1.vyjadruje znepokojenie nad situáciou v hospodárstve, pretrvávajúcou neistotou, slabým rastom, konkurencieschopnosťou a produktivitou v EÚ; so znepokojením berie na vedomie pokračujúci vplyv cien energií a inflácie na kúpnu silu domácností, čo vedie k zvýšenému riziku chudoby vrátane energetickej chudoby mnohých Európanov, a na výkonnosť podnikov EÚ vrátane malých a stredných podnikov (MSP); vyzýva členské štáty, aby prijali ďalšie kroky na prekonanie týchto problémov, vykonávali cielené opatrenia s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu a riešili pretrvávajúce inflačné tlaky;

2.konštatuje, že mnohé členské štáty zápasia so štrukturálnymi výzvami, ktoré bránia ich potenciálu rastu; zdôrazňuje, že riešenie štrukturálnych výziev má zásadný význam pre udržateľnú obnovu a trvalý rast a že vykonávanie reforiem na riešenie štrukturálne slabých miest je kľúčové nielen na zlepšenie schopnosti odolávať existujúcim výzvam a zvládať ich, ale aj na udržateľné a spravodlivé uskutočnenie dvojakej transformácie; zdôrazňuje, že ambiciózne štrukturálne reformy sú stále nevyhnutné na posilnenie hospodárskej základne EÚ, podporu zakladania podnikov a podnikania a posilnenie konkurencieschopnosti, produktivity a celkového potenciálu rastu EÚ;

3.zdôrazňuje, že nedostatočné verejné a súkromné investície v niektorých členských štátoch brzdia potenciál sociálne spravodlivého a environmentálne udržateľného rastu; domnieva sa, že kľúčovými faktormi na prilákanie investícií sú predvídateľné pravidlá, rovnaké podmienky a nižšie náklady na dodržiavanie predpisov; zdôrazňuje, že tieto investície sú kľúčové pre schopnosť EÚ riešiť súčasné výzvy vrátane spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie a že zvýšia odolnosť EÚ a jej dlhodobú konkurencieschopnosť počas nadchádzajúcich výziev; domnieva sa, že tieto investície by mali byť spojené s reformami na posilnenie rastu a odolnosti; upozorňuje na investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, ktoré sú potrebné okrem iného na to, aby EÚ bola nezávislá od dovážaných fosílnych palív a aby sa obmedzila inflácia spôsobená cenami energie; berie na vedomie reštriktívne zámery fiškálnej politiky, ktoré sa očakávajú v rokoch 2023 a 2024; zdôrazňuje, že prípadný pokles by nemal byť na úkor investícií, ktoré by sa mali v celej Únii zvýšiť;

4.zdôrazňuje, že ďalšie prehĺbenie jednotného trhu a odstránenie prekážok pre investície, a to aj prostredníctvom reforiem, ktoré zefektívnia a zdigitalizujú plánovacie, povoľovacie a iné administratívne postupy, by pomohlo zvýšiť súkromné investície; znovu zdôrazňuje, že prispieť môže aj priemyselná politika, ako aj prehĺbené a integrované kapitálové trhy a inovácia, a to podporou investícií, zachovaním globálnej konkurencieschopnosti EÚ a zmierňovaním rizík spojených s nadmernou závislosťou od obmedzeného počtu tretích krajín v oblasti kľúčových technológií, surovín a priemyselných vstupov;

5.vyzýva členské štáty, aby uskutočňovali preskúmanie výdavkov ako pravidelný krok (viac)ročného rozpočtového postupu, čo by pomohlo zlepšiť efektívnosť a kvalitu verejných výdavkov; súhlasí s odporúčaním Komisie v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2024, že členské štáty by mali čo najskôr ukončiť opatrenia na podporu energetiky súvisiace s krízou a postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá; zdôrazňuje, že verejné príjmy, ako aj verejné výdavky majú zásadný význam na zaručenie udržateľnosti verejných financií; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a praniu špinavých peňazí; v tejto súvislosti víta dohodu o balíku opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí;

6.súhlasí s hodnotením Komisie, že riziká spojené s vysokým zadlžením a cenovými rozdielmi sú naďalej relevantné, najmä v členských štátoch, kde si obsluha dlhu vyžaduje rozsiahle refinancovanie dlhu alebo kde súkromný sektor čelí prudkému zvýšeniu platieb úrokov;

7.vyzýva členské štáty v eurozóne, aby preskúmali všetky prostriedky na dokončenie revízie Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu s cieľom umožniť zavedenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, ktorý by ďalej posilnil odolnosť eurozóny;

8.pripomína, že európsky semester je dobre zavedený rámec na koordináciu rozpočtových, hospodárskych a sociálnych politík a politík zamestnanosti v celej Únii v súlade so zmluvami vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, čím sa zabezpečuje jeho makroekonomická stabilita, udržateľná konvergencia ekonomickej výkonnosti členských štátov a sociálna súdržnosť EÚ; požaduje väčšiu zodpovednosť členských štátov v európskom semestri, napríklad prostredníctvom ich miestnych a regionálnych orgánov; konštatuje, že Priemyselný plán Zelenej dohody z roku 2023 je súčasťou stratégie rastu EÚ;

9.súhlasí s názorom, že odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2024 sa musia zamerať na konkrétne kritériá; zdôrazňuje, že musia slúžiť aj na podporu zdravého a inkluzívneho hospodárskeho rastu, posilnenie konkurencieschopnosti a makroekonomickej stability, podporu zelenej a digitálnej transformácie a zabezpečenie sociálnej a medzigeneračnej spravodlivosti; berie na vedomie rozdiely týkajúce sa národných prognóz rastu HDP, inflácie, nezamestnanosti, salda verejných financií, hrubého verejného dlhu a salda bežného účtu a konštatuje, že poukazujú na potrebu flexibilných prístupov založených na konkrétnej realite každého členského štátu; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby lepšie prepojila odporúčania pre jednotlivé krajiny s príslušnými správami o jednotlivých krajinách; vyzýva na účinné monitorovanie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a príslušných reforiem, ako aj pokroku pri znižovaní zistených nedostatkov investícií; zdôrazňuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny musia zohľadňovať sociálnu zraniteľnosť a nezamestnanosť; berie na vedomie klesajúci počet sociálnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny na základe sociálneho prehľadu;

10.víta flexibilitu pri úprave Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, napr. v kontexte plánu REPowerEU, na základe skúseností získaných z jeho vykonávania; zdôrazňuje, že míľniky a ciele v národných plánoch obnovy by mali byť v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a že členské štáty by mali riešiť aspoň významnú podskupinu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako súčasť svojich národných plánov obnovy a odolnosti; vyzdvihuje úspech Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; pripomína, že úspech a účinnosť financovaných projektov sa bude merať na základe ich vplyvu na hospodárstvo a zamestnanosť, a vyzýva na rýchle, transparentné a účinné vykonávanie týchto projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súlad s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a riadne vykonávanie sú kľúčové pre dôveryhodnosť tohto mechanizmu;

11.berie na vedomie úlohu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri riešení globálnych výziev vyplývajúcich zo zelenej a digitálnej transformácie hospodárstva; zdôrazňuje, že reformy a investície v rámci plánov obnovy a odolnosti prispievajú k cieľom nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti v oblasti klímy a rešpektujú zásadu „nespôsobovať významnú škodu“; vyzýva členské štáty, aby čo najlepšie využili túto príležitosť a využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti na transformáciu svojich hospodárstiev a zvýšenie ich konkurencieschopnosti; pripomína, že je dôležité overiť, či sa finančné prostriedky dostávajú do reálnej ekonomiky a k MSP, a zdôrazňuje význam zodpovednosti a transparentnosti, pokiaľ ide o subjekty, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ;

12.zdôrazňuje význam súkromných a verejných investícií v kontexte hospodárskej obnovy a pri riadení dvojakej transformácie; pripomína, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti nenahrádza osobitnú úlohu vnútroštátnych verejných investícií; opakuje, že treba zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a zodpovednosť verejných investícií a vnútroštátnych stratégií, aby boli v súlade s cieľmi dvojakej transformácie; zdôrazňuje, že tieto národné stratégie pre dvojakú transformáciu by mali dopĺňať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a iné európske investičné nástroje;

13.podporuje zefektívnenie programov politiky súdržnosti EÚ s investičnými potrebami identifikovanými v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a odporúčaní pre jednotlivé krajiny; pripomína, že politika súdržnosti slúži širšiemu súboru cieľov než je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a môže dopĺňať opatrenia dohodnuté v rámci tohto mechanizmu; žiada, aby sa účasť zainteresovaných strán, a to aj sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora, porovnateľne začlenila do prípravy a vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti, ako je to v prípade programov politiky súdržnosti;

14.zdôrazňuje, že koordinácia medzi príslušnými orgánmi, a to aj medzi národnými vládami a regionálnymi a miestnymi orgánmi, je dôležitá na riadenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a na prekonanie administratívnych prekážok a byrokracie;

15.berie na vedomie predbežnú politickú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami 10. februára 2024 o reforme rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ, ktorej cieľom je zabezpečiť účinnú koordináciu hospodárskych politík a trvalú konvergenciu hospodárskej a sociálnej výkonnosti členských štátov;

16.víta poznatky získané z návrhov na správu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; konštatuje, že reforma rámca správy hospodárskych záležitostí neposkytuje mechanizmy finančných stimulov EÚ na podporu a presadzovanie vnútroštátnych politických reforiem a investícií; zdôrazňuje, že poskytnutie potrebnej úrovne verejných investícií je nevyhnutné na dosiahnutie hlavných cieľov reformy rámca správy hospodárskych záležitostí a na riešenie súčasných a budúcich priorít Únie; je znepokojený tým, že niektoré členské štáty nebudú mať vlastnú finančnú kapacitu na financovanie spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie;

17.zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu v rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ a zasadzuje sa za jeho širšie zapojenie do európskeho semestra, pričom treba v plnej miere rešpektovať právomoci stanovené v zmluvách; berie na vedomie dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi o ich individuálnych fiškálno-štrukturálnych plánoch; zdôrazňuje potrebu, aby sa so všetkými členskými štátmi zaobchádzalo rovnako; zdôrazňuje, že rozšírenie diskrečnej právomoci Komisie v procese vypracovania strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov musí byť spojené so zvýšeným dodržiavaním pravidiel pod kontrolou Európskej fiškálnej rady, ako aj väčšou zodpovednosťou a zvýšením toku informácií smerujúcich Európskemu parlamentu; uznáva, že hospodársky dialóg ako súčasť európskeho semestra je užitočným základom zodpovednosti; domnieva sa, že náležitá zodpovednosť si vyžaduje, aby Európsky parlament mal nástroje, ktoré mu umožnia uplatňovať dôsledky na základe jeho posúdenia výkonnosti európskeho semestra v súlade so zmluvami;

18.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.