmi bez hlasovacieho práva. V každom prípade sa akékoľvek rozlíšenie hlasovacích práv uvedie v stanovách. [PN 71]2.Členské štáty zabezpečia, aby členovia európskeho cezhraničného združenia neniesli osobnú zodpovednosť za konanie alebo opomenutie konania európskeho cezhraničného združenia.
Kapitola 2Práva a zakázané obmedzenia
Článok 9Rovnaké zaobchádzanieKaždý členský štát zabezpečí, aby sa v rámci akéhokoľvek aspektu činnosti európskeho cezhraničného združenia s týmto združením nezaobchádzalo v ich vnútroštátnom poriadku menej priaznivo ako s neziskovým združením určeným podľa článku 4 ods. 4.
Článok 10NediskrimináciaČlenské štáty zabezpečia, aby orgány verejnej moci v rámci uplatňovania tejto smernice nediskriminovali európske cezhraničné združenia, ani aby vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne akty upravujúce európske cezhraničné združenia nediskriminovali žiadnu skupinu alebo jednotlivca zo žiadnych dôvodov, ako je narodenie, vek, farba pleti, pohlavie a rod, sexuálna orientácia, rodová identita, zdravotný stav, prisťahovalecký alebo pobytový status, genetické vlastnosti, jazyk, národnostný, etnický alebo sociálny pôvod, politické alebo akékoľvek iné zmýšľanie, fyzické alebo duševné postihnutie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rasa, náboženstvo alebo viera alebo iné postavenie. [PN 72]
Článok 11Súdne preskúmanieČlenské štáty zabezpečia prístup k účinným mechanizmom podávania sťažností v súlade s vnútroštátnym právom a zabezpečia, aby všetky rozhodnutia príslušných orgánov na ich území, ktoré majú vplyv na práva a povinnosti európskych cezhraničných združení alebo práva a povinnosti iných osôb v súvislosti s činnosťou európskych cezhraničných združení podliehali účinnému súdnemu preskúmaniuprostriedku nápravy v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie. [PN 73]
Článok 12Jediná registrácia1.Členské štáty zabezpečia, aby sa európske cezhraničné združenie muselo registrovať len raz. Registrácia sa uskutoční v súlade s článkami 18 a 19.2.Bez toho, aby boli dotknuté články 9 až 11, členské štáty nepožadujú, aby registrované európske cezhraničné združenia podávali vyhlásenia, predkladali informácie, resp. aby žiadali alebo získavali povolenia na vykonávanie konkrétnych činností, pokiaľ tieto požiadavky nie sú: [PN 74]a)stanovené zákonom;b)opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu; ako aj [PN 75]c)primerané na zabezpečenie dosiahnutiadosiahnutie sledovaného cieľa a, neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutienevyhnutne potrebné a vplyv požiadaviek na európske cezhraničné združenie je primeraný sledovanému cieľu. [PN 76]3.Odsekom 1 nie sú dotknuté požiadavky na podávanie vyhlásení, predkladanie informácií, žiadanie alebo získavanie povolení na vykonávanie konkrétnych činností stanovených právom Únie alebo vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva právo Únie.
Článok 13Financovanie1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie malo bez ohľadu na členský štát registrácie voľný a nediskriminačný prístup k financovaniu z verejného zdroja v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ.2.Bez toho, aby boli dotknuté články 9 až 11, členské štáty neuložia žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o schopnosť európskeho cezhraničného združenia poskytovať do akéhokoľvek zákonného zdroja alebo prijímať z akéhokoľvek zákonného zdroja finančné prostriedky vrátane darov, s výnimkou prípadov, keď sú takéto obmedzenia: [PN 77]a)stanovené zákonom;b)opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu alebo ak členský štát môže preukázať, že európske cezhraničné združenie zjavne a opakovane porušuje hodnoty Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ prostredníctvom svojich činností; ako aj [PN 78]c)primerané na zabezpečenie dosiahnutiadosiahnutie sledovaného cieľa a, neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutienevyhnutne potrebné a vplyv obmedzenia na európske cezhraničné združenie je primeraný sledovanému cieľu. [PN 79]
Článok 14Poskytovanie služieb a obchod s tovarom1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenia mali slobodu usadiť sa, poskytovať a prijímať služby a využívať voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu v súlade s právom EÚ.2.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia iných právnych aktov Únie, ako aj článkov 9 až 11 tejto smernice, platí, že členské štáty neuložia žiadne obmedzenia na činnosti uvedené v odseku 1, pokiaľ tieto obmedzenia nie sú: [PN 80]a)stanovené zákonom;b)opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu; ako aj [PN 81]c)primerané na zabezpečenie dosiahnutiadosiahnutie sledovaného cieľa a, neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutienevyhnutne potrebné a vplyv obmedzenia na európske cezhraničné združenie je primeraný sledovanému cieľu. [PN 82]
Článok 15Zakázané obmedzeniaČlenské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie nepodliehalo žiadnej z týchto požiadaviek:a)požiadavkám priamo alebo nepriamo založeným na štátnej príslušnosti alebo pobyte fyzických osôb, ktoré sú členmi európskeho cezhraničného združenia alebo jej výkonného orgánu, s výnimkou prípadov stanovených v tejto smernici;b)požiadavke, že pre platnosť akéhokoľvek zasadnutia musia byť členovia európskeho cezhraničného združenia, jeho výkonného orgánu alebo rozhodovacieho orgánu prítomní na zasadnutí fyzicky;c)požiadavke, že európske cezhraničné združenie musí mať svoje ústredie alebo hlavné miesto činnosti v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo;d)požiadavke, podľa ktorej hostiteľský členský štát podriaďuje uznanie európskeho cezhraničného združenia registrovaného v inom členskom štáte podmienke reciprocity, pokiaľ ide o uznanie svojho európskeho cezhraničného združenia v tomto inom členskom štáte;e)požiadavke, že ak chce európske cezhraničné združenie pôsobiť v hostiteľskom členskom štáte, musí byť určitý čas registrované v domovskom členskom štáte;f)požiadavke, že na získavanie darov zo zdroja v Únii je nutné povolenie alebo schválenie zo strany orgánu členského štátu;g)týmto obmedzeniam vykonávania hospodárskych činností, či už sú vykonávané na pravidelnom alebo na príležitostnom základe, pokiaľ by takýto zákaz neumožňoval európskemu cezhraničnému združeniu prístup k inému preferenčnému postaveniu: [PN 83]i)všeobecné zákazy vykonávania hospodárskych činností;ii)umožniť európskym cezhraničným združeniam vykonávať hospodárske činnosti len pod podmienkou, že tieto činnosti súvisia s cieľmi opísanými v ich stanovách;iii)požadovať, aby vykonávanie hospodárskej činnosti nebolo primárnym cieľom alebo primárnou činnosťou európskeho cezhraničného združenia;ga) obmedzenia alebo dodatočné požiadavky týkajúce sa účasti na verejných diskusiách, či už sú vykonávané na pravidelnom alebo na príležitostnom základe. [PN 84]
Kapitola 3Založenie a registrácia
Článok 16Založenie1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie bolo založené registráciou.2.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie malo minimálne troch zakladajúcich členov.3.Členské štáty zabezpečia, aby zakladajúci členovia vyjadrili svoj úmysel založiť európske cezhraničné združenie, buď písomnou dohodou, alebo dohodou na ustanovujúcom zasadnutísa založenie európskeho cezhraničného združenia uskutočnilo písomnou dohodou medzi všetkými zakladajúcimi členmi alebo písomnou zápisnicou, v ktorej sa dokumentuje ustanovujúce zasadnutie podpísané všetkými zakladajúcimi členmi a, ktorá sa zaznamená v písomnej zápisnici; na tento účel zakladajúci členovia riadne podpíšu takúto dohodu alebo zápisnicuoverené, ak sa to vyžaduje podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva pre právny subjekt určený v súlade s článkom 4 ods. 4. [PN 85]
Článok 17Transformácia neziskových združenísubjektov na európske cezhraničné združenia [PN 86]1.Členské štáty zabezpečia, aby sa existujúce neziskové združenia so sídlom v Úniisubjekty, ktoré zákonne sídlia v niektorom členskom štáte a ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici, mohli v rámci toho istého členského štátu transformovať na európske cezhraničné združenia. [PN 87]2.Členské štáty zabezpečia, aby každú transformáciu schválil rozhodovací orgán transformujúceho sa subjektu.3.Členské štáty zabezpečia, aby transformácia neviedla k zrušeniu neziskového združenia, ktoré sa transformuje, ani k žiadnej strate alebo prerušeniu jeho právnej subjektivity. [PN 88 - netýka sa slovenskej verzie]4.Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky aktíva a pasíva previedli na novozaložené európske cezhraničné združenie.5.Členské štáty zabezpečia, aby transformácia nadobudla účinnosť registráciou novozaloženého európskeho cezhraničného združenia v súlade s článkom 19.6.Členské štáty zabezpečia, aby zápis týkajúci sa neziskového združenia, ktoré sa transformovalo, bol z akéhokoľvek registra vymazaný.
Článok 17aZlúčenie existujúcich neziskových subjektov do európskeho cezhraničného združenia1. Členské štáty zabezpečia, aby sa dva alebo viaceré existujúce neziskové subjekty, ktoré zákonne sídlia v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, mohli zlúčiť do európskeho cezhraničného združenia, ak:a) jeden alebo viac neziskových subjektov pri zrušení bez likvidácie prevedie všetky svoje aktíva a pasíva na iné jestvujúce európske cezhraničné združenie, ktoré je nadobúdajúcim európskym cezhraničným združením; alebob) jeden alebo viac neziskových subjektov pri zrušení bez likvidácie prevedie všetky svoje aktíva a pasíva na európske cezhraničné združenie, ktorú vytvorí alebo vytvoria, pričom ide o novovytvorené európske cezhraničné združenie.2. Členské štáty zabezpečia, aby každé zlúčenie schválili rozhodovacie orgány zlučujúcich sa neziskových subjektov.3. Členské štáty zabezpečia, aby zlúčenia neviedli k zrušeniu, alebo akejkoľvek ujme či prerušeniu právnej subjektivity nadobúdajúceho európskeho cezhraničného združenia a aby právna kontinuita nebola ovplyvnená v prípade zlúčenia, ktorého výsledkom je novozaloženého európskeho cezhraničného združenia.4. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky aktíva a pasíva previedli na nadobúdajúce alebo prípadne novozaložené európske cezhraničné združenie.5. Členské štáty zabezpečia, aby zlúčenie nadobudlo účinnosť po registrácii novozriadeného európskeho cezhraničného združenia v súlade s článkom 19 alebo odo dňa, od ktorého sa transakcie nadobudnutých európskych cezhraničných združení majú na účtovné účely považovať za transakcie nadobúdajúceho európskeho cezhraničného združenia.6. Členské štáty zabezpečia, aby zápis neziskových subjektov, ktoré sa zlúčili, okrem nadobúdajúceho európskeho cezhraničného združenia, bol zo všetkých registrov vymazaný. [PN 89]
Článok 18Žiadosť o registráciu1.Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadosť o registráciu európskeho cezhraničného združenia predložila príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má európske cezhraničné združenie v úmysle mať svoje sídlo. K žiadosti saŽiadosť sa predkladá v rovnakom formáte, aký musí používať právny subjekt určený v súlade s článkom 4 ods. 4, a priložia sa k nej tieto dokumenty a informácie poskytnuté v úradnom jazyku tohto členského štátu, resp. v akomkoľvek inom jazyku povolenom podľa jeho právnych predpisov: [PN 90]a)názov európskeho cezhraničného združenia;b)stanovy európskeho cezhraničného združenia;c)poštová adresa plánovaného sídla a adresa elektronickej pošty; [PN 91]d)mená a adresy a akékoľvek ďalšie informácie potrebné v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom na identifikáciu osôb oprávnených zastupovať európske cezhraničné združenie v styku s tretími stranami a v súdnych konaniach a informáciu o tom, či tieto osoby môžu konať samostatne alebo či sa od nich vyžaduje, aby konali spoločne;e)písomný súhlas zakladajúcich členov alebo zápisnicu z ustanovujúceho zasadnutia európskeho cezhraničného združenia, ktorá obsahuje takúto dohodu, riadne podpísanú zakladajúcimi členmi, alebo rozhodnutie o transformácii uvedené v článku 17 alebo rozhodnutie o zlúčení uvedené v článku 17a; [PN 92]f)vyhlásenie členov výkonného orgánu, že neboli vylúčení z výkonu funkcie člena predstavenstva v porovnateľných orgánoch neziskových združení alebo spoločností.Členské štáty nepožadujú iné dokumenty alebo informácie ako tie, ktoré sú uvedené v tomto odseku.2.Bez ohľadu na odsek 3 členské štáty zabezpečia, aby na účely registrácie bola žiadosť úplná, ak obsahuje dokumenty a informácie uvedené v odseku 1.3.Odchylne od odseku 1 druhého pododseku môžu členské štáty prijať pravidlá umožňujúce príslušnému orgánu požadovať doplňujúce dokumenty alebo informácie k dokumentom a informáciám uvedeným v odseku 1, a to písomným rozhodnutím určeným osobe oprávnenej zastupovať európske cezhraničné združenie, uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d), v ktorom sa uvádza riadne odôvodnená obava, že ciele opísané v stanovách európskeho cezhraničného združenia by boli v rozpore s právom Únie vrátane hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ alebo ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré sú v súlade s právom Únie, ak sú tieto dokumenty alebo informácie potrebné. [PN 93]4.Členské štáty zabezpečia, aby žiadosť o registráciu európskeho cezhraničného združenia, a to aj v prípade transformácie a zlúčenia, mohla byť podaná online. [PN 94]
Článok 19Postup pri registrácii1.Členské štáty zabezpečia, aby sa registrácia európskeho cezhraničného združenia uskutočnila do 30 dní od predloženia úplnej žiadosti a aby bola platná v celej Únii.2.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán domovského členského štátu bezodkladne informoval príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov o každej novej registrácii európskeho cezhraničného združenia.3.Ak sú informácie poskytnuté na účely registrácie neúplné alebo obsahujú zjavné chyby, príslušný orgán požiada európske cezhraničné združenie, aby svoje podanie doplnilo alebo opravilo v primeranej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa, keď sa príslušný orgán obráti na osobu oprávnenú zastupovať európske cezhraničné združenie uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. d).4.Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby po prijatí úplnej žiadosti podľa odseku 1 tohto článku príslušný orgán overil žiadosť o registráciu európskeho cezhraničného združenia a aby ju zamietol, len ak:a)žiadosť nespĺňa požiadavky stanovené v článku 3;b)žiadosť nie je doplnená ani opravená v lehote stanovenej v odseku 3 tohto článku;c)totožnosť právnych zástupcov európskeho cezhraničného združenia nebolo možné overiť alebo sa zistilo, že bola sfalšovaná;d)príslušný orgán po prijatí rozhodnutia stanoveného v článku 18 ods. 3 a posúdení všetkých dokumentov a informácií poskytnutých v reakcii na toto rozhodnutie zistí, že ciele opísané v stanovách európskeho cezhraničného združenia by boli v rozpore s právom Únie vrátane hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ alebo ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré sú v súlade s právom Únie; [PN 95]e)ak ktorákoľvek osoba oprávnená zastupovať európske cezhraničné združenie uvedená v článku 18 ods. 1 písm. d) bola odsúdená, resp. ktorýkoľvek člen výkonného orgánu bol odsúdený, za obzvlášť závažný trestný čin a ak by to predstavovalo ohrozenie verejného poriadku. V takýchto prípadoch sa európskemu cezhraničnému združeniu poskytne primeraný čas na nápravu situácie. [PN 96]Rozhodnutie o zamietnutí registrácie je písomné, riadne odôvodnené a určené osobe oprávnenej zastupovať európske cezhraničné združenie uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d).5.Ak príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti alebo nedospeje k rozhodnutiu do 30 dní od predloženia úplnej žiadosti, členské štáty zabezpečia, aby toto rozhodnutie alebo neexistencia takéhoto rozhodnutia podliehali účinnému súdnemu preskúmaniu.5a. Členské štáty zverejnia postup registrácie na jednotnej digitálnej bráne zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).. [PN 97]
Článok 20Register1.Každý členský štát zriadiurčí vnútroštátny register a zodpovedný verejný orgán na účely registrácie európskych cezhraničných združení podľa článku 19 a informuje o tom Komisiu. [PN 98]2.Členské štáty zabezpečia, aby sa v registri uchovávali a aktualizovali tieto dokumenty a informácie:a)stanovy európskeho cezhraničného združenia;aa) výročné správy európskeho cezhraničného združenia vypracované v súlade s vnútroštátnym právom uplatniteľným na právny subjekt určený v súlade s článkom 4 ods. 4; [PN 99]b)kópia osvedčenia európskeho cezhraničného združenia podľa článku 21;c)mená a adresy a akékoľvek ďalšie informácie potrebné v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom na identifikáciu osôb oprávnených zastupovať európske cezhraničné združenie v styku s tretími stranami a v súdnych konaniach a informáciu o tom, či tieto osoby môžu konať samostatne alebo či sa od nich vyžaduje, aby konali spoločne;d)likvidácia a zrušenie európskeho cezhraničného združenia.3.Členské štáty zabezpečia, aby registrované európske cezhraničné združenia informovali príslušný orgán svojho domovského členského štátu o zmenách informácií uchovávaných v registri do 30 dní od takýchto zmien.4.Členský štát zabezpečí, aby sa v online verzii registra verejne sprístupnili tieto informácie:a)osvedčenie európskeho cezhraničného združenia podľa článku 21;b)likvidácia európskeho cezhraničného združenia;c)zrušenie európskeho cezhraničného združenia.5.Členské štáty zabezpečia, aby dokumenty a informácie uvedené v odseku 4 neboliboli verejne prístupné dlhšie ako šesť mesiacovaž do konca daňového roka nasledujúceho po zrušení európskeho cezhraničného združenia. [PN 100]6.Členské štáty zabezpečia, aby sa osobné údaje neuchovávali v registri po zrušení európskeho cezhraničného združenia dlhšie ako dva rokypäť rokov. [PN 101]
Článok 21Obsah osvedčenia európskeho cezhraničného združenia1.Členský štát zabezpečí, aby príslušné orgány vydali osvedčenie európskeho cezhraničného združenia, a to tak v digitálnej, ako aj v papierovej podobe, do piatich dní od registrácie európskeho cezhraničného združenia. Členské štáty zabezpečia, aby bolo osvedčenie európskeho cezhraničného združenia uznávané ako dôkaz registrácie európskeho cezhraničného združenia, právnej subjektivity a právnej spôsobilosti európskeho cezhraničného združenia. Osvedčenie európskeho cezhraničného združenia obsahuje tieto informácie: [PN 102]a)jedinečné registračné číslo európskeho cezhraničného združenia a dvojpísmenový kód krajiny domovského členského štátu;b)dátum registrácie európskeho cezhraničného združenia;c)dátum akéhokoľvek premiestnenia sídla európskeho cezhraničného združenia;d)názov európskeho cezhraničného združenia;e)poštová adresa sídla a adresa elektronickej pošty európskeho cezhraničného združenia;f)ciele európskeho cezhraničného združenia stanovené v jeho stanovách.2.Po tom, ako osoba oprávnená zastupovať európske cezhraničné združenie uvedené v článku 18 ods. 1 písm. d) oznámi, že informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sa zmenili, členské štáty vydajú aktualizované osvedčenie európskeho cezhraničného združenia, a to tak v digitálnej, ako aj v papierovej podobe, do piatich dní od oznámenia týchto zmien.3.S cieľom uľahčiť používanie osvedčenia európskeho cezhraničného združenia vo všetkých členských štátoch, harmonizovať jeho formát a znížiť administratívne zaťaženie príslušných orgánov členských štátov aj európskeho cezhraničného združenia Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví vzor osvedčenia európskeho cezhraničného združenia a jeho technické špecifikácie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 229a ods. 6. [PN 103]
Kapitola 4Mobilita
Článok 22Premiestnenie sídla1.Členské štáty zabezpečia, aby malo európske cezhraničné združenie právo premiestniť svoje sídlo z jedného členského štátu do druhého.2.Členské štáty zabezpečia, aby premiestnenie uvedené v odseku 1 nemalo za následok zrušenie európskeho cezhraničného združenia ani vytvorenie novej právnickej osoby v členskom štáte, do ktorého sa jeho sídlo premiestnilo. Členské štáty zabezpečia, aby premiestnenie sídla neovplyvnilo žiadne aktíva ani pasíva európskeho cezhraničného združenia existujúce pred týmto premiestnením ani žiadne podmienky obsiahnuté v zmluvách, resp. úvery, práva a povinnosti.3.Členské štáty zabezpečia, aby premiestnenie nadobudlo účinnosť v deň registrácie európskeho cezhraničného združenia v domovskom členskom štáte, do ktoré sa toto európske cezhraničné združenie premiestnilo.4.Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán členského štátu, do ktorého má európske cezhraničné združenie v úmysle premiestniť svoje sídlo, nepovolil premiestnenie v žiadnom z týchto prípadov:a)ak európske cezhraničné združenie nespĺňa požiadavky článku 3 ods. 1, 2 alebo 3;b)ak bolo prijaté rozhodnutie uvedené v článku 24 ods. 2 alebo ak bolo vydané odôvodnené oznámenie uvedené v článku 25 ods. 3;c)ak prebieha konkurzné konaniebolo európske cezhraničné združenie vyhlásené za platobne neschopné alebo je predmetom insolvenčného konania; [PN 104]d)ak sa voči osobám oprávneným zastupovať európske cezhraničné združenie uvedeným v článku 18 ods. 1 písm. d), ktorémukoľvek členovi výkonného orgánu alebo samotnému európskemu cezhraničnému združeniu, ak sa táto možnosť stanovuje vo vnútroštátnom práve, vedie konanie za obzvlášť závažný trestný čin a ak by to predstavovalo ohrozenie verejného poriadku. V takýchto prípadoch, ak bol zástupca alebo člen výkonného orgánu nahradený alebo ak sa konanie skončilo a neviedlo k odsúdeniu, členský štát pristúpi k premiestneniu registrovaného sídlav predchádzajúcom domovskom členskom štáte. [PN 105]
Článok 23Postup premiestnenia sídla1.Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek platné ustanovenia vnútroštátneho práva alebo práva Únie, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie, členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci európskeho cezhraničného združenia, ktoré má v úmysle premiestniť svoje sídlo, boli informovaní o možnom premiestnení a aby boli oprávnení v dostatočnom predstihu a aspoň jeden mesiac pred mimoriadnym zasadnutím uvedeným v odseku 2 preskúmať návrh rozhodnutia o schválení premiestneniažiadosti o premiestnenie sídla uvedenéhouvedenej v odseku 23 a vyjadriť svoje stanovisko. [PN 106]1a. Členské štáty zabezpečia primeraný systém ochrany záujmov veriteľov s cieľom zabezpečiť, aby veritelia európskeho cezhraničného združenia, ktorého pohľadávky existovali pred uverejnením žiadosti o premiestnenie uvedenej v odseku 3a, mohli od európskeho cezhraničného združenia požadovať, aby im poskytlo primerané záruky. Poskytovanie takýchto záruk sa riadi právom členského štátu, v ktorom európske cezhraničné združenie sídlilo pred premiestnením. Systém ochrany veriteľov stanovený v súlade s článkom 86j smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46). sa uplatňuje primerane. [PN 107]2.Členské štáty zabezpečia, aby sa rozhodnutie o premiestnení prijal rozhodovací orgánmuselo schváliť na zasadnutí rozhodovacieho orgánu európskeho cezhraničného združenia na mimoriadnom zasadnutí. Toto rozhodnutie sa prijme na základe dvoch tretín hlasov, ktoré zastupujú aspoň polovicu všetkých členov. [PN 108]3.Členské štáty zabezpečia, aby rozhodovací orgán európskeho cezhraničného združenia predložil žiadosť o premiestnenie sídla príslušnému orgánu členského štátu, do ktorého má v úmysle svoje sídlo premiestniť, a aby o tejto žiadosti informoval príslušný orgán svojho domovského členského štátu. Táto žiadosť obsahuje:a)rozhodnutie rozhodovacieho orgánu európskeho cezhraničného združenia, ktorým sa schvaľuje premiestnenie;b)osvedčenie európskeho cezhraničného združenia;c)navrhovanú adresu sídla európskeho cezhraničného združenia v členskom štáte, do ktorého sa premiestňuje;d)stanovy európskeho cezhraničného združenia, v prípade potreby s uvedením jeho nového názvu;e)navrhovaný dátum premiestnenia;f)správu, v ktorej sa podrobne vysvetlia vysvetľujúcu zabezpečovacie opatrenia pre veriteľov a zamestnancov, ak je to uplatniteľné podľa práva Únie alebo vnútroštátneho právaktoré európske cezhraničné združenie zaviedlo v súlade s právom Únie, vnútroštátnym právom a kolektívnymi zmluvami. [PN 109]3a. Členské štáty zabezpečia, aby žiadosť o premiestnenie európskeho cezhraničného združenia mohla byť podaná online a aby sa každá žiadosť zverejnila na verejne dostupnom webovom sídle. [PN 110]4.Členské štáty môžu prijať pravidlá umožňujúce príslušnému orgánu členského štátu, do ktorého má v úmysle európske cezhraničné združenie premiestniť svoje sídlo, požadovať doplňujúce dokumenty alebo informácie k dokumentom a informáciám uvedeným v odseku 3, a to písomným rozhodnutím určeným osobe oprávnenej zastupovať európske cezhraničné združenie, uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d), v ktorom sa uvádza riadne odôvodnená obava, že ciele opísané v stanovách európskeho cezhraničného združenia by boli v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva tohto členského štátu, ak sú tieto dokumenty alebo informácie potrebné na posúdenie predmetnej záležitosti.5.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán členského štátu, do ktorého má v úmysle európske cezhraničné združenie premiestniť svoje sídlo, bol oprávnený rozhodnúť o žiadosti o premiestnenie. Tento príslušný orgán je oprávnený zamietnuť žiadosť len vtedy, ak:a)nie sú splnené požiadavky stanovené v odseku 2 tohto článku;b)ak žiadosť neobsahuje všetky prvky požadované podľa odseku 3;c)ak nastane jedna zo situácií uvedených v článku 22 ods. 4;d)príslušný orgán po prijatí rozhodnutia stanoveného v tomto odseku a posúdení všetkých dokumentov a informácií poskytnutých v reakcii na toto rozhodnutie zistí, že ciele opísané v stanovách európskeho cezhraničného združenia by boli v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré sú v súlade s právom Únie.6.Príslušný orgán prijme rozhodnutie uvedené v odseku 5 tohto článku do 30 dní od doručenia žiadosti o premiestnenie sídla uvedenej v odseku 3.7.Bez ohľadu na odsek 6 členské štáty zabezpečia, aby sa premiestnenie uskutočnilo do 30 dní od predloženia úplnej žiadosti.8.Ak sú informácie poskytnuté na účely premiestnenia neúplné alebo obsahujú zjavné chyby, príslušný orgán požiada európske cezhraničné združenie, aby svoje podanie doplnilo alebo opravilo v primeranej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa, keď sa príslušný orgán obráti na osobu oprávnenú zastupovať európske cezhraničné združenie uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. d).9.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán nového domovského členského štátu zaregistroval európske cezhraničné združenie a aktualizoval osvedčenie európskeho cezhraničného združenia, pokiaľ ide o prvky uvedené v článku 21 ods. 1.10.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán domovského členského štátu po premiestnení sídla o tomto premiestnení bezodkladne informoval príslušné orgány ostatných členských štátov. Po prijatí tohto oznámenia príslušný orgán predchádzajúceho domovského členského štátu vymaže európske cezhraničné združenie z registra.
Kapitola 5Zrušenie
Článok 24Dobrovoľné zrušenie1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie mohlo byť zrušené len na základe rozhodnutia svojich členov a len v týchto prípadoch:v súlade so stanovami. [PN 111]a) európske cezhraničné združenie dosiahlo svoj cieľ; [PN 112]b) uplynul čas, na ktorý bolo európske cezhraničné združenie založené; [PN 113]c) z akéhokoľvek dôvodu v súlade so svojimi stanovami. [PN 114]2.Členské štáty zabezpečia, aby rozhodovací orgán európskeho cezhraničného združenia bol oprávnený zrušiť európske cezhraničné združenie len na základe rozhodnutia prijatého dvoma tretinami hlasov, ktoré zastupujú aspoň polovicu celkového počtu členov, na mimoriadnom zasadnutí.Členské štáty zabezpečia, aby pri likvidácii európskeho cezhraničného združenia, ako sa stanovuje v článku 28, príslušný orgán vymazal európske cezhraničné združenie z registra až po ukončení likvidácie a aby boli zodpovedajúcim spôsobom aktualizované príslušné informácie v informačnom systéme o vnútornom trhu (IMI).
Článok 25Nedobrovoľné zrušenie1.Odchylne od článku 26 ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie mohlo byť zrušené nedobrovoľne príslušným orgánom domovského členského štátu len za okolností a podmienok stanovených v tomto článku.2.Členské štáty stanovia, že nedobrovoľné zrušenie európskeho cezhraničného združenia za predpokladu, že zrušeniu predchádza posúdenie rizika, že je stanovené zákonom, vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa, neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné, a že zrušenie je primerané sledovanému cieľu, a toje možné len na základe jedného z týchto dôvodov: [PN 115]a)nedodržanie neziskového účelu zo strany európskeho cezhraničného združenia;b)vážne ohrozenie verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti spôsobené činnosťami európskeho cezhraničného združenia; alebo [PN 116]ba) zjavné a opakované porušovanie hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ prostredníctvom jeho činností; [PN 117]c)odsúdenie európskeho cezhraničného združenia alebo členov jeho výkonného orgánu za mimoriadne závažný trestný čin. spáchaný v jeho mene, v záujme alebo v prospech európskeho cezhraničného združenia; alebo [PN 118]ca) odsúdenie člena výkonného orgánu za obzvlášť závažný trestný čin spáchaný po vytvorení európskeho cezhraničného združenia za závažný trestný čin, ak by účasť takejto osoby vo výkonnom orgáne bola hrozbou pre verejný poriadok. [PN 119]3.Ak má príslušný orgán obavy, že existuje jeden z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto článku, zašle európskemu cezhraničnému združeniu písomné a komplexne odôvodnené oznámenie o svojich obavách a poskytne mu primeraný čas na predloženie odpovedí v súvislosti s týmito obavami, ako aj na nápravu situácie. [PN 120]4.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán v prípade, že po náležitom preskúmaní odpovedí európskeho cezhraničného združenia podľa odseku 3 tohto článku rozhodne, že európske cezhraničné združenie musí na základe niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto článku a preto, že nedošlo k náprave zrušené, prijal na tento účel písomné rozhodnutie, ktoré sa formálne oznámi európskemu cezhraničnému združeniu. Rozhodnutie o zrušení európskeho cezhraničného združenia sa môže prijať len vtedy, ak neexistujú menej reštriktívne opatrenia, ktoré by mohli riešiť obavy vyjadrené príslušným orgánom. [PN 121]5.Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutie uvedené v odseku 4 tohto článku bolo riadne odôvodnené a obsahovalo komplexné písomné odôvodnenie, prípadne potvrdené rozhodnutím súdu v súlade s vnútroštátnym právom a podliehalo účinnému a nezávislému súdnemu preskúmaniu v súlade s článkom 11, a aby nenadobudlo účinnosť, kým súdne preskúmanie nie je ukončené. [PN 122]6.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán informoval o svojom rozhodnutí európske cezhraničné združenie a aby ho vymazal z registra v náležitom čase, až po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia uvedeného v odseku 4 a po ukončení jeho likvidácie podľa článku 26. Príslušný orgán oznámi relevantné informácie príslušným orgánom členských štátov.
Článok 26Likvidácia v prípade zrušenia1.Členské štáty zabezpečia, aby zrušenie európskeho cezhraničného združenia podľa článkov 24 a 25 malo za následok jeho likvidáciu.2.Členské štáty zabezpečia, aby všetky aktíva zrušeného európskeho cezhraničného združenia, ktoré zostali po uspokojení finančných záujmov možných veriteľov, boli diskontované a prevedené na neziskový subjekt, ktorý vykonáva podobnú činnosť ako zrušené európske cezhraničné združeniepodobnú činnosti zrušeného európskeho cezhraničného združenia, resp. aby sa tieto aktíva previedli na miestny orgán, ktorý je povinný ich využívať na podobnú činnosť alebo na dosiahnutie cieľa, ktorý je podobný jednej z činností alebo cieľov zrušeného európskeho cezhraničného združenia, akú vykonávalo zrušené európske cezhraničné združenie. [PN 123]
Kapitola 6Uplatňovanie a administratívna spolupráca
Článok 27Príslušné orgány1.Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie tejto smernice a dohľad nad ňou (ďalej len „príslušný orgán“). [PN 124]2.Členské štáty oznámia Komisii názvy príslušného orgánu určeného podľa odseku 1. Komisia uverejní zoznam určených príslušných orgánov na verejne dostupnom webovom sídle a v prípade potreby ho aktualizuje. [PN 125]3.Členské štáty oznámia Komisii názvy a úlohy iných príslušných orgánov zriadených alebo určených na účely vnútroštátnych pravidiel uplatniteľných na čo najviac porovnateľné neziskové združenieprávne subjekty v ich vnútroštátnom právnom poriadku, určené podľa článku 4 ods. 4, ak také existujú. [PN 126]
Článok 28Administratívna spolupráca1.Príslušné orgány členských štátov navzájom spolupracujú a účinným a efektívnym spôsobom si pomáhajú na účely uplatňovania ustanovení tejto smernice.2.Administratívna spolupráca a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi podľa článku 17, článku 18, článku 19 ods. 2, článku 19 ods. 4, článku 23 ods. 5, článku 23 ods. 6, článku 23 ods. 7, článku 24 ods. 3, článku 25 ods. 6 a článku 27 sa uskutočňuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2012.3.Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie zaznamenané v IMI aktualizovali a navzájom sa informujú o zmenách predchádzajúcich informácií oznámených v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2012.
Článok 29Podávanie správ a preskúmanie [PN 127]-1. Členské štáty každoročne poskytujú Komisii a výboru európskych cezhraničných združení uvedenému v článku 30, pokiaľ je to možné prostredníctvom digitálnych nástrojov, zoznam európskych cezhraničných združení registrovaných na ich území, súhrnné údaje o týchto európskych cezhraničných združeniach, ako aj informácie o:a) všetkých opatreniach prijatých alebo aktualizovaných členskými štátmi z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti s cieľom zabrániť riziku zneužitia neziskových združení a zabezpečiť transparentnosť vo vzťahu k určitým pohybom kapitálu, ako sa uvádza v článku 4 ods. 3;b) vnútroštátnych pravidlách obmedzujúcich právo európskeho cezhraničného združenia určiť jeho pravidlá činnosti, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1;c) prípadoch, keď boli európskemu cezhraničnému združeniu uložené dodatočné požiadavky na registráciu v súlade s článkom 12 ods. 2;d) prípadoch, keď boli európskemu cezhraničnému združeniu uložené obmedzenia financovania v súlade s článkom 13 ods. 2;e) prípadoch, keď boli európskemu cezhraničnému združeniu uložené obmedzenia poskytovania služieb a obchodovania s tovarom v súlade s článkom 14 ods. 2;f) prípadoch, keď boli európskemu cezhraničnému združeniu uložené dodatočné požiadavky na registráciu v súlade s článkom 18 ods. 3;g) prípadoch, keď bola registrácia zamietnutá v súlade s článkom 19 ods. 4;h) prípadoch, keď bolo premiestnenie sídla zamietnuté v súlade s článkom 22 ods. 4 alebo článkom 23 ods. 5; ai) prípadoch nedobrovoľného rozpustenia podľa článku 27.Komisia zverejní zoznam všetkých registrovaných európskych cezhraničných združení na verejne dostupnom webovom sídle. [PN 128]1.Najneskôr do ... [siedmichpiatich rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu] a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o transpozícii a uplatňovaní tejto smernice. Na tento účel môže Komisia požiadať členské štáty, aby pokiaľ možno prostredníctvom digitálnych nástrojov zdieľali agregované údaje týkajúce saSpráve predchádza konzultácia s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane európskych cezhraničných združení registrovaných na ich území.a iných relevantných neziskových organizácií a obsahuje najmä: [PN 129]a) prehľad počtu a geografického rozloženia európskych cezhraničných združení v EÚ; [PN 130]b) hodnotenie primeranosti a účinnosti smernice vzhľadom na sledované ciele vrátane posúdenia vplyvu tejto smernice na fungovanie vnútorného trhu; [PN 131]c) posúdenie príslušného právneho, technického a hospodárskeho vývoja ovplyvňujúceho neziskové združenia; a [PN 132]d) posúdenie možných prínosov a uskutočniteľnosti harmonizácie požiadaviek na transparentnosť a uznávania a udeľovania postavenia verejnoprospešného subjektu na úrovni Únie, najmä európskym cezhraničným združeniam. [PN 133]V prípade potreby je k správe pripojený legislatívny návrh na zmenu tejto smernice. [PN 134]
Článok 29aVýbor európskych cezhraničných združení1. Komisii pomáha výbor s názvom výbor európskych cezhraničných združení. Uvedený výbor je výborom v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.Výbor zavedie vlastný rokovací poriadok a prijme a zorganizuje si vlastný systém práce.2. Výbor monitoruje vykonávanie tejto smernice, najmä tých ustanovení, ktoré odkazujú na článok 29 ods. 1. Podporuje výmenu informácií, skúseností a odporúčaných postupov, ako aj koordináciu politických prístupov medzi národnými vládami, príslušnými orgánmi a Komisiou.3. Výbor môže pripravovať správy, formulovať stanoviská, vypracúvať usmernenia alebo vykonávať inú prácu v rámci svojich oblastí pôsobnosti a v prípade potreby pravidelne kontaktuje a vymieňa si informácie s inými príslušnými orgánmi a výbormi, ako aj s príslušnými zainteresovanými stranami.4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.5. Komisia každý rok informuje Radu a Európsky parlament o činnostiach výboru. [PN 135]
Kapitola 7Záverečné ustanovenia
Článok 30Postup výboru1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 136]
Článok 31Transpozícia1.Členské štáty prijmú a uverejnia (a to aj online) zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr [2 roky... [1 rok po nadobudnutí jej účinnosti]. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii. [PN 137]1a. Členské štáty poskytujú informácie neziskovým organizáciám zriadeným, registrovaným alebo pôsobiacim na ich území a konzultujú s nimi pred transpozíciou a vykonávaním ustanovení tejto smernice, ako aj pred revíziou príslušných vnútroštátnych ustanovení. [PN 138]2.Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. [PN 139]3.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 32Nadobudnutie účinnostiTáto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 33AdresátiTáto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka