1.konštatuje, že z hodnotení výsledkov investícií v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, ktoré vykonali členské štáty, vyplýva, že politika súdržnosti vo všeobecnosti priniesla pozitívne výsledky v oblastiach, ktoré podporovala Pracovný dokument útvarov Komisie z 30. januára 2023 o syntéze zistení hodnotení programov európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020, ktorý je pripojený k výročnej súhrnnej správe za rok 2022 (SWD(2023)0022)., Pracovný dokument útvarov Komisie z 15. januára 2024 o syntéze zistení hodnotení programov európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020, ktorý je pripojený k výročnej súhrnnej správe za rok 2023 (SWD(2024)0002).; uznáva, že tieto investície prispeli k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

2.víta príspevok politiky súdržnosti k výskumu a inováciám, keďže okrem iného posilnila spoluprácu medzi výskumnou obcou a podnikmi a pomohla premeniť výskum na produkty alebo služby, ktoré možno uviesť na trh; uvádza, že podľa údajov Komisie do konca roka 2022 spolupracovalo s výskumnými inštitúciami viac ako 75 000 spoločností a približne 37 000 uviedlo na trh nové produkty vďaka podpore z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) Správa Komisie z 15. januára 2024 s názvom Európske štrukturálne a investičné fondy: Súhrnná správa o výročných správach o implementácii programov z roku 2023 vzťahujúca sa na implementáciu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2024)0006),; uvádza takisto, že k rovnakému dátumu pracovalo v lepších zariadeniach viac ako 72 000 výskumných pracovníkov Európska komisia, Key achievements of Regional Policy 2014-2020 (Kľúčové výsledky regionálnej politiky v rokoch 2014 – 2020), sprístupnené 20. februára 2024.; zdôrazňuje, že politika súdržnosti pomohla preklenúť digitálnu priepasť medzi regiónmi aj tým, že podporila rozvoj infraštruktúry informačných a komunikačných technológií v menej rozvinutých regiónoch; víta skutočnosť, že v dôsledku toho bol do konca roka 2022 poskytnutý lepší širokopásmový prístup 7,8 milióna domácností Tamže.;

3.poukazuje na to, že podpora politiky súdržnosti priniesla hmatateľné výhody aj tisícom MSP; zdôrazňuje, že ide o jednu z najúspešnejších oblastí podpory z EFRR; zdôrazňuje, že EFRR do konca roka 2022 poskytol podporu viac ako 2,2 miliónom podnikov, ktoré vytvorili približne 370 000 pracovných miest Tamže.; konštatuje, že hodnotenia vykonané v Česku, Poľsku, Nemecku, Holandsku a Rakúsku obsahujú príklady MSP, ktoré sa stali konkurencieschopnejšími a inovatívnejšími, zvýšili svoju produktivitu a dosiahli lepší prístup na medzinárodné trhy SWD(2023)0022.;

4.zdôrazňuje, že aj súdržnosť zohráva zásadnú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo; konštatuje, že zníženie spotreby energie v budovách je hlavnou súčasťou tohto posunu a táto podpora zo strany politiky súdržnosti v tejto oblasti už priniesla svoje ovocie; víta skutočnosť, že hodnotenia členských štátov ukazujú, že opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti boli účinné v celej EÚ Tamže.; uvádza, že do konca roka 2022 pomohol EFRR zlepšiť energetickú efektívnosť v 550 000 domácnostiach; zdôrazňuje, že existujú dôkazy o tom, že politika súdržnosti podporovala investície v niekoľkých uhoľných regiónoch, ktoré prispeli k dekarbonizácii; konštatuje, že v španielskej Astúrii sa úsilie zameralo na zamestnanosť mladých ľudí a žien vo vidieckych oblastiach s cieľom podporiť podnikanie a sociálne začlenenie; takisto konštatuje, že v regióne Jugoiztochen v Bulharsku sa fondy politiky súdržnosti zamerali na energetickú efektívnosť, modernizáciu MSP a podporu rozvoja zručností Štúdia – Research for the Committee on Regional Development, Cohesion Policy in EU Coal Regions (Výskum pre Výbor pre regionálny rozvoj, Politika súdržnosti v uhoľných regiónoch EÚ), Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, 14. februára 2023.; uznáva, že opatrenia zamerané na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov zvýšili výrobnú kapacitu obnoviteľných zdrojov v EÚ do konca roka 2022 o 6 000 MW, pričom do konca roka 2023 sa má dosiahnuť cieľová hodnota 8 700 MW Európska komisia, Key achievements of Regional Policy 2014-2020 (Kľúčové výsledky regionálnej politiky v rokoch 2014 – 2020), sprístupnené 20. februára 2024.; konštatuje, že pozitívne výsledky v tejto oblasti boli zaznamenané napríklad v Estónsku a vo francúzskych regiónoch SWD(2023)0022.;

5.zdôrazňuje, že hodnotenia úsilia súvisiaceho s adaptáciou na zmenu klímy a prevencie rizík poukazujú na potrebu cezhraničnej spolupráce, aby boli opatrenia financované z politiky súdržnosti skutočne účinné; zdôrazňuje, že niektoré krajiny už zaviedli spoločné opatrenia na predchádzanie rizikám a civilnú ochranu, a konštatuje, že takáto spolupráca sa uskutočnila medzi Talianskom a Francúzskom, Českom a Poľskom a Talianskom a Rakúskom SWD(2023)0022, s. 13.; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy, vďaka investíciám v rámci politiky súdržnosti je teraz 29 miliónov ľudí menej ohrozených povodňami Európska komisia, Cohesion Open Data Platform – Theme: Climate Change Adaptation & Risk Prevention – Funding Period: 2014 – 2020 (Platforma otvorených údajov o súdržnosti – téma: Adaptácia na zmenu klímy a prevencia rizík – obdobie financovania: 2014 – 2020), sprístupnené 20. februára 2024.;

6.konštatuje, že podpora v rámci politiky súdržnosti z EFRR a Kohézneho fondu zvýšila aj počet ľudí, ktorí majú prospech z lepších dodávok vody (8,3 milióna ľudí do konca roka 2022 Európska komisia, Cohesion Open Data Platform – Theme: Environment Protection & Resource Efficiency – Funding Period: 2014 – 2020 (Platforma otvorených údajov o súdržnosti – téma: Ochrana životného prostredia a efektívne využívanie zdrojov – obdobie financovania: 2014 – 2020), sprístupnené 20. februára 2024.) a lepšieho nakladania s komunálnym odpadom; konštatuje, že väčšina cieľových prijímateľov (70 %) opatrení na zlepšenie pitnej vody žije v Taliansku, Rumunsku, Grécku, Portugalsku, Bulharsku a Česku; takisto konštatuje, že vo Francúzsku a Belgicku pomohli projekty financované z fondov politiky súdržnosti podporiť obehové hospodárstvo SWD(2023)0022, s. 14.;

7.zdôrazňuje, že do energetických a dopravných sietí boli z EFRR a Kohézneho fondu investované značné prostriedky; konštatuje, že hoci vplyv tohto druhu infraštruktúrneho projektu možno riadne posúdiť až v dlhodobejšom horizonte, podľa hodnotení vykonaných v Poľsku a Česku niektoré investície do cestnej a železničnej infraštruktúry už viedli k zníženiu počtu dopravných nehôd, skráteniu času cestovania a zníženiu znečistenia Tamže.; víta skutočnosť, že na Slovensku sa modernizáciou električkových tratí zlepšili spoje, skrátil čas cestovania, zvýšila bezpečnosť a napomohlo zníženie hluku a vibrácií SWD(2024)0002, s. 9.; konštatuje, že v členských štátoch, ako sú Poľsko a Bulharsko, financované projekty v oblasti zemného plynu prispeli k strategickému cieľu diverzifikácie dodávok energie SWD(2023)0022, s. 14.; víta skutočnosť, že grécko-bulharské plynové prepojenie v Bulharsku, podporované z EFRR, začalo fungovať v októbri 2022 a prispieva k strategickým cieľom EÚ v oblasti autonómie dodávok energie a diverzifikácie zdrojov Európska komisia, Annual Activity Report 2022 – Directorate-General Regional and Urban Policy (Výročná správa o činnosti za rok 2022 – Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku), 20. júna 2023.;

8.uznáva, že súdržnosť, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, podporila úspešné opatrenia v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia a vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že do konca roka 2022 si vďaka opatreniam podporovaným ESF a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí našlo prácu 6,8 milióna ľudí a 10,2 milióna ľudí získalo kvalifikáciu COM(2024)0006, s. 14.;

9.zdôrazňuje, že hodnotenia z členských štátov, ako sú Taliansko, Nemecko, Poľsko a Írsko, ukázali, že ľudia, a najmä mladí ľudia, ktorí sa zúčastnili na vzdelávacích opatreniach, učňovskej príprave alebo stážach podporovaných z fondov politiky súdržnosti, si našli prácu oveľa častejšie SWD(2023)0022, s. 15.; konštatuje, že Poľsko a Írsko dosiahli dobré výsledky v projektoch zameraných na dlhodobo nezamestnaných; takisto konštatuje, že v hodnotení Equinox Consulting, Az ifjúsági foglalkoztatási kezdeményezés - eredményeinek értékelése (Hodnotenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí), 2018. iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na roky 2014 – 2020, ktoré sa uskutočnilo v Maďarsku, sa zistilo, že program významne prispel k pravdepodobnosti, že sa účastníci zamestnajú v krátkodobom horizonte, ale tento vplyv sa časom znižoval; zdôrazňuje, že v inom hodnotení Kopint-Tárki, Správa vypracovaná pre maďarské ministerstvo pre inovácie a technológie, Assessment of labour market integration support schemes - Framework contract for the performance of assessments of development programmes co-financed by the Funds under the EU’s Cohesion Policy, in 9 parts – Part III: Assessment of impact on labour market and social outcomes (Hodnotenie podporných schém integrácie na trhu práce – Rámcová zmluva na vykonávanie hodnotení rozvojových programov spolufinancovaných z fondov v rámci politiky súdržnosti EÚ, v 9 častiach – časť III: Posúdenie vplyvu na trh práce a sociálne výsledky), 15. januára 2021. z Maďarska sa dospelo k záveru, že systémy podpory integrácie na trhu práce financované z ESF mali pozitívny a významný vplyv na nájdenie zamestnania; uvádza, že hodnotenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí vykonané vo Švédsku Wolf-Watz, O. a Öhlin, J., Evaluation of the YEI 2018 (Hodnotenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí 2018),, december 2018. zistilo celkovo pozitívny vplyv na zamestnanosť účastníkov, najmä tých, ktorí majú zahraničný pôvod; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti vzdelávania žiakov aj učiteľov mali pozitívny vplyv na mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky, napríklad v Nemecku, Portugalsku a Španielsku SWD(2023)0022, s. 16.;

10.konštatuje, že ESF pomohol podnikateľom založiť nové podniky a poskytol im odbornú prípravu, aby sa podniky mohli lepšie prispôsobiť zmenám na trhu; zdôrazňuje, že v rámci programu ESF SÖSTRA – Institut für sozialökonomische Strukturanalysen, Übergreifende Programmevaluierung der Förderung durch den Europäischen Sozialfonds (ESF) im Freistaat Thüringen in der Förderperiode 2014 bis 2020 - Abschlussbericht (Medziodvetvové hodnotenie programu financovania z Európskeho sociálneho fondu (ESF) v Durínsku v období financovania 2014 až 2020 – záverečná správa), 2020. v nemeckom Durínsku, ktorý sa venuje posilňovaniu podnikania, sa okrem iných projektov podporilo aj Durínske centrum pre startupy a podnikanie; priznáva, že do konca roka 2021 centrum pomohlo približne 2 900 ľuďom založiť nový podnik v regióne; konštatuje, že utečenci a migranti prichádzajúci do Luxemburska mali prístup k špecializovanému podnikateľskému programu podporovanému z ESF Touchpoints ASBL, 2020 Annual Report (Výročná správa za rok 2020), 1. júna 2021.;

11.zdôrazňuje, že vďaka finančnej podpore projektov v oblasti zdravotnej starostlivosti v rámci politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom investícií z ESF a EFRR, malo do konca roka 2022 v celej EÚ 58,3 milióna ľudí prístup k lepším službám zdravotnej starostlivosti Európska komisia, Cohesion Open Data Platform – Theme:: Social Inclusion – Funding Period: 2014 – 2020 (Platforma otvorených údajov o súdržnosti – téma: Sociálne začlenenie – obdobie financovania: 2014 – 2020), sprístupnené 20. februára 2024.; zdôrazňuje, že napríklad v Litve sa vďaka projektom financovaným z fondov politiky súdržnosti podarilo znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení a počet samovrážd SWD(2023)0022, s. 17.;

12.víta príspevok politiky súdržnosti k územnej spolupráci; konštatuje, že tento špecifický cieľ EFRR pomohol financovať cezhraničné nadnárodné a medziregionálne projekty v oblastiach, ako sú výskum, vývoj a inovácie a životné prostredie; zdôrazňuje, že ako uvádza Komisia, bez tejto osobitnej podpory v rámci politiky súdržnosti by sa väčšina týchto projektov spolupráce neuskutočnila; zdôrazňuje, že do konca roka 2022 sa viac ako 40 000 podnikov zapojilo do cezhraničných nadnárodných alebo medziregionálnych výskumných projektov a 178 000 ľudí využilo iniciatívy cezhraničnej mobility Európska komisia, Cohesion Open Data Platform – Fund: ERDF – Funding Period: 2014 – 2020 (Platforma otvorených údajov o súdržnosti – téma: EFRR – obdobie financovania: 2014 – 2020), sprístupnené 20. februára 2024.; poukazuje na to, že podľa nedávnych hodnotení, ktoré vypracovala Komisia, existujú príklady úspešnej spolupráce v tematických oblastiach, ako napríklad projekty v oblasti informačných a komunikačných technológií týkajúce sa inteligentných miest v Grécku a na Cypre SWD(2024)0002, s. 15.; okrem toho konštatuje, že švédsko-finsko-nórsky program Botnia-Atlantica rozšíril poznatky o ochrane morí a pobrežných oblastí SWD(2024)0002, s. 15.; zdôrazňuje, že z hodnotenia vplyvu programu Interreg pre strednú Európu na roky 2014 – 2020 Civitta International a Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie, Impact Evaluation Report for the Impact Evaluation of the Interreg CENTRAL EUROPE Programme – Phase 1 (Správa o hodnotení vplyvu programu Interreg CENTRAL EUROPE – fáza 1), február 2022., ktorý zahŕňalo Rakúsko, Chorvátsko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko, vyplynulo, že do konca roka 2021 mal program pozitívne výsledky v oblasti inovácií, nízkouhlíkového hospodárstva, životného prostredia, kultúry a dopravy; víta skutočnosť, že program Interreg Rumunsko – Srbsko takisto prispel k posilneniu spolupráce oboch krajín vo všetkých relevantných oblastiach SWD(2023)0022, s. 20. a program Chorvátsko – Srbsko podporil výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a zvýšil energetickú efektívnosť SWD(2024)0002, s. 15.; upozorňuje na pozitívne výsledky programu Interreg medzi Švédskom, Dánskom a Nórskom v oblasti ekologického hospodárstva SWD(2023)0022, s. 20.;

13.víta reakciu politiky súdržnosti na najnovšie krízy; konštatuje, že bolo prijatých viac ako 300 zmien programu Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus, čo viedlo k presmerovaniu takmer 28 miliárd EUR Európska Komisia, Coronavirus Dashboard: EU cohesion policy response to the crisis (Informačný panel o koronavíruse: Reakcia politiky súdržnosti EÚ na krízu), 18. októbra 2023. finančných prostriedkov na riešenie dôsledkov krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že 13 miliárd EUR bolo presmerovaných na podporu podnikania podnikov najviac postihnutých krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19 Tamže.; konštatuje, že v tejto oblasti bolo doteraz vykonaných len niekoľko hodnotení; konštatuje však, že v Holandsku, na Malte a vo Francúzsku (Grand Est) boli financované opatrenia podľa dostupných hodnotení považované za relevantné pre potreby ľudí a podnikov SWD(2024)0002, s. 16.; takisto konštatuje, že existujú dôkazy o tom, že podpora podnikania z EFRR v Maďarsku, ktorú umožnili tieto flexibilné opatrenia, mala pozitívny účinok v podnikoch, na ktoré bola zameraná SWD(2023)0022, s. 18.; konštatuje, že aj predbežné hodnotenie Komisie Pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2023 s názvom Predbežné hodnotenie podpory poskytnutej ESF a FEAD v rámci Investičných iniciatív v reakcii na koronavírus (CRII a CRII+) (SWD(2023)0249). týkajúce sa podpory poskytnutej ESF a Fondom európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby v rámci Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus bolo prevažne pozitívne; zdôrazňuje, že Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus dosiahli svoje ciele vo väčšine členských štátov, keďže využili tieto možnosti flexibility financovania na efektívne prerozdelenie zostávajúcich zdrojov na financovanie krátkodobých zamestnaneckých úväzkov, opatrení sociálneho začlenenia a systémov zdravotnej starostlivosti v závislosti od vnútroštátnych podmienok; zdôrazňuje, že vďaka Investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus a Investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus Plus boli vlády schopné udržať úroveň uzatvárania zmlúv a výdavkov aj počas tohto náročného obdobia; konštatuje, že podpora z REACT-EU sa zameriava na opatrenia na oživenie hospodárstva, ktoré sa riadia prioritami orientovanými na budúcnosť, ako je zelená a digitálna transformácia: zdôrazňuje, že príkladom tejto podpory je projekt Green Change Zealand, ktorý pomohol 20 MSP v Dánsku znížiť spotrebu energie a materiálov prostredníctvom plánov zelenej transformácie;

14.trvá na tom, že vďaka svojmu regionálnemu zameraniu, lokálnemu prístupu, strategickému plánovaniu a účinnému modelu vykonávania by politika súdržnosti mala zostať hlavným investičným nástrojom EÚ na znižovanie rozdielov, zabezpečenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a stimulovanie regionálneho a miestneho udržateľného rastu a že by mala byť naďalej kľúčovým príspevkom k podpore sociálne spravodlivej transformácie, oživenia po symetrických a asymetrických otrasoch a boja proti zmene klímy;

15.vyjadruje poľutovanie nad znížením podielu VFR na roky 2021 – 2027 určeného na súdržnosť v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím; pripomína, že pandémia ochorenia COVID-19 a ruská útočná vojna proti Ukrajine vytvorili nové rozdiely medzi regiónmi; domnieva sa, že v porovnaní s programovým obdobím 2021 – 2027 treba reálne zvýšiť celkový rozpočet na politiku súdržnosti a podiel VFR na tejto politike;

16.domnieva sa, že investície v rámci politiky súdržnosti by mali zostať v rámci zdieľaného riadenia programovania a vykonávania, aby bolo možné reagovať na potreby členských štátov, regiónov, mestských, vidieckych a vzdialených regiónov; uznáva, že spoločné programovanie, spolufinancovanie, spoluzodpovednosť a spoluvlastníctvo sú najúčinnejšími metódami úspešnej realizácie dlhodobej investičnej politiky EÚ a projektov financovaných EÚ;

17.zdôrazňuje, že vznik nástrojov rozpočtovej podpory založených na priamom riadení a jednoduchší model realizácie by mohli viesť k návratu politiky súdržnosti na úroveň členských štátov a ohroziť jednu z jej základných zásad: viacúrovňové riadenie; odmieta preto akýkoľvek návrat politiky súdržnosti na úroveň členských štátov;

18.zdôrazňuje, že všetky regióny EÚ by mali byť aj v budúcnosti oprávnené na financovanie v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je to jediný spôsob, ako riešiť regionálne výzvy s cieľom dosiahnuť vyváženejší model rozvoja v celej EÚ a riešiť jedinečné problémy regionálneho rozvoja v praxi;

19.zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti musí naďalej venovať pozornosť regiónom, ktoré trpia vážnymi a trvalými prírodnými a demografickými obmedzeniami, ako sú riedko osídlené oblasti, ostrovy, horské oblasti a cezhraničné regióny, a to v plnom súlade s článkom 174 ZFEÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že EÚ vytvorila mestskú a vidiecku agendu a že sa očakáva aj publikácia ostrovnej agendy;

20.vyzýva Radu, aby odblokovala spis o európskom cezhraničnom mechanizme a začala na ňom pracovať;

21.zdôrazňuje význam uplatňovania článku 349 ZFEÚ vo všetkých politikách EÚ s cieľom dosiahnuť ciele v ňom stanovené; pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohráva politika súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať a zachovať programy a opatrenia prispôsobené týmto regiónom, pretože väčšina najvzdialenejších regiónov stále patrí medzi menej rozvinuté regióny alebo by sa k nim malo pristupovať ako k takým; vyzýva Komisiu, aby zaručila vysokú mieru spolufinancovania, najmä pre najvzdialenejšie regióny, a aby na tento účel označila všetky tieto regióny za menej rozvinuté;

22.zdôrazňuje, že neprimeraná záťaž, akou sú prirodzené štrukturálne nevýhody, ktorým čelia všetky pohraničné regióny, by sa mala kompenzovať samostatným systémom regionálnej pomoci osobitne navrhnutým pre pohraničné regióny; žiada, aby sa na začiatku každého nového programového obdobia, začínajúc obdobím 2028 – 2034, vyhradilo 0,26 % z rozpočtu EÚ na politiku súdržnosti výlučne na rozvoj pohraničných regiónov (tzv. miliarda pre pohraničie);

23.domnieva sa, že kritérium „nespôsobovať významnú škodu“ musí zabrániť environmentálne škodlivým opatreniam, aby sa najneskôr do roku 2050 dosiahol cieľ uhlíkovo neutrálnej Európy; vyzýva Komisiu, aby do pripravovaného právneho rámca politiky súdržnosti po roku 2027 zaviedla prísne kritériá, ktorých cieľom je zlepšiť uplatňovanie zásady „nespôsobovať významnú škodu“; okrem toho požaduje, aby sa v novom rámci vynakladali minimálne rovnaké výdavky súvisiace s klímou, aby sa dosiahli ciele v oblasti klímy stanovené v Parížskej dohode a v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Európskou zelenou dohodou;

24.zdôrazňuje, že hlavným cieľom politiky súdržnosti EÚ je znížiť rozdiely medzi členskými štátmi a najmä medzi regiónmi v členských štátoch a v rámci nich; zdôrazňuje, že rozpočet politiky súdržnosti by sa mal v prvom rade používať na ciele politiky súdržnosti, a nie na nové nástroje a programy nesúvisiace s politikou súdržnosti, a to ani v rámci VFR, ani mimo neho, vrátane nepovinných presunov;

25.uznáva, že je potrebné zabezpečiť vlastnú flexibilitu v krízových situáciách; navrhuje vytvoriť osobitnú os pre miestne a regionálne orgány na riešenie nových priorít; zdôrazňuje však, že zmena účelu využitia financovania v rámci politiky súdržnosti by nemala byť vyvolaná novými legislatívnymi iniciatívami Komisie, ale mala by byť iniciovaná riadiacim orgánom v procese zdola nahor, po povinných konzultáciách s regionálnymi a miestnymi orgánmi a s primeraným zapojením občianskej spoločnosti, ako je stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach a v kódexe správania pre partnerstvo; zdôrazňuje, že to neoslabí viacročnú orientáciu politiky, ale pomôže jej čo najlepšie sa prispôsobiť rýchlo sa meniacej povahe našej doby;

26.vyjadruje poľutovanie nad tým, že oneskorenia v rokovaniach o VFR viedli k značným oneskoreniam v programovom období 2021 – 2027, čo má vplyv na prijímateľov a najmä na riadiace orgány, ktoré čelia obrovskej záťaži, keď sa musia vysporiadať s ukončením odchádzajúceho obdobia financovania 2014 – 2020, ako aj so začiatkom súčasného obdobia financovania; vyzýva preto Komisiu, aby na programové obdobie po roku 2027 posúdila právnu možnosť vytvorenia dvoch odlišných častí v rámci nariadenia o spoločných ustanoveniach, a to časti týkajúcej sa obsahu (politická) a časti týkajúcej sa VFR (finančné zdroje); domnieva sa, že obsahová časť by sa mala prerokovať a uzavrieť skôr ako časť týkajúca sa VFR, aby sa riadiace orgány mohli začať pripravovať včas a aby sa zabezpečila zásada skutočného partnerstva a účinné využívanie nástrojov politiky súdržnosti;

27.varuje, že existencia viacerých fondov s cieľmi súdržnosti, ktorých priority sa niekedy prekrývajú, môže brániť účinnému vykonávaniu politiky súdržnosti; vyzýva na jasné vymedzenie hraníc, ako aj zosúladenie a komplementárnosť medzi politikou súdržnosti a ostatnými nástrojmi, aby sa zabránilo prekrývaniu a konkurencii medzi nástrojmi EÚ; trvá na tom, že je potrebné posilniť túto komplementárnosť posilnením možnosti financovania spoločných projektov;

28.upozorňuje na problémy miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov pri nábore kvalifikovanej pracovnej sily na vykonávanie, riadenie a audit fondov politiky súdržnosti ako na jeden z dôvodov oneskorenia vykonávania týchto fondov; vyzýva členské štáty a ich regióny, aby sa začali usilovať o odbornú prípravu a nábor špecializovaných pracovníkov s cieľom optimalizovať vykonávanie, riadenie a audit fondov EÚ v budúcnosti, aby boli tieto fondy čo najúčinnejšie a najefektívnejšie;

29.konštatuje, že ako vyplýva z analýz výkonnosti fondov politiky súdržnosti, ktoré vykonal aj Európsky dvor audítorov, existuje priestor na zlepšenie účinnosti intervencií politiky súdržnosti pri plnení hlavných priorít EÚ a územných výziev, ako je konkurencieschopnosť alebo ekologizácia hospodárstva; domnieva sa, že na boj proti „geografii nespokojnosti“ bude preto nevyhnutná širšia reakcia zahŕňajúca ďalšie politiky EÚ a účinné zacielenie finančných prostriedkov;

30.domnieva sa, že legislatívny návrh budúcej politiky súdržnosti by sa mal zverejniť len vtedy, keď sa zohľadnia výsledky rozsiahlych konzultácií a celý rad podujatí a formátov v celej EÚ, na ktorých sa zúčastnia všetky úrovne riadenia a všetky ostatné zainteresované strany;

31.zdôrazňuje potrebu komplexného hodnotenia vplyvu fondov EŠIF v členských štátoch a v prijímajúcich regiónoch a obciach, pričom sa treba zamerať nielen na úroveň čerpania pridelených prostriedkov, ale skôr na transformačnú povahu investícií a ich vplyv na hospodárstvo a zamestnanosť v danej oblasti;

32.konštatuje, že regulačným rámcom na roky 2021 – 2027 sa už zaviedli opatrenia na zjednodušenie realizácie a riadenia politiky súdržnosti; poukazuje na to, že hoci sa dosiahol skutočný pokrok, stále je potrebné prejsť dlhú cestu, pokiaľ ide o zjednodušené postupy pre konečných prijímateľov a poskytnutie právnej istoty pre riadiace orgány; zdôrazňuje, že by sa malo zabrániť prekrývaniu kontrol a auditov finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že ďalšie zjednodušenie by malo umožniť aj zrýchlenie vykonávania a čerpania;

33.zdôrazňuje preto, že zjednodušenie by malo byť jednou z kľúčových hnacích síl budúcej politiky súdržnosti; považuje za potrebné zefektívniť postupy verejného obstarávania, zlepšiť zosúladenie politiky súdržnosti s pravidlami štátnej pomoci, zvýšiť využívanie zjednodušeného vykazovania nákladov, zaviesť zásadu jednotného auditu a určiť „jednotné kontaktné miesta“ pre potenciálnych prijímateľov; domnieva sa, že uplatňovanie pravidiel extrapolácie chybovosti vytvára neprimeranú administratívnu záťaž pre riadiace orgány, a žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť revízie týchto pravidiel; vyzýva členské štáty, aby sa vyhli nadmernej regulácii s cieľom zabezpečiť právnu istotu pre prijímateľov;

34.domnieva sa, že by sa malo dosiahnuť ďalšie zefektívnenie štruktúry nástrojov financovania EÚ v rámci Kohézneho fondu, EFRR, ESF+ a Fondu na spravodlivú transformáciu a prípadne rozšíriť na EPFRV, keďže by sa naň malo vzťahovať nariadenie o spoločných ustanoveniach; uznáva, že takéto zefektívnenie by ďalej zjednodušilo programovanie a vykonávanie politiky, zvýšilo jej viditeľnosť a účinnosť a zlepšilo prístup prijímateľov k financovaniu; zdôrazňuje, že je dôležité zefektívniť jednotlivé nariadenia pre jednotlivé fondy, aby sa minimalizovalo zvýšenie oneskorenia vykonávania a zložitosti programovania; konštatuje, že pri akomkoľvek zefektívnení fondov by sa malo zachovať ich tematické zameranie a finančné toky pre príslušné oblasti politiky;

35.uznáva, že výkonnostný rámec zavedený v období 2014 – 2020 bol pokusom o zlepšenie zamerania politiky na výsledky; v tejto súvislosti žiada dôkladnú modernizáciu modelu realizácie – prechod od cyklu „od činnosti k platbe“ k realizácii založenej na výkone, ktorá je založená na konkrétnych míľnikoch, spolu s prepojením na reformy podporujúce miestny a regionálny rast, ktoré zdôrazňujú základy politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že prístup založený na výkonnosti nebude fungovať, ak sa regionálna a miestna úroveň nebude podieľať na stanovovaní cieľov, na základe ktorých sa bude merať úspešnosť politiky;

36.zdôrazňuje, že takýto posun k vykonávaniu založenému na výkonnosti by nemal narušiť transparentnosť, zodpovednosť a ochranu finančných záujmov Únie; konštatuje, že systémy auditu a kontroly by sa napriek tomu mali prispôsobiť rámcu založenému na výkonnosti;

37.vyzýva na širšie využívanie digitálnych technológií a riešení v členských štátoch na zjednodušenie vykonávania, monitorovania a podávania správ, čo prispeje k efektívnejšej správe a menšiemu množstvu fyzickej dokumentácie;

38.konštatuje, že verejné peniaze pochádzajúce od daňovníkov sa nesmú zneužívať; žiada Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby využívali a posilňovali existujúce mechanizmy na odhaľovanie a boj proti nezrovnalostiam, podvodom a korupcii pri financovaní politiky súdržnosti;

39.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty budú mať účinný mechanizmus na oznamovanie nezrovnalostí v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/1970 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1970 z 8. júla 2015, ktorým sa do nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 dopĺňajú osobitné ustanovenia k oznamovaniu nezrovnalostí týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (Ú. v. EÚ L 293, 10.11.2015, s. 1).; odporúča, aby sa nezrovnalosti klasifikovali ako uzavreté v systéme riadenia nezrovnalostí (IMS) až po tom, ako sa chýbajúce sumy získajú späť aj na vnútroštátnej úrovni, a nie hneď po vrátení protiprávnych súm Komisii; odporúča členským štátom, aby prostredníctvom nástrojov na hĺbkovú analýzu údajov, ako je ARACHNE, zabezpečili krížovú kontrolu údajov v oficiálnej správe o nezrovnalostiach a podvodoch v IMS s údajmi o schválených projektoch;

40.vyzýva Komisiu, aby zlepšila koordináciu právomocí Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskej prokuratúry pri vyšetrovaní nezrovnalostí a podvodov súvisiacich s fondmi politiky súdržnosti;

41.vyzýva zostávajúce členské štáty, aby sa pripojili k Európskej prokuratúre s cieľom posilniť boj proti korupcii a zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ;

42.dôrazne podporuje uplatňovanie podmienok právneho štátu vo všetkých členských štátoch; očakáva preto, že Komisia pri schvaľovaní dohôd o partnerstve a programov politiky súdržnosti plne zohľadní aspekty právneho štátu, aby boli v plnom súlade s podmienkami umožňujúcimi účinné uplatňovanie a vykonávanie Charty základných práv, ako sa uvádza v prílohe III k nariadeniu o spoločných ustanoveniach; ďalej očakáva, že Komisia neschváli žiadnu dohodu o partnerstve alebo program, kým táto hĺbková analýza týchto špecifických aspektov nepovedie k vysokej miere istoty, že neexistuje žiadne riziko;

43.pripomína význam záruk, ktoré by zabránili nespravodlivej penalizácii prijímateľov nachádzajúcich sa v krajinách, ktoré môžu byť predmetom aktivácie mechanizmu právneho štátu; žiada Komisiu, aby zvážila možnosti, ako by mohla poskytnúť finančné prostriedky konečným prijímateľom;

44.zdôrazňuje, že politika súdržnosti sa musí lepšie prispôsobiť výzvam, ktoré prinášajú zelená, digitálna a priemyselná transformácia, a sociálnym dôsledkom, ktoré so sebou prinášajú, aby zostala relevantná a dosiahla ciele stanovené v zmluvách; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité poučiť sa nielen z obdobia financovania 2014 – 2020, ale aj z nástrojov, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, s cieľom riešiť sociálno-hospodárske výzvy spojené s nedávnymi krízami a poskytnúť primeranú podporu znevýhodneným oblastiam a komunitám;

45.vyzýva Komisiu, aby v nariadeniach o politike súdržnosti po roku 2027 okrem iného naďalej zdôrazňovala význam riešenia zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, straty biodiverzity a ochrany životného prostredia vrátane lepšieho hospodárenia s vodou a nakladania s odpadom, efektívneho využívania zdrojov a energie, odolnosti voči katastrofám a predchádzania rizikám a ich riadenia; v tejto súvislosti sa domnieva, že uplatňovanie opatrení na ochranu klímy a mechanizmov na ochranu klímy by malo byť neoddeliteľnou súčasťou programovania a vykonávania, najmä výberu projektov; ďalej pripomína Komisii, že dôležitým prvkom pri využívaní fondov by mala byť primeraná podpora, najmä pre miestne a regionálne orgány, na riešenie sociálno-ekonomických problémov súvisiacich s nedávnymi krízami a na pomoc znevýhodneným oblastiam a komunitám;

46.zdôrazňuje význam udržateľnejších riešení mobility v celej EÚ, ako je politika transeurópskej dopravnej siete (TEN-T); zastáva názor, že inteligentné a udržateľné riešenia mobility by mali byť prednostne financované zo strany EÚ;

47.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali zabezpečiť, aby všetky regióny v EÚ mali prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu, aby mali rovnaké podmienky na dosiahnutie digitálnej transformácie;

48.zdôrazňuje, že je potrebné podporovať zapojenie súkromného sektora spolu s verejným sektorom do investícií do udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu MSP zohrávať pri inováciách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby navrhli opatrenia na zlepšenie zavádzania inovácií pripravených na uvedenie na trh v MSP;

49.žiada lepší prístup k financovaniu pre miestne a regionálne orgány, ako aj pre cezhraničné a menej rozvinuté regióny s cieľom umožniť investície do miestnej a regionálnej energetickej transformácie vrátane energetickej efektívnosti, decentralizovanej distribúcie energie a silného zamerania na energiu z obnoviteľných zdrojov a udržateľné obehové hospodárstvo;

50.je presvedčený, že vzhľadom na štrukturálne zmeny spojené s dvojakou – zelenou a digitálnou – transformáciou a jej nerovnomerným hospodárskym a sociálnym vplyvom na regióny EÚ by sa v nasledujúcom programovom období politiky súdržnosti mala uplatňovať zásada spravodlivej transformácie, pričom sa na žiadne územie a na nikoho nesmie zabudnúť;

51.uznáva, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť regiónom postihnutým priemyselnou transformáciou; v tomto zmysle víta úsilie Komisie riešiť túto otázku prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý je prvým pilierom Mechanizmu spravodlivej transformácie; vyzýva Komisiu, aby sa poučila z vykonávania tohto fondu a ďalej objasnila jeho ciele;

52.žiada, aby sa pokračovalo vo financovaní spravodlivej transformácie, ktorá by mala byť plne začlenená do nariadenia o spoločných ustanoveniach a mali by sa na ňu poskytnúť primerané finančné prostriedky, ktoré by sa mali vytvoriť na programové obdobie po roku 2027, a aby sa uplatňovali zásady zdieľaného riadenia a partnerstva; zastáva názor, že toto rozšírenie Fondu na spravodlivú transformáciu by sa malo zamerať na vhodnú NUTS (nomenklatúru územných jednotiek pre štatistické účely), zohľadňovať regionálne špecifiká, mať širší rozsah pôsobnosti ako súčasný Fond na spravodlivú transformáciu a malo by byť navrhnuté tak, aby umožňovalo rýchle reakcie na novo vznikajúce výzvy v rôznych sektoroch a odvetviach priemyslu; žiada, aby táto nová generácia financovania rozlišovala medzi zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu; zdôrazňuje, že časť finančných prostriedkov by sa mala venovať sociálne spravodlivej transformácii a znižovaniu uhlíkovej stopy Únie;

53.žiada, aby sa zachoval osobitný politický cieľ zameraný na boj proti sociálnym nerovnostiam, keďže regionálna konvergencia sa spomalila a objavili sa nové faktory nerovností;

54.zdôrazňuje, že investície v rámci politiky súdržnosti do kvalitných verejných služieb zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní sociálnej odolnosti a zvládaní hospodárskych, zdravotných a sociálnych kríz;

55.zdôrazňuje, že rozsah podpory v rámci politiky súdržnosti zahŕňa integráciu a začlenenie viac ako 3 miliónov ľudí, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, vrátane podpory 600 000 ľudí z marginalizovaných skupín, ako sú Rómovia žijúci najmä v menej rozvinutých regiónoch EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neochotou miestnych samospráv niektorých členských štátov účinne využívať fondy politiky súdržnosti na zabezpečenie prístupu týchto ľudí ku kvalitným službám, ako sú voda a dôstojné životné podmienky; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali týmito najpálčivejšími otázkami, ktoré významne prispejú k zníženiu regionálnych rozdielov;

56.upozorňuje na zložitú situáciu regiónov, ktoré majú spoločnú hranicu s Ruskom a Bieloruskom po prerušení spolupráce v dôsledku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s dotknutými členskými štátmi na hľadaní udržateľných riešení s cieľom riešiť sociálne a hospodárske problémy v týchto regiónoch;

57.zdôrazňuje viacrozmernú povahu rozvoja vidieka, ktorý presahuje rámec samotného poľnohospodárstva; konštatuje, že len 11,5 % ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach pracuje v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a rybárstve;

58.pripomína, že EPFRV je v súčasnosti prepojený s rámcom politiky súdržnosti a že by mal byť ďalej spojený s nariadením o spoločných ustanoveniach, ktoré je potrebné na plný rozvoj vidieckych regiónov; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej zefektívniť fondy v oblasti regionálneho rozvoja vrátane EPFRV, pretože by to mohlo zabezpečiť dosiahnutie synergií a silnejších partnerstiev medzi vidieckymi a mestskými oblasťami pre investície do vidieckych oblastí mimo poľnohospodárstva; trvá na tom, že EPFRV by sa mal spravovať na regionálnej a miestnej úrovni alebo s rozhodujúcou regionálnou účasťou, pričom väčší dôraz ako doposiaľ by sa mal klásť na opatrenia štrukturálnej politiky v riedko osídlených oblastiach;

59.trvá na potrebe zaviesť overovanie vplyvov na vidiecke oblasti s cieľom posúdiť vplyv legislatívnych iniciatív EÚ na vidiecke oblasti;

60.poukazuje na to, že každé budúce rozšírenie Únie bude mať vplyv na úroveň súdržnosti v rámci Únie; poukazuje na to, že to pravdepodobne ovplyvní súčasnú klasifikáciu jednotlivých regiónov, keďže priemerný HDP na obyvateľa sa v dôsledku štatistického efektu výrazne zníži;

61.žiada preto Komisiu, aby pred predložením návrhu nového nariadenia o politike súdržnosti po roku 2027 vykonala podrobné posúdenie, aby sa zabezpečilo, že politika súdržnosti bude schopná naďalej podporovať všetky regióny a že prípadné nepriaznivé dôsledky pre regióny spôsobené „štatistickým efektom“ na oprávnenosť v rámci politiky súdržnosti možno náležite riešiť; vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia zahrnula aj odhad dodatočných potrieb cezhraničnej spolupráce, ktoré by mohlo priniesť rozšírenie; vyzýva na konzultácie a štruktúrovanú spoluprácu medzi Komisiou a Európskym parlamentom na týchto témach pred zverejnením nového legislatívneho návrhu; žiada, aby bola politika súdržnosti pripravená na rozšírenie najneskôr do roku 2030;

62.zdôrazňuje, že existujúci rozpočet politiky súdržnosti sa zameriava na ciele konvergencie; zdôrazňuje, že v prípade Ukrajiny sa rozpočet politiky súdržnosti nemôže a nesmie použiť na uspokojenie očakávaného dopytu po financovaní rekonštrukcie; zdôrazňuje, že všetky ciele rekonštrukcie by sa mali dosiahnuť prostredníctvom osobitných finančných mechanizmov mimo rámca VFR, a to prostredníctvom priamych rozpočtových príspevkov členských štátov, súkromného sektora a vonkajších zdrojov;

63.vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť, že verejné výdavky na politiku súdržnosti členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov v rámci EŠIF by sa nemali považovať za vnútroštátne alebo rovnocenné štrukturálne výdavky vymedzené v nových pravidlách správy hospodárskych záležitostí, najmä ak sa neodchyľujú od plnenia cieľov Parížskej dohody;

64.zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vzťah medzi politikou súdržnosti a správou hospodárskych záležitostí EÚ a zároveň zabrániť represívnemu prístupu; zdôrazňuje, že európsky semester by mal byť v súlade s cieľmi politiky súdržnosti stanovenými v článkoch 174 a 175 ZFEÚ a v Európskom pilieri sociálnych práv; vyzýva na účasť regiónov na plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny a na posilnenie územného prístupu; žiada, aby sa prehodnotila koncepcia makroekonomickej kondicionality a aby sa preskúmala možnosť nahradiť túto koncepciu novými formami kondicionality, ktoré by lepšie odrážali nové výzvy, ktoré pred nami stoja;

65.pripomína zásadu „nenarušiť súdržnosť“, ktorá bola zavedená ôsmou správou o súdržnosti a znamená, že žiadne opatrenie by nemalo brániť procesu konvergencie ani prispievať k regionálnym rozdielom; vyzýva na silnejšie začlenenie tejto zásady ako prierezovej zásady do všetkých politík EÚ, aby podporovali ciele sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ako sa uvádza v článkoch 3 a 174 ZFEÚ; trvá na tom, že podpora súdržnosti by sa mala chápať aj ako spôsob posilňovania solidarity a vzájomnej podpory medzi členskými štátmi a ich regiónmi;

66.vyzýva Komisiu, aby posilnila a rozvíjala túto zásadu v rámci európskeho semestra a zapojila miestne a regionálne orgány do všetkých fáz postupov súvisiacich s európskym semestrom a jeho odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

67.je pevne presvedčený o dôležitosti horizontálnych zásad viacúrovňového riadenia a partnerstva, ktoré by mali zostať hlavnými zásadami politiky súdržnosti po roku 2027;

68.vyzýva Komisiu, členské štáty, regióny a miestne orgány, aby dôsledne a účinne uplatňovali zásadu viacúrovňového riadenia;

69.zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať zásadu partnerstva v celom plánovaní, vykonávaní a monitorovaní politiky súdržnosti EÚ a zabezpečiť intenzívnu spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, mimovládnymi organizáciami a zainteresovanými stranami; žiada, aby zásada partnerstva zostala záväzná, a žiada o jej začlenenie do európskeho semestra; vyzýva Komisiu a Európsky dvor audítorov, aby dôsledne vykonávali následné opatrenia, kontroly a vydávali nápravné odporúčania;

70.víta rozhodnutie Komisie predĺžiť platnosť kódexu správania pre partnerstvá v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (delegované nariadenie č. 240/2014); domnieva sa, že tieto usmernenia významne prispievajú k lepšiemu zapojeniu miestnych a regionálnych orgánov a ostatných zainteresovaných strán, ale mali by sa revidovať, aby sa zvýšila ich účinnosť a zabezpečilo intenzívnejšie zapojenie partnerov do podpory opatrení zameraných na konkrétne miesta;

71.pripomína, že v rámci politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 sa rodová rovnosť a rodové hľadisko začleňujú a presadzujú vo všetkých fázach procesu prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programov súdržnosti; okrem toho zdôrazňuje osobitnú úlohu žien, najmä vo vzdialených a vidieckych regiónoch, keďže sú hlavnými aktérmi občianskej spoločnosti a udržateľného hospodárskeho rastu; zároveň však upozorňuje, že často čelia ťažkostiam v prístupe na trh práce, k verejným službám, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti a rovnakému odmeňovaniu;

72.zdôrazňuje takisto osobitný význam začlenenia mladých ľudí do politiky súdržnosti;

73.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie o napredovanie v realizácii práv detí využívaním ESF+ na podporu opatrení, ktoré prispievajú k tomuto cieľu;

74.vyzýva na ďalšie posilnenie komunikácie a zviditeľnenia programov a projektov financovaných EÚ v členských štátoch prostredníctvom vymedzenia ich cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov, dosahu sociálnych médií, plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov na monitorovanie a hodnotenie;

75.žiada, aby sa investície do adaptácie na zmenu klímy a prevencie a pripravenosti na katastrofy zaručili buď prostredníctvom osobitného politického cieľa, tematickej koncentrácie alebo osobitnej podmienky na zabezpečenie udržateľných investícií do miestnej a regionálnej infraštruktúry a riadenia rizík v menej rozvinutých mestských a vidieckych oblastiach vrátane pohraničných regiónov, ostrovov a najvzdialenejších regiónov; domnieva sa, že cielené financovanie by sa malo zamerať na znižovanie rizika a pripravenosť na široké spektrum katastrof (klimatické, geologické, súvisiace so zdravím, spôsobené človekom); domnieva sa, že by to malo zahŕňať silné zameranie na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, aby sa miestnym a regionálnym orgánom pomohlo lepšie zvládať riziká a pripraviť sa na reakciu na miestne dôsledky zmeny klímy od pomaly nastupujúcich udalostí k extrémnym poveternostným udalostiam vrátane pobrežnej erózie, dezertifikácie, stúpajúcej hladiny morí, lesných požiarov, povodní, zosuvov pôdy, vĺn horúčav a iných prírodných katastrof;

76.je presvedčený, že z financovania v rámci politiky súdržnosti by mali mať prospech mestské aj vidiecke oblasti vyváženým spôsobom; žiada, aby politika súdržnosti zahŕňala silnejší mestský a vidiecky rozmer prostredníctvom určených investícií v mestských aj vo vidieckych oblastiach, ako aj silnejšie prepojenie medzi mestskými a vidieckymi projektmi a udržateľnými investíciami s cieľom riešiť demografickú výzvu, pascu rozvoja a rozdiely medzi mestom a vidiekom, ktoré ovplyvňujú regióny EÚ;

77.žiada, aby sa podiel národných prostriedkov z EFRR určených na rozvoj miest zvýšil; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že aj malé obce budú mať prístup k prostriedkom z EFRR určeným na financovanie projektov udržateľného a integrovaného rozvoja miest; rovnako žiada, aby sa finančné prostriedky vyčlenili pre vidiecke oblasti a regióny, ktoré sú vážne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami; žiada, aby sa tieto finančné prostriedky plánovali spoločne s miestnymi a regionálnymi orgánmi a aby slúžili v prospech miestnych spoločenstiev a príslušných regiónov;

78.žiada vytvorenie skutočnej štrukturálnej politiky pre vidiecke oblasti s príslušnými tematickými cieľmi, ktoré by reagovali na osobitné výzvy týchto oblastí, ako je dezertifikácia vidieka, starnutie obyvateľstva, vyľudňovanie, opúšťanie vidieka, úpadok komunít vo všeobecnosti a nedostatočné možnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania;

79.podporuje synergie medzi spoločnými projektmi a dohodami o spolupráci medzi rôznymi úrovňami riadenia s cieľom využiť spoločné kapacity a úspory z rozsahu pri investíciách EÚ do infraštruktúry, inovácií, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, ako aj zelenej a digitálnej transformácie; domnieva sa, že tento proces by mal viesť k väčšej zodpovednosti za projekty a konsolidácii udržateľných investícií namiesto roztrieštenosti a nedostatku synergií;

80.zdôrazňuje pridanú hodnotu územnej spolupráce vo všeobecnosti a najmä cezhraničnej spolupráce; žiada o zvýšenie rozpočtu na programy Európskej územnej spolupráce, keďže poskytujú jedinečný rámec pre medziregionálnu, cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu a pomáhajú riešiť spoločné výzvy, posilňujú partnerstvá a podporujú hospodársky rozvoj, sociálnu súdržnosť a environmentálnu udržateľnosť; navrhuje, aby sa tzv. miliarda pre pohraničie zverila priamo európskym zoskupeniam územnej spolupráce (EZÚS), ktoré by mali byť poverené jej nezávislým riadením a rozdelením medzi projekty;

81.považuje Územnú agendu 2030 za skutočný a vhodný nástroj, ktorý zabezpečuje súdržnosť EÚ prostredníctvom riadenia každého z jej regiónov a ich osobitostí; vyzýva Komisiu, aby zvážila zmenu úlohy Územnej agendy 2030 nad rámec usmerňovania územného riadenia; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali svoje územné programy v súlade s Územnou agendou 2030 ako základ pre plánovanie svojich územných stratégií, ktoré zohľadnia osobitosti každého z regiónov a budú slúžiť ako podnety, a s cieľom stimulovať rozhodovací proces a navrhovanie územných a mestských politík;

82.uznáva, že integrované územné nástroje rozvoja zohrávajú zásadnú úlohu pri kvalitnom vykonávaní a čerpaní zdrojov; žiada, aby sa časť fondov politiky súdržnosti vyčlenila na rozvoj územných prístupov vo vidieckych oblastiach alebo na územné prístupy medzi mestami a vidiekom prostredníctvom integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo iných mechanizmov pre iný ako poľnohospodársky rozvoj vidieka s cieľom doplniť opatrenia podporované v rámci prístupu LEADER v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, keďže to bude takisto základný spôsob riešenia geografie nespokojnosti;

83.zastáva názor, že využívanie zrušenia viazanosti v oblasti súdržnosti na rezervné rezervy v rámci politiky súdržnosti by okrem iného pomohlo absorbovať budúce zvýšenie inflácie alebo šoky v dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že toto využívanie by malo fungovať priebežne v závislosti od potreby a v nadväznosti na viacročné a ročné cykly zrušenia viazanosti;

84.domnieva sa, že kompromis medzi potrebnou orientáciou na miesto a podporou tematických priorít Únie by bolo možné riešiť vyššou flexibilitou a vyberateľnou ponukou tematických cieľov a výziev, ktoré by boli dostupné regiónom a obciam podľa ich úrovní rozvoja a potrieb, pri rešpektovaní tematickej koncentrácie na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že takýto model znižuje zložitosť procesu programovania a zohľadňuje regionálne charakteristiky; zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala naďalej sledovať miestne potreby, aby ich mohla účinne riešiť v kontexte znižovania regionálnych rozdielov v EÚ;

85.zdôrazňuje, že tematická koncentrácia zostáva základným kameňom prechodu na konkurencieschopnejšiu, inteligentnejšiu, sociálnejšiu a odolnejšiu Európu, ako aj na čisté bezuhlíkové hospodárstvo; zdôrazňuje však, že by sa mala prispôsobiť skutočným potrebám regiónov a miest a spôsobu ich praktického fungovania, od programovania a preprogramovania až po realizáciu a ukončenie; je presvedčený, že kľúčovou zásadou by mal byť investičný prístup prispôsobený konkrétnym potrebám v teréne;

86.žiada Komisiu, aby pri určovaní úrovne podpory pre každý región zohľadnila ďalšie charakteristiky, ako sú oblasti v rámci regiónu s potenciálom rastu, intenzitou ich konkrétnych výziev, úrovňou ich vystavenia vplyvom prebiehajúcich transformácií, ako je zelená, digitálna a priemyselná transformácia, alebo úrovňou ich sociálneho pokroku, s cieľom lepšie vymedziť cestu každého regiónu ku konvergencii; zdôrazňuje, že HDP ako jediný ukazovateľ rozvoja nezohľadňuje všetky tieto aspekty, a žiada, aby bol doplnený ďalšími ukazovateľmi, napríklad indexom sociálneho pokroku EÚ a indexom zraniteľnosti voči zmene klímy; zdôrazňuje, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť podpore regiónov, ktoré čelia rozvojovej pasci, ako sa zdôrazňuje v ôsmej správe o súdržnosti;

87.žiada, aby sa vnútroregionálne rozdiely riešili venovaním väčšej pozornosti rozmanitosti území; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť posúdenia počiatočných pridelených prostriedkov a miery spolufinancovania na základe NUTS 3 s cieľom nasmerovať finančné prostriedky tam, kde sú najviac potrebné, a zabrániť vzniku ohnísk chudoby a zaostalosti; zdôrazňuje, že takýto posun by mal zohľadniť možné negatívne účinky na financovanie väčších mestských oblastí, ako sú metropolitné oblasti, zo strany EÚ;

88.domnieva sa, že pri prideľovaní finančných prostriedkov na miestne projekty v mestských a vo vidieckych oblastiach by sa mal klásť dôraz na spoločné projekty spoločného záujmu a zároveň by sa mala podporovať účasť MSP; vyzýva na kombináciu menších regionálnych finančných nástrojov s väčšími regionálnymi iniciatívami s cieľom zvýšiť efektívnosť a politický vplyv; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia a podporu pri plánovaní, najmä v prípade integrovaných územných a malých projektov, s cieľom zabrániť zrušeniu viazanosti a zmene účelu; zdôrazňuje význam posilnenia prístupu zdola nahor k územnému rozvoju, ktorý je prostriedkom sociálnej inovácie a budovania kapacít;

89.zdôrazňuje význam dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach pri riadení politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že kvalita riadiacich štruktúr môže určovať optimálnu kombináciu investičných priorít s cieľom dosiahnuť potrebnú viacúrovňovú vertikálnu a horizontálnu koordináciu pri navrhovaní a realizovaní integrovaných stratégií rozvoja;

90.žiada, aby sa posilnilo zastúpenie mestských a vidieckych orgánov v monitorovacích výboroch, ktoré by mohli spoločne hodnotiť účinnosť riadenia fondov; opakuje, že títo zástupcovia by sa mali okrem iného podieľať na zodpovednosti za programovanie a preprogramovanie, aby sa rešpektovalo viacúrovňové riadenie;

91.vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri riadení fondov politiky súdržnosti riadiacimi orgánmi a zároveň zjednodušila prístup k technickej pomoci s cieľom zlepšiť administratívne a riadiace kapacity príslušných subjektov;

92.vyzýva na ďalšie zapojenie iniciatív Komisie, ako je Dohovor primátorov a starostov EÚ o klíme a energetike, do procesu navrhovania a vykonávania novej generácie pravidiel politiky súdržnosti; domnieva sa, že mestské siete zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri preklenovaní rozdielov medzi tvorbou politiky a jej realizáciou v praxi; uznáva, že podpora politiky a jej realizácie určená starostom a miestnym orgánom prináša výrazne lepšie výsledky v súvislosti s realizáciou politiky;

93.zdôrazňuje, že medzi členskými štátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o právomoci miestnych a regionálnych orgánov; vyzýva na posilnenie prístupu založeného na mieste, aby sa riadenie politiky súdržnosti priblížilo k regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že prípravné práce, primeraná administratívna kapacita a inštitucionálne zázemie sú nevyhnutné na zabezpečenie účinnosti politiky, zníženie počtu nezrovnalostí a podvodov a na zabránenie dodatočnej administratívnej záťaži pre riadiace orgány, dodávateľov a konečných prijímateľov;

94.je presvedčený, že podpora väčšieho pocitu miestnej a regionálnej zodpovednosti v dlhodobom horizonte, ako aj trvácnosť projektov EÚ a väčší pákový efekt spolufinancovania možno dosiahnuť zvýšením fiškálnej kapacity pre regióny a obce; uznáva, že takáto cesta by zlepšila úverovú kapacitu regiónov a obcí spojenú s finančnými nástrojmi poskytovanými z rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že regionálne a miestne rozpočty by mali byť schopné kompenzovať vplyv inflačných šokov a prípadných kríz na projekty spolufinancované EÚ;

95.vyzýva na ďalšie zapojenie skupiny Európskej investičnej banky (EIB) do investícií v rámci politiky súdržnosti, najmä v menej rozvinutých regiónoch, prostredníctvom podpory udržateľných miest, udržateľnej energie, obehového hospodárstva, zelených pracovných miest a miestnych a regionálnych inovačných projektov, a to aj prostredníctvom zvýšeného využívania finančných nástrojov a podpory investícií súkromného sektora; vyzýva na rozšírenie miestnej a regionálnej projektovej pomoci a finančných nástrojov, ktoré dopĺňajú a využívajú granty EÚ; uznáva, že v mnohých členských štátoch financovanie EIB, ako napríklad pôžičky na štrukturálne programy, významne prispieva k plneniu vnútroštátnych povinností spolufinancovania v rámci politiky súdržnosti, čo následne uľahčuje a urýchľuje realizáciu programov;

96.zdôrazňuje, že technické, finančné a administratívne kapacity sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riadiace orgány a miestne a regionálne orgány získali technické znalosti, najmä o zmene klímy, ktoré môžu využiť pri plánovaní a riadení miest a vidieka; je presvedčený, že to povedie k lepšiemu vypracovaniu a hodnoteniu návrhov projektov, efektívnejšiemu prideľovaniu zdrojov a uspokojivému plneniu rozpočtu bez výrazného rizika zrušenia viazanosti;

97.žiada, aby sa existujúce programy technickej pomoci a poradenstva osobitne zamerali na menšie obce a cezhraničné, vzdialené a vidiecke regióny, ako aj na najvzdialenejšie a ostrovné regióny, aby im pomohli čeliť novým výzvam, ako je zelená transformácia a zmena klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nástrojov technickej pomoci, ktoré sa vyvíjajú v spolupráci medzi EIB a Komisiou, a to aj v oblasti energetickej efektívnosti; vyzýva na cielenú podporu vo forme 100 % financovania zo strany EÚ na budovanie technických, finančných a administratívnych kapacít, vypracovanie a prípravu projektov, identifikáciu a budovanie zásobníka projektov, ako aj schopnosti strategického plánovania vrátane plánovacích nástrojov; domnieva sa, že platforma URBIS ako jednotné kontaktné miesto pre obce by sa mala ďalej rozvíjať;

98.trvá na kritickom preskúmaní ad hoc iniciatív Komisie a dôkladnom preverení nových iniciatív, pokiaľ ide o ich kvalitu a kvantitu; vyžaduje, aby bol tento proces riadený spoločne a v partnerstve so zaručeným zastúpením na miestnej úrovni vrátane miest a vidieckych oblastí, ako aj regiónov a organizácií občianskej spoločnosti; varuje, že rozširovanie ad hoc iniciatív Komisie financovaných z fondov politiky súdržnosti bez pridanej hodnoty pre miestnu a regionálnu úroveň ohrozuje celkovú účinnosť vopred plánovaných rozpočtových prostriedkov v rámci politiky súdržnosti; trvá na tom, že každú novú iniciatívu Komisie musí sprevádzať zodpovedajúce doplnenie rozpočtu;

99.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Európskemu výboru regiónov a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.