PRIJALI TÚTO SMERNICU:Kapitola IVšeobecné ustanovenia

Článok 1Cieľ a predmet úpravy1.Cieľom smernice je zaviesť pevný a jasný, solídny, koherentný a flexibilný rámec monitorovania pôdy a posudzovania pre všetky pôdy naprieč EÚ as cieľom neustále zlepšovať zdravie pôdy v Únii s cieľom dosiahnuť do roku 2050 zdravé pôdy a udržať ich v zdravom stave a zabrániť ich zhoršovaniu, aby mohli poskytovať rozmanité ekosystémové služby v rozsahu, ktorý bude dostatočný na uspokojenie environmentálnych, spoločenských a hospodárskych potrieb, pomohli predchádzať vplyvom zmeny klímy a straty biodiverzity a zmierňovať ich, zvyšovať odolnosť voči prírodným katastrofám a odolnosť potravinovej bezpečnosti a kontaminácia pôdy sa tak znížila na úroveň, ktorá sa už nebude považovať za škodlivú pre ľudské zdravie alebo životné prostredie.Touto smernicou sa preto stanovuje rámec, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli opatrenia, ktoré sú technicky uskutočniteľné a založené na analýze nákladov a prínosov, s cieľom dosiahnuť zdravé pôdy do roku 2050. [PN 43]1a. Táto smernica prispieva k plneniu medzinárodných a únijných záväzkov a cieľov vrátane záväzkov a cieľov stanovených v: a) Kunming-Montreal globálnom rámci pre biodiverzitu;b) Parížskej dohode;c) Dohovore OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD);d) 7. environmentálnom akčnom programe EÚ (rozhodnutie č. 1386/2013/EÚ);e) 8. environmentálnom akčnom programe EÚ (rozhodnutie (EÚ) č. 2022/591);f) Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje [COM(2011)0571]. [PN 44]2.Touto smernicou sa stanovujú opatrenia týkajúce sa:a)monitorovania, zachovávania, zlepšovania, obnovy a posudzovania a posúdenia zdravia pôdy na základe jej ekologického stavu; [PN 45]b)udržateľného obhospodarovania pôdy;c)kontaminovaných lokalít.

Článok 2Rozsah pôsobnostiTáto smernica sa vzťahuje na všetky pôdy na území členských štátov.

Článok 3Vymedzenie pojmovNa účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:1.„pôda“ je vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi skalným podložím a zemským povrchom a ktorá sa skladá z minerálnych častíc, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov okrem ložísk surovín; [PN 217 a 266]1a. „ekologický stav pôdy“ je ekologická kvalita pôdy, ktorá sa hodnotí na základe diverzity, biologickej a funkčnej aktivity pôdy, biotopu a prítomnosti faktorov degradácie a určuje podľa tejto klasifikácie:a) „veľmi dobrý ekologický stav pôdy“ sa vzťahuje na pôdy s vysokou biologickou a funkčnou aktivitou;b) „dobrý ekologický stav pôdy“ sa vzťahuje na pôdy v celkovo dobrom ekologickom stave, no u ktorých možno konštatovať mierne nepriaznivé dôsledky jedného alebo viacerých faktorov degradácie;c) „primeraný ekologický stav pôdy“ sa vzťahuje na pôdy, u ktorých možno konštatovať mierne nepriaznivé dôsledky faktorov degradácie;d) „degradované pôdy“ sa vzťahuje na pôdy, u ktorých možno jasne konštatovať nepriaznivé dôsledky jedného faktora degradácie; ae) „kriticky degradované pôdy“ sa vzťahuje na pôdy, u ktorých možno jasne konštatovať nepriaznivé dôsledky viacerých faktorov degradácie; [PN 46]1b. „ekologické funkcie pôdy“ sú súbor vzájomne prepojených procesov a interakcií v pôdnom ekosystéme, ktoré udržiavajú život, podporujú pôdnu biodiverzitu a zároveň sú jej výsledkom a udržiavajú celkové zdravie a produktivitu suchozemských prostredí, napríklad kolobeh živín, rozklad organickej hmoty, tvorba štruktúry pôdy, filtrácia a čistenie vody, sekvestrácia uhlíka a poskytovanie biotopov a zdrojov rôznym organizmom; [PN 47]2.„ekosystém“ je dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka;3.„ekosystémové služby“ sú priame a nepriame príspevky ekosystémov k blahu spoločnosti ako celku a hospodárskym, sociálnym, kultúrnym, environmentálnym a iným prínosom, ktoré ľudia čerpajú z uvedených ekosystémov; [PN 48]3a. „pôdna biodiverzita“ je rozmanitosť v živote pôdy, od génov po spoločenstvá, a ekologické komplexy, ktorých sú súčasťou, t. j. od pôdnych mikrobiotopov po krajiny; [PN 49]4.„zdravie pôdy“ je fyzikálny, chemický, funkčný a biologický stav pôdy, ktorý určuje jej schopnosť fungovať ako životne dôležitý živý systém a poskytovať ekosystémové služby so zreteľom na využitie pôdy; [PN 50]5.„udržateľné obhospodarovanie pôdy“ sú postupy obhospodarovania pôdy, ktorými sa zachovávajúktoré sú zamerané na zachovanie alebo zlepšujú ekosystémové služby poskytované pôdou bez toho, aby sa narušili funkcie umožňujúce tieto služby alebo poškodzovali iné vlastnosti životného prostrediazlepšenie ekosystémových služieb pôdy, pri zohľadnení sociálno-ekonomických účinkov; [PN 247]6.„postupy obhospodarovania pôdy“ sú postupy, ktoré majú vplyv na fyzikálne, chemické alebo biologické vlastnosti pôdy;7.„obhospodarovaná pôda“ je pôda, na ktorej sa vykonávajú postupy obhospodarovania pôdy;8.„pôdny okrsok“ je časť územia členského štátu alebo viacerých členských štátov, ktorá je vymedzená týmto členským štátom alebo týmito členskými štátmi v súlade s touto smernicou; [PN 52]9.„posúdenie zdravia pôdy“ je hodnotenie zdravia pôdy na základe merania alebo odhadu pôdnych deskriptorov;10.„kontaminovaná lokalita“ je vymedzená plocha jedného alebo viacerých pozemkov s potvrdeným výskytom kontaminácie pôdy v dôsledku antropogénnych činností v bodovom zdrojispôsobenej prítomnosťou látky alebo materiálu v pôde v koncentrácii, ktorá môže byť škodlivá pre zdravie alebo životné prostredie; [PN 53]11.„pôdny deskriptor“ je parameter, ktorý opisuje fyzikálne, chemické alebo biologické vlastnosti zdravia pôdy;12.„krajina“ je povrch Zeme, ktorý nie je pokrytý vodou;13.„krajinná pokrývka“ je fyzikálna a biologická pokrývka zemského povrchu;14.„prírodná krajina“ je oblasť, v ktorej ľudská činnosť podstatne nezmenila primárne ekologické funkcie a druhové zloženie oblasti;15.„poloprírodná krajina“ je oblasť, v ktorej sa zloženie, rovnováha alebo funkcia ekologických zoskupení podstatne zmenila ľudskou činnosťou, ale zachováva si potenciálne vysokú hodnotu z hľadiska biodiverzity a ekosystémových služieb, ktoré poskytuje;16.„umelo vytvorená krajina“ je krajina využívaná ako platforma na výstavbu a infraštruktúru alebo ako priamy zdroj surovín alebo ako archív historického dedičstva na úkor schopnosti pôdy poskytovať iné ekosystémové služby;17.„záber pôdy“ je premena prírodnej a poloprírodnej krajiny na umelo vytvorenú krajinu;17a. „strata priepustnosti pôdy“ je pokrytie pôdy nepriepustným materiálom, najmä v súvislosti s využívaním pôdy ako platformy pre budovy a infraštruktúru; [PN 54]17b. „spriepustnenie pôdy“ je opätovná premena pôdy, ktorá už neplní svoje prirodzené funkcie pôdy, napríklad infiltráciu, presakovanie a hydrologickú funkčnosť, na funkčnú pôdu; [PN 55]18.„transferová funkcia“ je matematické pravidlo, ktoré umožňuje prepočítať hodnotu merania pomocou inej metodiky, než je referenčná metodika, na hodnotu, ktorá by sa získala vykonaním pôdnych meraní pomocou referenčnej metodiky;19.„dotknutá verejnosť“ je verejnosť dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá degradáciou pôdy alebo verejnosť, ktorá má záujem na rozhodovacích postupoch týkajúcich sa plnenia povinností podľa tejto smernice, vrátane občanov, vlastníkov pôdy, pôdohospodárov a užívateľov pôdy, ako aj mimovládnych organizácií, ktoré podporujú ochranu ľudského zdravia a zdravia zvierat alebo životného prostredia a spĺňajú všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva; [PN 56]19a. „verejnosť“ je jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou združenia, organizácie alebo skupiny zložené z týchto osôb; [PN 57]20.„kontaminácia pôdy“ je prítomnosť chemikálie látky alebo látkymateriálu v pôde v koncentrácii, ktorá môže byť škodlivá pre priamo alebo nepriamo viesť k škodlivým účinkom na ľudské zdravie alebo zdravie zvierat, alebo životné prostredie; [PN 58]21.„kontaminant“ je látka, ktorá môže spôsobiť kontamináciu pôdy;22.„regenerácia“ je úmyselná činnosť zameraná na zmenu degradovaného stavu pôdy na zdravý stav;23.„riziko“ je možnosť škodlivých účinkov na ľudské zdravie alebo zdravie zvierat alebo životné prostredie v dôsledku vystavenia kontaminácii pôdy; [PN 59]24.„prieskum pôdy“ je proces hodnotenia prítomnosti a koncentrácie kontaminantov v pôde, ktorý sa zvyčajne vykonáva v rôznych fázach;25.„geograficky explicitné“ sú informácie, na ktoré sa odkazuje a ktoré sú uložené spôsobom, ktorý umožňuje ich mapovanie a lokalizáciu s osobitnou presnosťou a správnosťou;26.„sanácia pôdy“ je regenerácia, ktorá znižuje, izoluje alebo imobilizuje koncentrácie kontaminantov v pôde pod prahovou hodnotou toxicity, pri ktorej možno vylúčiť významné nebezpečenstvo pre organizmy, ktoré prichádzajú do kontaktu s touto pôdou, s cieľom zlepšiť ekologický stav. [PN 60]

Článok 4Pôdne okrsky1.Členské štáty vytvoria na celom svojom územípo konzultácii s miestnymi, regionálnymi a medziregionálnymi orgánmi zriadia pôdne okrsky, v prípade potreby na základe existujúcich administratívnych jednotiek na svojom vlastnom území a na cezhraničných územiach spolu so susednými členskými štátmi. [PN 61]Počet pôdnych okrskov v každom členskom štáte by mal prinajmenšom zodpovedať počtu územných jednotiek NUTS 1, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1059/2003. [PN 221/rev1]2.Pri stanovovaní geografického rozsahu pôdnych okrskov môžu členské štáty zvážiť existujúce využívanie pôdy, správnu štruktúru a administratívne jednotky. Mali by sa usilovať o a uprednostňujú homogénnosť v rámci každého z pôdnych okrskov, pokiaľ ide o tieto parametre: [PN 63]a)pôdny typ v súlade s definíciou vo svetovej referenčnej databáze pôdnych zdrojovhttps://www.fao.org/soils-portal/data-hub/soil-classification/world-reference-base/en/.;b)klimatické podmienky;c)environmentálne zóny, ako sa opisujú v správe Alterra Report 2281M. J. Metzger, A. D. Shkaruba, R. H. G. Jongman a R. G. H. Bunce, Descriptions of the European Environmental Zones and Strata (Opisy európskych environmentálnych zón a vrstiev), Alterra Report 2281, ISSN 1566-7197.;d)využívanie pôdy alebo krajinná pokrývka, ako sa používa v programe štatistického prieskumu o využívaní pôdy/krajinnej pokrývke (LUCAS).;da) správne územia povodia podľa smernice 2000/60/ES a vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu v zmysle vymedzenia v smernici (EÚ) 2020/2184; [PN 64]db) existencia vzdialených súostrovných regiónov s ostrovmi roztrúsenými medzi nimi, pričom každý ostrov zodpovedá pôdnemu okrsku; [PN 224/rev1]dc) použitie programu Copernicus na vymedzenie pôdnych okrskov. [PN 226/rev1]2a. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby pôdne okrsky susedných členských štátov, v ktorých existujú cezhraničné účinky na pôdu, porovnateľné cezhraničné využívanie pôdy alebo podobné hodnoty parametrov uvedených v odseku 2 písm. a) až d), navzájom spolupracovali pri výmene najlepších postupov. Členské štáty takisto zabezpečia, aby pôdne okrsky uplatňovali súdržný prístup cezhranične. [PN 65]2b. Komisia podporí členské štáty pri zabezpečovaní, aby ich pôdne okrsky spolupracovali na cezhraničnom základe, a uľahčuje harmonizáciu systémov monitorovania, prenosových funkcií, koncepcie monitorovania a klasifikácie ekologického stavu na úrovni pôdnych deskriptorov uvedených v prílohe I. [PN 66]

Článok 5Príslušné orgányČlenské štáty určia príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností stanovených v tejto smernici na primeranej úrovni, pričom zohľadnia existujúce administratívne rozdelenie a zodpovednosti, a to aj v prípade cezhraničných pôdnych okrskov. [PN 68]Členské štáty určia jeden príslušný orgán pre každý pôdny okrsok vytvorený v súlade s článkom 4. Členské štáty môžu určiť jeden príslušný orgán pre niekoľko pôdnych okrskov. [PN 69]Členské štáty poskytnú Komisii zoznam príslušných orgánov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku v súlade s článkom 18 ods. 3 písm. b). Komisia zverejní aktualizovaný zoznam príslušných orgánov na svojom webovom sídle. [PN 70]

Kapitola IIMonitorovanie a posudzovanie zdravia pôdy

Článok 6Rámec monitorovania zdravia pôdy a záberu pôdy1.Členské štáty vytvoria rámec monitorovania založený na pôdnych okrskoch zriadených podľa článku 4 ods. 1, aby sa zabezpečilo pravidelné a presné monitorovanie zdravia pôdy vykonávané v súlade s týmto článkom a prílohami I a II, ktoré bude dopĺňať hodnotiaci prístup stanovený smernicou 2000/60/ES. [PN 71]2.Členské štáty monitorujú zdravie pôdy a záber pôdy v každom pôdnom okrsku. Členské štáty využívajú odborné znalosti národných výskumných ústavov a existujúcich národných monitorovacích systémov a dostupné údaje. Monitorovacie činnosti vykonávané členskými štátmi nesmú viesť k finančnej záťaži na pôdohospodárov. [PN 72]3.Rámec monitorovania sa zakladá na týchto prvkoch:a)pôdne deskriptory a kritériá zdravia pôdy, na ktoré sa odkazuje v článku 7;b)miesta odberu vzorky pôdy a hĺbka odberu vzorky, ktoré sa určia v súlade s článkom 8 ods. 2; [PN 73]c)pôdne meranie, ktoré uskutočňuje Komisia podľa odseku 4 tohto článku, ak sa vykonáva;d)prípadnévedecky robustné údaje a produkty diaľkového snímania uvedené v odseku 5 tohto článku, ak existujú; [PN 74]e)ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy uvedené v článku 7 ods. 1.4. Komisia so súhlasom dotknutých členských štátov vykonáva pravidelné pôdne merania s použitím vzoriek odobraných in-situ a na základe príslušných deskriptorov a metodík uvedených v článkoch 7 a 8, aby podporila monitorovanie zdravia pôdy zo strany členských štátov. Ak členský štát poskytne súhlas v súlade s týmto odsekom, zabezpečí, aby Komisia mohla uskutočniť takýto odber vzorky in-situ. [PN 227/rev1]4a. Komisia zabezpečí, aby sa prvé meranie pôdy uvedené v odseku 4 vykonalo do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum 3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].Komisia prispieva k monitorovaniu vykonávanému členskými štátmi zabezpečovaním odberu vzoriek a analýzou aspoň 20 % podielu vnútroštátnych vzoriek.Komisia na žiadosť členského štátu poskytne ďalšiu pomoc až do výšky 50 % odberu vzoriek počas prvého kola vnútroštátneho monitorovania. [PN 76]5.Komisia spolu s Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) využije existujúce satelitné údaje a produkty poskytnuté v rámci komponentu Copernicus, ktorý je súčasťou Vesmírneho programu Únie založeného nariadením (EÚ) 2021/696, s cieľom preskúmať a vyvíjať produkty diaľkového snímania pôdy na podporu členských štátov pri monitorovaní príslušných pôdnych deskriptorov.6.Komisia a EEA na základe existujúcich údajov a do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice vytvoria digitálny portál s údajmi o zdraví pôdy, ktorým sa v georeferenčnom priestorovom formáte, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164)., poskytne prístup aspoň k tým dostupným údajom o zdraví pôdy, ktoré vychádzajú z: [PN 77]a)pôdnych meraní uvedených v článku 8 ods. 2;b)pôdnych meraní, na ktoré sa odkazuje v odseku 4 tohto článku;c)príslušné údaje a produkty diaľkového snímania pôdy uvedené v odseku 5 tohto článku.6a. Rámec monitorovania pôdy uvedený v odsekoch 3 až 6 vychádza z existujúcich rámcov monitorovania na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni vrátane údajov z rámcového štatistického prehľadu pôdy a jej využitia LUCAS. [PN 78]7.Digitálnym portálom s údajmi o zdraví pôdy uvedeným v odseku 6 možno poskytovať prístup aj k iným údajom súvisiacim so zdravím pôdy, než sú údaje uvedené v danom odseku, ak sa takéto údaje vymieňali alebo zhromažďovali v súlade s formátmi či metódami, ktoré stanovila Komisia v zmysle článku 8.7a. Digitálny portál údajov o zdraví pôdy zahŕňa súbor nástrojov udržateľného obhospodarovania pôdy uvedený v článku 10a. [PN 79]8.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví formáty alebo metódy výmeny či zhromažďovania údajov uvedených v odseku 7, prípadne na účely integrácie takýchto údajov na digitálnom portáli s údajmi o zdraví pôdy, a zabezpečí súlad s právom Únie o ochrane osobných údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21. [PN 80]8a. Komisia poskytuje členským štátom potrebné služby v oblasti budovania kapacít, pomoci a poradenstva a podporuje ich iniciatívy v oblasti monitorovania, mnohostrannú harmonizáciu predpisov, metód a archívov, a tým odstráni existujúce medzery v údajoch a úzke miesta v pracovných postupoch prostredníctvom výmeny spoločných odborných znalostí. Na tento účel Komisia stavia na existujúcich mechanizmoch vrátane iniciatívy „Soil BON“. [PN 81]

Článok 6a Efektívne používanie a uchovávanie vzoriek pôdy1. Komisia spolu s členskými štátmi a Strediskom EÚ pre monitorovanie pôdy vykoná opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli fyzické archívy pôdy, extraktov DNA a digitálny archív nespracovaných údajov na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni naďalej k dispozícii na účely ďalšieho výskumu a inovácie. Komisia a členské štáty zabezpečia, aby sa vzorky uskladňovali tak, aby ich bolo možné dlhodobo udržateľne používať.2. Do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] poskytne usmernenia s referenčnými protokolmi na používanie vzoriek pôdy nákladovo najefektívnejším spôsobom. [PN 82]

Článok 7Pôdne deskriptory, kritériá pre zdravýekologický stav pôdy a ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy [PN 83]1.Členské štáty pri monitorovaní a posudzovaní zdravia pôdy uplatňujú pôdy môžu uplatniť pôdne deskriptory a kritériá zdravia pôdy,, ktoré najlepšie ilustrujú vlastnosti pôdy v každom type pôdy na vnútroštátnej úrovni a ktoré sa uvádzajú v prílohe I. [PN 228]Pri monitorovaní záberu pôdy členské štáty uplatňujú ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, na ktoré sa odkazuje v prílohe I.2.Členské štáty môžusi zvolia vhodnú úroveň pre koncepciu monitorovania pôdy, na ktorú sa kvalifikujú v súlade s podmienkami v prílohe I, a ubezpečia sa, že zahrnú aspoň pôdne deskriptory a kritériá zdravia pôdy uvedené v časti A prílohy I upraviť v súlade so špecifikáciami, na ktoré sa odkazuje v druhom a treťom stĺpci v časti A prílohy I. [PN 85]3.Členské štáty určia organické kontaminanty pre pôdny deskriptor súvisiaci s kontamináciou pôdy, ako sa opisuje v časti BA prílohy I. [PN 86]4. Členské štáty stanovia kritériá zdravia pôdy v súvislosti s pôdnymi deskriptormi uvedenými v časti B prílohy I, a to v zmysle ustanovení v treťom stĺpci v časti B prílohy I. [PN 87]5.Členské štáty môžu na účely monitorovania určiť dodatočné pôdne deskriptory a ukazovatele záberu pôdy okrem iného vrátane nepovinných deskriptorov a ukazovateľov uvedených v časti C a D prílohy I (ďalej len „dodatočné pôdne deskriptory“ a „dodatočné ukazovatele záberu pôdy“). [PN 88]6.Členské štáty o stanovení alebo prispôsobení pôdnych deskriptorov, ukazovateľov záberu pôdy a kritérií zdravia pôdy informujú Komisiu v súlade s odsekmi 2 až 5 tohto článku a článkom 9. [PN 89]

Článok 8Merania a metodiky1.Členské štáty určia miesta odberu vzorky s použitím metodiky stanovenej v časti A prílohy IIprílohe I podľa vybranej úrovne pre koncepciu monitorovania pôdy a zohľadnia hodnotenia rizika založené na existujúcich monitorovacích systémoch. [PN 90]2.Členské štáty uskutočňujú pôdne merania prostredníctvom odberu vzoriek pôdy na miestach odberu vzorky, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, a zhromažďujú, spracúvajú a analyzujú údaje s cieľom určiť:a)hodnoty pôdnych deskriptorov stanovenýchpodľa zvolenej úrovne pre koncepciu monitorovania pôdy, ako sa stanovuje v prílohe I; [PN 91]b)hodnoty dodatočných pôdnych deskriptorov, ak je to relevantné;c)hodnoty ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, ktoré sa uvádzajú v časti D prílohy I.3.Členské štáty uplatňujú:a)metodiky na určenie alebo odhad hodnôt pôdnych deskriptorov stanovených v časti B prílohyprílohe II; [PN 92]b)minimálne metodické kritériá na určenie hodnôt ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, ktoré sa uvádzajú v časti C prílohy II;c)všetky požiadavky stanovené Komisiou v súlade s odsekom 6.Členské štáty môžu uplatňovať iné metodiky než tie, ktoré sa uvádzajú v prvom pododseku písm. a) a b), ak sú dostupné overené transferové funkcie alebo ak je možné ich odhadnúť porovnaním údajov odobratých na vnútroštátnej úrovni za monitorovania in situ koordinovaného Komisiou, ako sa vyžaduje v časti B štvrtom stĺpci prílohy II. [PN 93]4.Členské štáty zabezpečia, aby sa prvé pôdne merania uskutočnili najneskôr … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 43 roky po nadobudnutí účinnosti smernice). [PN 94]5.Členské štáty zabezpečia, aby sa nové pôdne merania vykonávali minimálne raz za päťšesť rokov alebo skôr, vždy, keď existuje podozrenie na zmenu stavu pôdy. Členské štáty tiež uľahčia monitorovanie pôdy in situ koordinované Komisiou.Takisto zabezpečia aktualizáciu hodnôt ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy aspoň raz za rokdva roky. [PN 95]6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20, ktorými sa zmení príloha II, s cieľom prispôsobiť referenčné metodiky uvedené v prílohe vedeckému a technickému pokroku, najmä ak hodnoty pôdnych deskriptorov možno určiť diaľkovým snímaním, na ktoré sa odkazuje v článku 6 ods. 5. [PN 96]

Článok 9Posúdenie zdravia pôdy1.Členské štáty posudzujú zdravie pôdy vo všetkých svojich pôdnych okrskoch na základe údajov zozbieraných v súvislosti s monitorovaním uvedeným v článkoch 6, 7 a 8, pre každý z pôdnych deskriptorov stanovených v častiach A B prílohy Iprílohe I podľa zvolenej úrovne pre koncepciu monitorovania pôdy, pričom sa zohľadňujú historické a prírodné okolnosti pôdy. [PN 97]Na účely posúdenia ekologického stavu pôdy členské štáty navyše zohľadňujú údaje zhromaždené v súvislosti s prieskumami pôdy, na ktoré sa odkazuje v článku 14. [PN 98]Zabezpečia, aby sa posúdenia zdraviaekologického stavu pôdy vykonávali aspoň raz za päťšesť rokov a aby sa prvé posúdenie zdravia pôdy uskutočnilo do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 5 rokov po nadobudnutí účinnosti smernice) a aby boli sprevádzané správami o relatívnom zlepšení, trendoch, pokroku alebo regresii. [PN 99]2.V zmysle tejto smernice sa pôda považuje za zdravú, keď sú splnené tieto kumulatívne podmienky:je klasifikovaná ako pôda v dobrom ekologickom stave alebo veľmi dobrom ekologickom stave.a) hodnoty všetkých pôdnych deskriptorov vymenovaných v časti A prílohy I spĺňajú kritériá, ktoré sa tam stanovujú, a prípadne sú upravené podľa článku 7;b) hodnoty všetkých pôdnych deskriptorov uvedených v časti B prílohy I spĺňajú kritériá stanovené v súlade s článkom 7 (ďalej len „zdravá pôda“). [PN 100]Odchylne od prvého pododseku sa v posúdení pôd v rámci pôdnej plochy uvedenej vo štvrtom stĺpci prílohy I neberú do úvahy hodnoty stanovené v treťom stĺpci pre danú pôdnu plochu. [PN 101]Pôda je nezdravá, ak nie je splnené minimálne jedno z kritérií uvedených v pododseku 1 (ďalej len „nezdravá pôda“). [PN 102]3.Členské štáty vykonávajú analýzu hodnôt v prípade pôdnych deskriptorov uvedených v častiach A, B a časti C prílohy I podľa zvolenej úrovne pre koncepciu monitorovania pôdy a posúdia, či dochádza ku kritickej strate pôdnej biodiverzity a ekosystémových služieb, pričom zohľadnia príslušné údaje a dostupné vedecké poznatky. [PN 103]Členské štáty uskutočňujú analýzu hodnôt ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, ktoré sú uvedené v časti D prílohy I, a posudzujú ich vplyv na stratu ekosystémových služieb a na ciele a zámery, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2018/841.4.Príslušný orgán na základe posúdenia zdravia pôdy, ktoré sa vykoná v súlade s týmto článkom, v každom pôdnom okrsku identifikuje, v relevantných prípadoch v koordinácii s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi, oblasti s nezdravými pôdami, ktoré nie sú vo veľmi dobrom alebo v dobrom ekologickom stave, a informuje o nich verejnosť podľa článku 19. V relevantných prípadoch tak urobí v koordinácii s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi. [PN 104]4a. Komisia prijme delegované akty do 31. decembra 2026 v súlade s článkom 20 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením metodiky určovania prahových hodnôt pôdnych deskriptorov uvedených v prílohe I pre každý ekologický stav pôdy. Metodika zohľadňuje najnovšie vedecké dôkazy a rôzne klimatické podmienky a typy pôdy. [PN 105]4b. Členské štáty do 30. júna 2028 predložia Komisii návrh prahových hodnôt pre pôdne deskriptory uvedené v prílohe I, pričom zohľadnia klimatické podmienky, typ pôdy a typ pôdnej plochy spolu s vedeckým odôvodnením a dôkazmi, z ktorých vychádzali pri výbere. [PN 106]4c. Komisia do šiestich mesiacov od dátumu predloženia návrhu prahových hodnôt uvedeného v odseku 4b predloží pripomienky k návrhu prahových hodnôt, posúdi vedecké odôvodnenie a zabezpečí rovnaké podmienky na vnútornom trhu. Na žiadosť Komisie členské štáty poskytnú Komisii všetky potrebné dodatočné informácie a v prípade potreby upravia navrhované prahové hodnoty. [PN 107]4d. Za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie v súlade s odsekom 4c boli primerane zohľadnené, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov schváli prahové hodnoty najneskôr do 31. decembra 2029. [PN 108]4e. Pri uplatňovaní úrovne 2 na koncepciu monitorovania pôdy môžu členské štáty využiť odchýlku až do výšky 20 % v porovnaní s prahovými hodnotami stanovenými v súlade s odsekom 4d. [PN 110]5. Členské štáty zavedú mechanizmus dobrovoľnej certifikácie zdravia pôdy pre vlastníkov pôdy a pôdohospodárov, a to v zmysle podmienok v odseku 2 tohto článku. [PN 111]Komisia môže prijať vykonávacie akty na účely harmonizácie formátu certifikácie zdravia pôdy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21. [PN 112]6.Členské štáty nahlásia údaje o zdraví pôdy a posúdenie uvedené v článkoch 6 až 9 príslušným vlastníkom pôdy a pôdohospodárom, ak o to požiadajú, a sprístupnia ich bezodplatne najmä na podporu rozvoja poradenstva, na ktoré sa odkazuje v článku 10 ods. 3. Členské štáty zabezpečia, aby mali výskumné inštitúcie jednoduchý a nepretržitý bezplatný prístup k vzorkám, extraktom DNA a prvotným údajom. [PN 113]

Kapitola IIIUdržateľné obhospodarovanie pôdy

Článok 10Udržateľné obhospodarovanie pôdy1. Od (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky po nadobudnutí účinnosti smernice) členské štáty prijmú aspoň jedno z týchto opatrení, pričom zohľadnia typ, využívanie a stav pôdy:a) vymedzenie postupov udržateľného obhospodarovania pôdy, ktorými sa dodržiavajú zásady udržateľného obhospodarovania pôdy stanovené v prílohe III a ktoré sa majú postupne zaviesť na všetkých obhospodarovaných pôdach, a to na základe výsledkov posúdení pôdy vykonaných v zmysle článku 9, ako aj vymedzenie postupov regenerácie, ktoré sa majú postupne zaviesť na nezdravých pôdach v členských štátoch;b) vymedzenie postupov obhospodarovania pôdy a ďalších postupov s negatívnym vplyvom na zdravie pôdy, ktorým sa pôdohospodári majú vyhýbať.Pri vymedzovaní postupov a opatrení, na ktoré sa odkazuje v tomto odseku, musia členské štáty zohľadniť programy, plány, ciele a opatrenia uvedené v prílohe IV, ako aj najnovšie vedecké poznatky vrátane výsledkov misie „Dohoda o pôde pre Európu“ v rámci programu Horizont Európa.Členské štáty identifikujú synergie s programami, plánmi a opatreniami stanovenými v prílohe IV. Údaje z monitorovania zdravia pôdy, výsledky posúdení zdravia pôdy, analýza v zmysle článku 9 a opatrenia na udržateľné obhospodarovanie pôdy sú základným vstupom pre vývoj programov, plánov a opatrení uvedených v prílohe IV.Členské štáty zabezpečia, aby bol proces vypracovania postupov spomínaných v prvom pododseku otvorený, inkluzívny a účinný a aby sa do neho zapojila dotknutá verejnosť, najmä vlastníci pôdy a pôdohospodári, a aby mali včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa na ich vypracovaní. [PN 248]2.Členské štáty zabezpečia jednoduchý a rovnaký prístup k nestrannému a nezávislému poradenstvu o udržateľnom obhospodarovaní pôdy, činnostiach v oblasti odbornej prípravy a budovaní kapacít pre pôdohospodárov, vlastníkov pôdy, správcov pôdy a príslušné orgány vo všetkých svojich pôdnych okrskoch. [PN 120 a 249]Členské štáty takisto prijmú tieto opatrenia:a)podporu povedomia o viacnásobných strednodobých a dlhodobých prínosoch udržateľného obhospodarovania pôdy a o potrebe udržateľného obhospodarovania pôdy;b)podporu výskumu, inovácií, občianskej vedy a stimulovanie uplatňovania a uplatňovanie koncepcie holistickéhoudržateľného obhospodarovania pôdy; [PN 121 a 250]c)sprístupnenie pravidelne aktualizovaného mapovania dostupných nástrojov financovania a činností na podporu vykonávania udržateľného obhospodarovania pôdy a iných činností na podporu vykonávania tejto smernice vrátane výskumu a občianskej vedy. [PN 122]3. Členské štáty pravidelne posudzujú účinnosť opatrení prijatých v zmysle tejto smernice a v prípade potreby tieto opatrenia preskúmavajú a revidujú, pričom zohľadnia monitorovanie a posúdenie zdravia pôdy, na ktoré sa odkazuje v článkoch 6 až 9. [PN 251]4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20, ktorými sa zmení príloha III, s cieľom prispôsobiť zásady udržateľného obhospodarovania pôdy vedeckému a technickému pokroku. [PN 123 a 252]4a. Komisia na požiadanie pomáha členským štátom a poskytuje im usmernenia, pokiaľ ide o vypracovanie osobitných opatrení súvisiacich so zásadami udržateľného obhospodarovania pôdy uvedenými v prílohe III. [PN 124]

Článok 10a Súbor nástrojov udržateľného obhospodarovania pôdy1. S cieľom podporiť vykonávanie tejto smernice Komisia vytvorí súbor nástrojov udržateľného obhospodarovania pôdy, ktorý pôdohospodárom poskytne praktické informácie o používaní udržateľných postupov obhospodarovania pôdy, čo zahŕňa informácie poskytnuté členskými štátmi.2. Súbor nástrojov obsahuje:a) odporúčania a príklady najlepších postupov od príslušných orgánov členských štátov, ktoré monitorujú vplyv postupov obhospodarovania pôdy a informácie o vplyve takýchto postupov na rôzne ekosystémové služby a riziká pre pôdu;b) informácie špecifické pre daný kontext, ktoré sa týkajú kombinácií typu pôdy, využívania pôdy a klimatických podmienok;c) nové poznatky z výskumu a inovácií, a to aj z misie Dohoda o pôde pre Európu programu Horizont Európa;d) iné relevantné informácie, ktoré Komisia zhromaždila alebo ktoré Komisii poskytli členské štáty.3. Súbor nástrojov musí byť bezplatne verejne dostupný a byť súčasťou digitálneho portálu údajov o zdraví pôdy zriadeného v súlade s článkom 6 ods. 6.Komisia aktívne aktualizuje obsah súboru nástrojov a prijme všetky vhodné opatrenia s cieľom propagovať obsah súboru nástrojov u pôdohospodárov. [PN 125]

Článok 11Zásady zmierňovaniaZmierňovanie záberu pôdy [PN 126]Členské štáty zabezpečia dodržiavanie týchto zásad V prípade záberu pôdy členské štáty zvážia tieto opatrenia, pričom zohľadnia miestne špecifiká a sociálno-ekonomické vplyvy: [PN 127]a)v čo najväčšej možnej miere podľa technických, sociálnych a hospodárskych možností zabrániť strate schopnosti pôdy poskytovať rozmanité ekosystémové a iné služby vrátane poľnohospodárstva, produkcie potravín a udržateľného obhospodarovania lesov, alebo túto stratu čo najviac obmedziť, a to: [PN 128 a 254]i)čo najväčším obmedzením plochy, ktorá je zasiahnutá záberom pôdy, v maximálnej možnej miere; [PN 129]ii)výberomuprednostnením oblastí, v ktorých by sa minimalizovala strata ekosystémových služieb; [PN 130]iii)uskutočňovanímvykonávaním záberu pôdy spôsobom, ktorým sa minimalizuje negatívny vplyv na pôduktorý je v súlade s udržateľným rozvojom vrátane zachovania úrodnosti pôdy, biodiverzity, priepustnosti vody, filtrácie a zadržiavania v čo najväčšej možnej miere; [PN 131]b)čo najviac kompenzovať stratu schopnosti pôdy poskytovať rozmanité ekosystémové služby, ak je to možné; takáto kompenzácia sa v prípade potreby môže uskutočniť na súhrnnej alebo cezhraničnej úrovni medzi členskými štátmi, ak má pôdny okrsok rovnaké vlastnosti ako priľahlý pôdny okrsok v susednom členskom štáte alebo cezhraničný pôdny okrsok; [PN 132]ba) prijať opatrenia na zabezpečenie spravodlivej kompenzácie pre vlastníkov pôdy v prípade záberu pôdy; [PN 133]bb) zaviesť opatrenia na prevenciu alebo obmedzenie záberu pôdy vrátane mapovania opustených priemyselných pozemkov a priemyselných lokalít a stimulov na obnovu a opätovné využívanie opustených oblastí s nepriepustnou pôdou. [PN 134]

Kapitola IVKontaminované lokality

Článok 12Prístup založený na riziku1.Členské štáty riadia a znižujú riziká, ktoré potenciálne kontaminované lokality a kontaminované lokality predstavujú pre ľudské zdravie a zdravie zvierat a životné prostredie, a udržiavajú ich na prijateľnej úrovni vzhľadom na zamýšľané využitie pôdy, pričom zohľadňujú environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy kontaminácie pôdy a opatrení na zníženie rizík prijatých v súlade s článkom 15 ods. 4. [PN 135]2.Členské štáty do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky po nadobudnutí účinnosti smernice) zavedú prístup založený na riziku, pokiaľ ide o:a)identifikáciu potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 13;b)prieskum potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 14;c)obhospodarovanie kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 15.3.Požiadavky stanovené v odseku 2 nijako neovplyvňujú prísnejšie požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.4.Dotknutá Verejnosť by mala dostať včasné a účinné príležitosti na: [PN 136]a)účasť na vytvorení a konkrétnom uplatňovaní prístupu založeného na riziku, ako sa vymedzuje v tomto článku, identifikácii potenciálne kontaminovaných lokalít podľa článku 13, prieskume potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 14 a posúdení a obhospodarovaní kontaminovaných lokalít v zmysle článku 15, keď sú ešte dostupné všetky možnosti; [PN 137]b)poskytnutie informácií a dôkazov relevantných pre identifikáciu potenciálne kontaminovaných lokalít podľa článku 13, prieskum potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 14 a obhospodarovanie kontaminovaných lokalít v zmysle článku 15činnosti uvedené v písmene a) v ktoromkoľvek čase, ako je napríklad biomonitorovanie ľudí alebo údaje z monitorovania životného prostredia; [PN 138]c)podanie žiadosti o opravu informácií v registri kontaminovaných lokalít a potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 16.4a. Členské štáty na účely odseku 4 zabezpečia, aby verejnosť bola včas, primerane a účinne informovaná o všetkých relevantných informáciách, a to aj prostredníctvom verejných oznamov a elektronických médií. [PN 139]4b. Členské štáty náležite zohľadnia informácie predložené v súlade s odsekom 4 pri vykonávaní ustanovení tejto kapitoly a v súvislosti s pôdnymi deskriptormi pre kontamináciu pôdy uvedenými v prílohe I. [PN 140]4c. Ak dôkazy preukážu rozsiahle rozptýlené znečistenie pôdy alebo expozíciu látke alebo zmesi cez pôdu, príslušný orgán začne postup riadenia rizika. Ak dôkazy preukážu nedostatok informácií o rizikách pre zdravie ľudí alebo zdravie zvierat, alebo životné prostredie, ktoré predstavuje nebezpečná látka alebo zmes prítomná v pôde, príslušný orgán pokračuje vo vyšetrovaní s cieľom prijať v prípade potreby opatrenia na riadenie rizika v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti. [PN 141]4d. Členské štáty bezodkladne informujú verejnosť o každom rozhodnutí alebo opatrení prijatom podľa odsekov 4 a 4c a o dôvodoch a úvahách, na ktorých je rozhodnutie alebo opatrenie založené, vrátane vysvetlenia, ako sa na informáciu prihliadlo. [PN 142]

Článok 13Identifikácia potenciálne kontaminovaných lokalít1.Členské štáty systematicky a aktívne identifikujú všetky lokality, v ktorých existuje podozrenie na kontamináciu pôdy na základe dôkazov získaných zo všetkých dostupných zdrojovvšetkými vhodnými prostriedkami vrátane príspevkov občanov a stanovených postupov (ďalej len „potenciálne kontaminované lokality“). [PN 143]2.Pri identifikácií potenciálne kontaminovaných lokalít musia členské štáty zohľadniť tieto kritériá:a)prevádzkovanie aktívnej alebo neaktívnej rizikovej činnosti, ktorá je potenciálne kontaminujúca;b)prevádzkovanie činnosti uvedenej v prílohe I k smernici 2010/75/EÚ;c)prevádzkovanie podniku, na ktorý sa odkazuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).;d) prevádzkovanie činnosti uvedenej v prílohe III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ESSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).; [PN 144]e)výskyt potenciálne kontaminujúcej havárie, pohromy, katastrofy, udalosti alebo úniku;f)akékoľvek iné udalosti, ktorých vplyvom môže dôjsť ku kontaminácii pôdy;fa) akékoľvek oblasti využívané na odber pitnej vody; [PN 145]g)všetky informácie vyplývajúce z monitorovania zdravia pôdy, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkami 6, 7 a 8.ga) výskyt akejkoľvek choroby, o ktorej sa predpokladá, že súvisí s expozíciou kontaminácii cez pôdu; [PN 146]gb) všetky informácie poskytnuté verejnosťou alebo orgánmi členských štátov. [PN 147]Na účely prvého pododseku písm. a) členské štáty vypracujú zoznam potenciálne kontaminujúcich rizikových činností. Takéto činnosti možno následne klasifikovať podľa rizika kontaminácie pôdy na základe vedeckých dôkazov.3.Členské štáty zabezpečia, aby všetky potenciálne kontaminované lokality boli identifikované do (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 7 rokov po nadobudnutí účinnosti smernice) a aby boli do toho istého dátumu riadne zaznamenané do registra uvedeného v článku 16.

Článok 14Prieskum potenciálne kontaminovaných lokalít1.Členské štáty zabezpečia, aby všetky potenciálne kontaminované lokality identifikované podľa článku 13 podliehali prieskumu pôdy, a to v poradí podľa priority. [PN 148]2.Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa lehoty, obsahu, formy a priorizácie prieskumov pôdy, pričom zohľadnia environmentálne, sociálne a hospodárske aspekty. Tieto pravidlá sa zavedú pri dodržaní prístupu založeného na riziku, ktorý sa opisuje v článku 12, a v súlade so zoznamom potenciálne kontaminujúcich rizikových činností, na ktoré sa odkazuje v článku 13 ods. 2 druhom pododseku. [PN 149]Potenciálne kontaminované lokality nachádzajúce sa v oblastiach využívaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu sa pri prieskume pôdy uprednostnia. [PN 150]Členské štáty môžu za prieskum pôdy považovať aj východiskové správy a opatrenia na monitorovanie vykonávané podľa smernice 2010/75/EÚ, ak je to vhodné.3.Členské štáty takisto určia konkrétne udalosti vedúce k prieskumu, a to ešte pred uplynutím lehoty stanovenej v súlade s odsekom 2.

Článok 15Posúdenie rizika a obhospodarovanie kontaminovaných lokalít1.V prípade kontaminovaných lokalít členské štáty stanovia osobitnú metodiku na určenie rizík špecifických pre danú lokalitu. Takáto metodika sa zakladá na fázach a požiadavkách týkajúcich sa posúdenia rizika špecifického pre danú lokalitu, ako sa uvádza v prílohe VI.2.Členské štáty definujú, čo predstavuje neprijateľné riziko pre ľudské zdravie a zdravie zvierat a životné prostredie vyplývajúce z kontaminovaných lokalít, pričom zohľadnia existujúce vedecké poznatky, stanovisko zdravotníckych pracovníkov a orgánov, zásadu predbežnej opatrnosti, miestne špecifiká a využívanie pôdy v súčasnosti a v budúcnosti. [PN 151]3.V súvislosti s každou kontaminovanou lokalitou identifikovanou podľa článku 14 alebo iným spôsobom príslušný zodpovedný orgán vykoná posúdenie špecifické pre danú lokalitu s ohľadom na súčasné a plánované využitie pôdy, aby sa zistilo, či kontaminovaná lokalita predstavuje neprijateľné riziká pre ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie. [PN 152]3a. Členské štáty môžu v prípade potreby považovať za dostatočné posúdenia, ktoré boli vykonané v súlade so smernicou 2010/75/EÚ, 2011/92/EÚ alebo 2012/18/EÚ. [PN 153]4.Na základe výsledkov posúdenia, na ktoré sa odkazuje v odseku 3, prijmezabezpečí príslušný zodpovedný orgán primerané opatreniaprijatie primeraných opatrení, ktorými sa riziká znížia na úroveň, ktorá je prijateľná pre ľudské zdravie a životné prostredie (ďalej len „opatrenia na zníženie rizík“). [PN 154]5.Opatrenia na zníženie rizík môžu tvoriť opatreniavychádzajú z opatrení, na ktoré sa odkazuje v prílohe V. Príslušný orgán v procese rozhodovania o primeraných opatreniach na zníženie rizík zváži náklady, prínosy, účinnosť, trvácnosť a technickú uskutočniteľnosť dostupných opatrení na zníženie rizík v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Členské štáty sa vždy zameriavajú na predchádzanie kontaminácii pôdy a jej dekontamináciu. [PN 155]Opatrenia na zníženie rizika ovplyvňujúce okolité vodné útvary využívané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť v súlade s normami prijateľného rizika stanovenými v smernici (EÚ) 2020/2184. [PN 156]5a. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 na doplnenie tejto smernice stanovením maximálnych prípustných hodnôt v súvislosti s vymedzením neprijateľného rizika pre ľudské zdravie a životné prostredie vyplývajúceho z kontaminovaných lokalít, ako sa uvádza v odseku 2. [PN 157]6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20, ktorými sa zmenia prílohy V a VI s cieľom prispôsobiť zoznam opatrení na zníženie rizík a požiadaviek na posúdenie rizika špecifických pre danú lokalitu vedeckému a technickému pokroku.

Článok 16Register1.Do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky po nadobudnutí účinnosti smernice) členské štáty vypracujú register kontaminovaných lokalít a potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s odsekom 2.2.Register musí obsahovať informácie stanovené v prílohe VII.3.Register spravuje príslušný zodpovedný orgán a pravidelne sa preskúmava a aktualizuje.4.Členské štáty verejnezverejnia, sprístupnia prístupným spôsobom a bezplatne register aj informácie uvedené v odsekoch 1 a 2. Príslušný orgán môže zamietnuť alebo obmedziť zverejnenie akýchkoľvek informácií, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ESSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26)..Register sa sprístupní v online databáze georeferenčných priestorových údajov. [PN 158]5.Komisia do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = jeden rok od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme vykonávacie akty, ktorými určí formát registra. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21. [PN 159]

Kapitola VFinancovanie, informovanie verejnosti a podávanie správ zo strany členských štátov

Článok 17Financovanie z prostriedkov Únie a členských štátov [PN 160]1. Keďže zavedenie monitorovania pôdy, udržateľného obhospodarovania pôdy a regenerácie pôdy má neodmysliteľnú prioritu, do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných zdrojoch dostupných na úrovni Únie na vykonávanie tejto smernice treba podporovať prostredníctvom existujúcich finančných programov Únie v súlade s ich uplatniteľnými pravidlami a podmienkami. [PN 161]Komisia posúdi akýkoľvek rozdiel medzi dostupným financovaním Únie a potrebami financovania potrebnými na podporu členských štátov pri vykonávaní tejto smernice, pričom osobitnú pozornosť venuje potrebám monitorovania životného prostredia vrátane programu LUCAS pre pôdu. [PN 162]Na obdobie po roku 2027 sa zavedú dodatočné finančné zdroje s cieľom podporiť pokračujúce udržateľné hospodárenie s pôdou, jej trvalú regeneráciu a činnosti monitorovania. [PN 163]1a. Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty využívajú finančné prostriedky z vhodných zdrojov vrátane finančných prostriedkov Únie, národných, regionálnych a miestnych prostriedkov na financovanie opatrení so zameraním na ochranu pôdy, udržateľné obhospodarovanie a regeneráciu. [PN 164]1b. Komisia monitoruje schopnosť členských štátov čerpať finančné prostriedky Únie súvisiace s ochranou pôdy, udržateľným obhospodarovaním a regeneráciou. Komisia poskytuje odbornú prípravu a technickú podporu s cieľom zvýšiť absorpčnú kapacitu členských štátov. [PN 165]1c. Členské štáty a Komisia v spolupráci s Európskou investičnou bankou zlepšia a uľahčia využívanie inovačných mechanizmov financovania a podporia mobilizáciu súkromného kapitálu na činnosti potrebné na dosiahnutie cieľov tejto smernice. [PN 166]1d. Členské štáty a Komisia pri vykonávaní tejto smernice dodržiavajú zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852. [PN 167]

Článok 18Podávanie správ zo strany členských štátov1.Členské štáty Komisii a agentúre EEA aspoň každých päťšesť rokov elektronicky oznamujú tieto údaje a informácie: [PN 168]a)údaje a výsledky monitorovania a posudzovania zdravia pôdy, ktoré sa vykonávajú v zmysle článkov 6 až 9;b)podporné údaje, metaúdaje a analýzu trendov v oblasti zdravia pôdy v súvislosti s deskriptormi uvedenými v častiach A, B a C prílohy I podľa zvolenej úrovne pre koncepciu monitorovania pôdy, ako aj v prípade ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, ktoré sú vymenované v časti D prílohy I, a to v súlade s článkom 9, vrátane rozšírených deskriptorov uvedených jednotlivými členskými štátmi; [PN 169]c)zhrnutie pokroku v oblasti:i)vykonávania zásad udržateľného obhospodarovania pôdy v súlade s článkom 10;ii)registrácie, identifikácie, prieskumu a obhospodarovania kontaminovaných lokalít v súlade s článkami 12 až 16;d)údaje a informácie zahrnuté v registri, na ktorý sa odkazuje článkom 16.Prvé správy sa majú predložiť do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 56 rokov a 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice). [PN 171]2.Členské štáty zabezpečia, aby Komisia spolu s agentúrou EEA mali stále prístup k informáciám a údajom uvedeným v odseku 1.3.Členské štáty poskytnú Komisii online prístup k:a)aktuálnemu zoznamu ich pôdnych okrskov uvedených v článku 4 a k priestorovým údajom o okrskoch do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky a 3 mesiace12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice), ak sú k dispozícii, ich príslušným plánom pôdnych okrskov; [PN 172]b)aktuálnemu zoznamu príslušných orgánov uvedených v článku 5 do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky a 3 mesiace12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice); [PN 173]c)opatreniam a postupom udržateľného obhospodarovania pôdy uvedeným v článku 10 do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky a 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti smernice).;ca) meraniam pôdnych deskriptorov na úrovni miesta odberu vzorky. [PN 174]4.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát a spôsoby predkladania informácií uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21.

Článok 19Informovanie verejnosti1.Členské štáty zverejnia sprístupnia verejnosti údaje získané z monitorovania, ktoré sa vykonáva v zmysle článku 8, a z posúdeniaposúdení, ktoré sa uskutočňujeuskutočňujú podľa článku 9 a článku 10 ods. 3 tejto smernice – v prípade geograficky explicitných údajov je zverejnenie v súlade s ustanoveniami článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2007/2/ESSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1). a v prípade ostatných údajov je ich uverejnenie v súlade s článkom 5 smernice (EÚ) 2019/1024. [PN 175]2.Komisia zabezpečí, aby boli relevantné údaje o zdraví pôdy sprístupnené prostredníctvom digitálneho portálu s údajmi o zdraví pôdy, na ktorý sa odkazuje v článku 6, dostupné verejnosti len s výslovným súhlasom vlastníka pôdy a správcu pôdy, v súhrnnej a anonymizovanej podobe, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39). a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).. [PN 231]3.Členské štáty zabezpečia, aby relevantné informácie uvedené v článku 18 tejto smernice boli dostupné a prístupné pre verejnosť len s výslovným súhlasom vlastníka pôdy a správcu pôdy, v súhrnnej a anonymizovanej podobe, v zmysle smernice 2003/4/ES, smernice 2007/2/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).. [PN 232]4.Zverejnenie akýchkoľvek informácií vyžadovaných podľa tejto smernice možno zamietnuť alebo obmedziť, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 4 smernice 2003/4/ES.4a. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa informácie o pôde zozbierané prostredníctvom vykonávania tejto smernice sprístupnili potenciálnemu kupujúcemu alebo potenciálnemu nájomcovi príslušného pozemku. [PN 176]

Kapitola VIDelegovanie právomoci a postup výboru

Článok 20Vykonávanie delegovania právomoci1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 8, 10, 15 a 169 a 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. [PN 177]3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8, 10, 15 a 16 9 a 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 178]4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu uskutoční konzultácie s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 8, 10, 15 a 16 9 a 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 179]

Článok 21Výbor1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Kapitola VIIZáverečné ustanovenia

Článok 22Prístup k spravodlivostiČlenské štáty zabezpečia, aby v súlade s vnútroštátnym právom občania z radov verejnosti, ktorí majú dostatočný záujem alebo ktorí sa domnievajú, že boli porušené ich práva, mali prístup k prostriedkom preskúmania na súde alebo pred nezávislým a nestranným orgánom, ktorý je zriadený zákonom, a aby mohli vzniesť hmotnoprávnu alebo procesnú námietku týkajúcu sa posúdenia zdravia pôdy, opatrení prijatých v zmysle tejto smernice alebo akejkoľvek nečinnosti príslušných orgánov.Členské štáty určia, čo predstavuje dostatočný záujem a porušenie práva, v súlade s cieľom poskytnúť verejnosti široký prístup k spravodlivosti v súlade s článkom 9 Aarhuského dohovoru. Uznanie spôsobilosti v postupe preskúmania nie je podmienené úlohou, ktorú dotknutý príslušník verejnosti mal vo fáze účasti na rozhodovacích postupoch podľa tejto smernice Na účely odseku 1 sa predpokladá, že každá mimovládna organizácia, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky vnútroštátnych právnych predpisov, má práva, ktoré môžu byť porušené, a jej záujem sa považuje za dostatočný. [PN 180]Prostriedky preskúmania uvedené v odseku 1 musia byť spravodlivé, nestranné, včasné a bezplatné alebo nesmú byť neprimerane drahé a musia poskytovať primerané a účinné prostriedky nápravy, v prípade potreby vrátane súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania.Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti sprístupnili praktické informácie o prístupe k prostriedkom správneho a súdneho preskúmania uvedeným v tomto článku.

Článok 23Sankcie1. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých v zmysle tejto smernice zo strany fyzickej či právnickej osoby. Členské štáty takisto zabezpečia vykonávanie uvedených pravidiel. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.2. Sankcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú pokuty úmerné obratu právnickej osoby alebo príjmu fyzickej osoby, ktorá sa dopustila porušenia. Výška pokút sa vypočíta tak, aby osoba zodpovedná za porušenie pravidiel prišla o hospodárske výhody plynúce z uvedeného porušenia. V prípade porušenia, ktorého sa dopustila právnická osoba, sú takéto pokuty úmerné ročnému obratu právnickej osoby v dotknutom členskom štáte, pričom sa okrem iného zohľadňujú osobitosti malých a stredných podnikov (MSP).3. Členské štáty zabezpečia, aby sa v sankciách zavedených v súlade s týmto článkom riadne zohľadnili tieto prvky (ak sú uplatniteľné):a) povaha, závažnosť a rozsah porušenia;b) úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;c) obyvateľstvo alebo životné prostredie, ktoré bolo porušením zasiahnuté, so zohľadnením vplyvu daného porušenia na cieľ, ktorým je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.4. Členské štáty o pravidlách a opatreniach uvedených v odseku 1 bezodkladne informujú Komisiu a oznámia jej každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní. [PN 234]

Článok 24Hodnotenie a preskúmanie1.Komisia do (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 6 rokov po nadobudnutí účinnosti smernice) vykoná hodnotenie tejto smernice, aby posúdila pokrok pri dosahovaní jej cieľov a potrebu zmeniť ustanovenia s cieľom stanoviť konkrétnejšieprispôsobiť požiadavky stanovené v tejto smernici a zabezpečiť neustály pokrok smerom k tomu, aby bola, aby sa zabezpečila regenerácia nezdravých pôd a zdravý stav všetkých pôd do roku 2050 všetka pôda zdravá. V hodnotení sa okrem iného zohľadnia tieto prvky: [PN 186]a)skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice;b)údaje a informácie uvedené v článku 18;c)relevantné vedecké a analytické údaje vrátane výsledkov výskumných projektov financovaných z prostriedkov Únie a členských štátov; [PN 187]d)analýza nedostatkov pri plnenía potrebných opatrení na splnenie cieľa zdravých pôd do roku 2050; [PN 188]e)analýza potenciálnej potreby prispôsobiť ustanovenia tejto smernice vedeckému a technickému pokroku, najmä s ohľadom na tieto prvky:i)vymedzenie zdravých pôd;ii)vytvorenie kritérií pre pôdne deskriptory vymenované v časti C prílohyprílohe I; [PN 189]iii)doplnenie nových pôdnych deskriptorov na účely monitorovania alebo úprava existujúcich pôdnych deskriptorov a kritérií uvedených v prílohe I.; [PN 190]ea) analýza koncepcií monitorovania a prahové hodnoty, ktoré stanovili členské štáty podľa tejto smernice; [PN 191]eb) sociálno-ekonomický vplyv tejto smernice. [PN 192]2.Komisia predloží správu o hlavných zisteniach hodnotenia podľa odseku 1 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a v prípade potreby uvedie aj legislatívne návrhy. [PN 193]2a. Od ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = osem rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou, ktoré prijali členské štáty. Správa obsahuje celkové posúdenie pokroku dosiahnutého pri dosahovaní cieľa zdravej pôdy. [PN 194]2b. Do ... [Úrad pre publikácie: vložte dátum = šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti smernice] Komisia ako súčasť posúdenia uvedeného v odseku 1 posúdi informácie zhromaždené v členských štátoch a týkajúce sa výskytu, rozptýlenia a hodnôt pôdnych kontaminantov s cieľom vytvoriť zoznam prioritných látok, po ktorom bude v prípade potreby nasledovať zoznam sledovaných pôdnych kontaminantov. [PN 195]

Článok 24a Fórum Strediska Európskej únie pre monitorovanie pôdy (EUSO)Komisia prostredníctvom fóra EUSO v pravidelných intervaloch uľahčuje spoluprácu medzi zainteresovanými stranami vrátane príslušných orgánov členských štátov na všetkých relevantných úrovniach, priemyslu, občianskej spoločnosti a vedeckej obce. Fórum EUSO uľahčuje koordinované vykonávanie práva a politík Únie týkajúcich sa monitorovania zdravia pôdy a zlepšovania zdravia pôdy, okrem iného výmenou skúseností a osvedčených postupov vrátane postupov udržateľného obhospodarovania a regenerácie pôdy, ako aj výmenou skúseností s postupmi obhospodarovania pôdy, ktorým sa treba vyhnúť. [PN 196]

Článok 25Transpozícia1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky po nadobudnutí účinnosti smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze určia členské štáty.2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 26Nadobudnutie účinnostiTáto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 27AdresátiTáto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda/predsedníčka

PRÍLOHA I

PÔDNE DESKRIPTORY, KRITÉRIÁ PRE ZDRAVÝ STAV A METÓDY NA URČENIE EKOLOGICKÉHO STAVU PÔDY A UKAZOVATELE ZÁBERU PÔDY A STRATY PRIEPUSTNOSTI PÔDY [PN 197]

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„zvrátenie záberu pôdy“ je konverzia umelo vytvorenej krajiny na prírodnú alebo poloprírodnú krajinu;

2.„čistý záber pôdy“ možno vypočítať ako záber pôdy pri vyňatí zvrátenia záberu pôdy.

Aspekt degradácie pôdy
Pôdny deskriptor
Kritériá pre zdravý stav pôdy
Pôdne plochy, ktoré majú výnimku zo splnenia súvisiaceho kritéria
Časť A: pôdne deskriptory s kritériami pre zdravý stav pôdy, ktoré sú stanovené na úrovni Únie
salinizácia
elektrická vodivosť (deciSiemens na meter)
<4 dS m−1 pri použití metódy extrakcie nasýtenej pôdnej pasty (ECe), alebo ekvivalentné kritérium pri použití inej metódy
prirodzene slané pôdne plochy
pôdne plochy priamo ovplyvnené stúpaním morskej hladiny
erózia pôdy
miera erózie pôdy
(tony na hektár ročne)
≤2 t ha-1 y-1
pustiny a iné neobhospodarované plochy prírodnej krajiny, pokiaľ nepredstavujú značné riziko katastrof
strata organického uhlíka v pôde
koncentrácia organického uhlíka v pôde (g na kg)
–v prípade organických pôd: dodržiavanie cieľových hodnôt stanovených pre takéto pôdy na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 a článkom 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) …/…+Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia o obnove prírody nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 304.
bez výnimiek
–v prípade minerálnych pôd: pomer organického uhlíka v pôde a ílovitej pôdy > 1/13
Členské štáty môžu uplatňovať korekčný faktor, pokiaľ je to odôvodnené špecifickými pôdnymi typmi alebo klimatickými podmienkami, pričom sa zohľadňuje skutočný obsah organického uhlíka v pôde na trvalých trávnych porastoch.
neobhospodarované pôdy na plochách prírodnej krajiny
zhutnenie podornice
objemová hmotnosť v podornici (horná časť B- alebo E-horizontuAko sa vymedzuje v kapitole 5 dokumentu organizácie FAO Guidelines for soil description (Usmernenia k opisu pôdy) (https://www.fao.org/3/a0541e/a0541e.pdf).); členské štáty môžu tento deskriptor nahradiť ekvivalentným parametrom (g na cm3)
textúra pôdyAko sa vymedzuje v publikácii M. A. Arshad, B. Lowery a B. Grossman. 1996. Physical tests for monitoring soil quality (Fyzikálne testy na monitorovanie kvality pôdy), s. 123 – 142. In: J. W. Doran a A. J. Jones (eds.). Methods for assessing soil quality (Metódy posudzovania kvality pôdy). Soil Sci. Soc. Am., špeciálne vyd. 49. SSSA, Madison, WI.
rozsah
piesočnaté, hlinito-piesočnaté, piesočnato-hlinité a hlinité pôdy
<1,80
piesočnato-ílovito-hlinité, hlinité, ílovito-hlinité, prachovité a prachovito-hlinité pôdy
<1,75
prachovito-hlinité a prachovito-ílovito-hlinité pôdy
<1,65
piesočnato-ílovité, prachovito-ílovité, ílovito-hlinité pôdy s 35 – 45 % podielom ílu
<1,58
ílovitá pôda
<1,47

V prípade, že členský štát nahradí pôdny deskriptor „objemová hmotnosť v podornici“ ekvivalentným parametrom, prijme kritérium pre zdravý stav pôdy súvisiace s vybraným pôdnym deskriptorom, ktoré je ekvivalentné kritériu stanovenému pre objemovú hustotu podložia.

neobhospodarované pôdy na plochách prírodnej krajiny

Časť A: Úroveň 1 pre koncepciu monitorovania pôdy

Členský štát spĺňa podmienky pre úroveň 1 pre koncepciu monitorovania pôdy, ak spĺňa všetky kritériá stanovené v druhom stĺpci a zahŕňa všetky pôdne deskriptory.

Koncepcia odberu vzoriek

Referenčná metodika

Kritériá, ktoré treba splniť

Výnimky

Poznámky

Výberové zisťovanie má vychádzať z úplnej opory výberu, ktorá obsahuje najlepšie dostupné informácie o rozdelení pôdnych vlastností vrátane informácií vyplývajúcich z predchádzajúcich vnútroštátnych meraní a meraní v rámci programu LUCAS (okrem iných).

Systém odberu vzorky je stratifikovaný náhodný výber vzorky.

Veľkosť vnútroštátnej vzorky musí spĺňať požiadavku na maximálnu percentuálnu chybovosť (alebo variačný koeficient) v hodnote 5 % v prípade odhadu plochy so zdravou pôdou.

Vzorka Komisie na účel zisťovania podľa článku 6 ods. 4 sa podieľa na veľkosti vnútroštátnych vzoriek minimálne 20 %.

Pridelenie a veľkosť vzorky sa stanovia s použitím Bethelovho algoritmu (Bethel, 1989), pričom sa zohľadní požadovaná maximálna chybovosť odhadu.

a)Stratifikovaný náhodný výber vzorky na základe typu zeme; stratifikátory môžu zahŕňať klimatické podmienky, typ pôdy, typ zeme a administratívne regióny podľa článku 4.

b)Odhad počtu vzoriek je v súlade s použitím Bethelovho algoritmu, pričom sa zohľadní požadovaná maximálna chybovosť odhadu.

c)Umožniť, aby sa percentuálny podiel (až do 20 % a najmenej 10 %) miest odberu vzoriek vyčlenil na cielený odber vzoriek súvisiaci s vyšetrovaniami alebo posúdením rizika.

V prípade, že na úrovni členského štátu existuje koncepcia odberu vzoriek, ktorá spĺňa kritériá stanovené pre úroveň 1, referenčná metodika sa môže upraviť alebo sa Komisii môžu navrhnúť iné prístupy ku koncepcii za predpokladu, že zavedená koncepcia poskytuje dostatočné pokrytie členského štátu v súlade s referenčnou metodikou (vrátane vnútroštátnych vzoriek a vzoriek LUCAS). Pri úprave referenčnej metodiky členské štáty musia ďalej dodržiavať koncepciu in situ Komisie.

Faktory degradácie

Faktor degradácie

Pôdny deskriptor

Výnimky

Poznámky

Erózia pôdy

—miera erózie pôdy (tony stratenej pôdy na hektár ročne (t ha-1 yr-1))

strata organického uhlíka v pôde

— koncentrácia organického uhlíka v pôde (g uhlíka na kg (g kg-1))

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm)

Zhutnenie pôdy

—objemová hmotnosť v ornici (g cm-3)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

nadmerný obsah živín v pôde

—dostupný fosfor (mg kg-1)

—celkový dusík v pôde (mg g-1)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm)

kontaminácia pôdy

—koncentrácia ťažkých kovov v pôde: As, Sb, Cd, Co, Cr (spolu), Cr (VI), Cu, Hg, Pb, Ni, Tl, V, Zn (µg na kg)

— Koncentrácia vybraných organických kontaminantov stanovená členskými štátmi a s prihliadnutím na kontaminanty, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/1021, a existujúce koncentračné limity, napr. pre kvalitu vody a emisie do ovzdušia v právnych predpisoch Únie, najmä prioritné látky podľa rámcovej smernice o vode a súvisiacich environmentálnych noriem kvality (smernica 2008/105/ES) a smerníc o podzemných vodách (smernica 2006/118/ES)

—Prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú kandidátmi na nahradenie, látky povolené v núdzovom režime a rezíduá biocídov

—Perfluórované a polyfluórované alkylované látky (PFAS) spolu alebo spolu všetky PFAS

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

Zníženie zadržiavania vody

—vodozádržná kapacita príslušnej vzorky pôdy (% objemu vody)

—objem nasýtenej pôdy

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

Acidifikácia

—kyslosť pôdy (pH H2O)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

Ekologické funkcie pôdy

Ekologická funkcia

Pôdny deskriptor

Výnimky

Poznámky

Agregácia pôdy

—Agregáty stabilné vo vode (%)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

Respirácia pôdy

—Mikrobiálna bazálna respirácia pôdy (μl O2 h-1 g-1 suchej hmotnosti pôdy)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

Pôdna biomasa

—Pôdna mikrobiálna biomasa (Cmic μg C g-1 suchej hmotnosti pôdy)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

Pôdna biodiverzita

Prvok pôdnej biodiverzity

Pôdny deskriptor

Výnimky

Poznámky

Taxonomická diverzita

—Rozmanitosť pôdnych organizmov prostredníctvom (počet prítomnosti na taxonomickú skupinu) na základe meta čiarového kódovania zameraného na génové oblasti 16S a 18S rRNA a s použitím vnútorného prepisovaného medzerníka (ITS), najmä pre huby (okrem toho možno zvážiť iné markery ako COI pre pôdnu faunu)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

Abundancia populácie

—Celková abundancia baktérií a archea (pomocou kópií génového regiónu 16S rRNA)

—Celková abundancia húb (pomocou kópií génového regiónu 18S rRNA)

—Celkový počet a podiel patogénnych húb

—Celková abundancia hlístovcov na funkčnú skupinu na základe morfológie (hlístovce živiace sa baktériami, hlístovce živiace sa hubami, hlístovce živiace sa koreňmi, všežravé hlístovce, dravce)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))

Pôdny biotop

Prvok pôdneho biotopu

Pôdny deskriptor

Výnimky

Štruktúra pôdy

—Podiely veľkostných tried (piesok, prach, íl)

—Podiel hrubých materiálov (> 2 mm)

Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm)

[PN 198]

Časť B: pôdne deskriptory s kritériami pre zdravý stav pôdy, ktoré sú stanovené na úrovni členského štátu
nadmerný obsah živín v pôde
extrahovateľný fosfor (mg na kg)
<„maximálna hodnota“;
maximálnu hodnotu stanoví členský štát v rozsahu 30 – 50 mg kg-1
bez výnimiek
kontaminácia pôdy
–koncentrácia ťažkých kovov v pôde: As, Sb, Cd, Co, Cr (spolu), Cr (VI), Cu, Hg, Pb, Ni, Tl, V, Zn (µg na kg)
– koncentrácia vybraných organických kontaminantov, ktoré stanovili členské štáty, pričom sa zohľadňujú existujúce koncentračné limity, napr. pre kvalitu vody a emisie do ovzdušia podľa právnych predpisov Únie
Dostatočné uistenie získané na základe vzorky pôdy z miesta odberu, identifikácie a prieskumu kontaminovaných lokalít či iných relevantných informácií, že kontaminácia pôdy nepredstavuje žiadne neprijateľné riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Biotopy s prirodzene vysokou koncentráciou ťažkých kovov, ktoré sú zahrnuté v prílohe I k smernici Rady 92/43/EHSSmernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7)., budú naďalej chránené.
bez výnimiek
zníženie schopnosti pôdy zadržiavať vodu
vodozádržná kapacita príslušnej vzorky pôdy (% objemu vody/objemu nasýtenej pôdy)
Odhadovaná hodnota celkovej kapacity zadržiavania vody pôdneho okrsku podľa povodia alebo čiastkového povodia presahuje minimálnu hranicu.
Minimálnu hranicu stanovia (v tonách) členské štáty na úrovni pôdneho okrsku a povodia či čiastkového povodia v takej hodnote, aby sa zmiernili vplyvy povodní po silných dažďoch alebo obdobiach nízkej vlhkosti pôdy v dôsledku súch.
bez výnimiek
Časť B: Úroveň 2 pre koncepciu monitorovania pôdy
Členský štát spĺňa podmienky pre úroveň 2 pre koncepciu monitorovania pôdy, ak:
—kumulatívne zahŕňa všetky pôdne deskriptory pre úroveň 1 a kritériá vymedzené v stĺpci 2 pre koncepciu odberu vzoriek v časti B a zahŕňa aspoň 50 % pôdnych deskriptorov v časti B; alebo
—kumulatívne spĺňa kritériá pre koncepciu odberu vzoriek pôdy úrovne 1 a zahŕňa všetky pôdne deskriptory uvedené v častiach A a B.
Koncepcia odberu vzoriek
Referenčná metodika
Kritériá, ktoré treba splniť
Výnimky
Poznámky
Stratifikovaný systematický odber vzoriek s použitím priestorovej siete na zabezpečenie homogénneho pokrytia územia členského štátu pre všetky typy pôdy. Na ďalšie zdokonalenie koncepcie odberu vzoriek sa môžu použiť aj pomocné informácie, ako sú environmentálne zóny alebo typy pôdy.
Členské štáty koordinujú prideľovanie miest odberu vzorky pôdy s inými existujúcimi programami monitorovania, ako sú národné inventáre vegetácie a lesov, ak sú takéto programy k dispozícii. To isté platí aj pre iné typy cenzov, ako je poľnohospodársky cenzus, s cieľom umožniť lepší zber údajov o postupoch obhospodarovania a optimalizácii nákladov.
Pridelenie a veľkosť vzorky sa stanovia vedecky stanovenými metódami pre použitú koncepciu odberu vzorky, ako sú metódy uvedené v Bethelovom postupe (1989) pre stratifikovaný náhodný odber vzoriek.
a)zabezpečiť homogénne pokrytie územia členského štátu pre všetky typy pôdy (napr. zavedením systematického stratifikátora (napr. súvislej mriežky) ako súčasti koncepcie odberu vzoriek.
b)stratifikovaný náhodný výber vzorky na základe typu pôdy; Stratifikátory môžu zahŕňať klimatické podmienky, typ pôdy, typ zeme a administratívne regióny podľa článku 4.
c)Odhad celkového minimálneho počtu vzoriek sa riadi postupom na úrovni 1.
d)umožniť, aby sa 20 % miest odberu vzoriek vyčlenil na cielený odber vzoriek súvisiaci s vyšetrovaniami alebo posúdením rizika.
-
Odporúča sa, aby koncepcia a vykonávanie systému monitorovania pôdy zahŕňali viacero zainteresovaných strán a v prípade potreby aj medzinárodné dohody na hraniciach s cieľom zabezpečiť, aby sa zvážili nákladovo efektívne opatrenia a aby sa zohľadnili dostupné odborné znalosti.
Faktory degradácie
Faktor degradácie
Pôdny deskriptor
Výnimky
Poznámky
Salinizácia
—elektrická vodivosť (Siemens na meter (S m-1) )
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Záber pôdy
—Strata priepustnosti pôdy (ako percentuálny podiel pôdy znepriepustnenej akýmkoľvek typom infraštruktúry vytvorenej človekom na 100 m²)
-
Štandardne by sa miesto odberu vzoriek malo považovať za centroid tohto posúdenia.
Kontaminácia pôdy
—farmaceutické a veterinárne produkty
-

Zhutnenie pôdy
—Objemová hmotnosť v podornici; členské štáty môžu tento deskriptor nahradiť ekvivalentným parametrom (g na cm3)
neobhospodarované pôdy na plochách prírodnej krajiny
Vykoná sa pre podornicu (30 – 50 cm, 50 – 100 cm)
Ekologické funkcie pôdy
Ekologická funkcia
Pôdny deskriptor
Výnimky

Kolobeh živín
—mineralizácia dusíka,
—dostupnosť dusíka
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Agregácia pôdy
—Frakcia stabilná vo vode – hrubé materiály
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Enzymatická aktivita
—Potenciál enzymatickej aktivity pre kyslú fosfatázu (EC 3.13.2)
—Potenciál enzymatickej aktivity pre N-acetylglukozaminidázu (EC 3.2.1.50)
—Potenciál enzymatickej aktivity pre xylozidázu (EC 3.2.1.37)
—Potenciál enzymatickej aktivity pre celobiohydrolázu (EC 3.2.1.91)
—Potenciál enzymatickej aktivity pre β-glukozidázu (EC 3.2.1.21)
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Pôdna biomasa
—Mikrobiálna biomasa podľa markerových mastných kyselín (biomasa na mikrobiálnu funkčnú skupinu; ng FAME g-1 suchej hmotnosti pôdy)
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Pôdna biodiverzita
Prvok pôdnej biodiverzity
Pôdny deskriptor
Výnimky
Poznámky
Taxonomická diverzita
—Rozmanitosť (bohatosť) pôdnych živočíchov v každej skupine na základe morfologických metód a môže zahŕňať aj identifikáciu obrazu [Hlístovce (v prípade hlístovcov by sa klasifikácia mala vykonať aspoň na úrovni rodiny) a dážďovky (v prípade dážďoviek by sa klasifikácia mala robiť až po úroveň druhu)]
—Taxonomické počty pôdnej biodiverzity na základe metagenómu na taxonomickú skupinu
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Abundancia populácie
—Celkové abundancie húb (s použitím oblasti vnútorného prepisovaného medzerníka (ITS))
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Pôdny biotop
Prvok pôdneho biotopu
Pôdny deskriptor
Výnimky
Poznámky

[PN 199]

Časť C: pôdne deskriptory bez kritérií
Aspekt degradácie pôdy
Pôdny deskriptor
nadmerný obsah živín v pôde
dusík v pôde (mg g-1)
acidifikácia
kyslosť pôdy (pH)
zhutnenie ornice
objemová hmotnosť v ornici (A-horizontAko sa vymedzuje v kapitole 5 dokumentu organizácie FAO Guidelines for soil description (Usmernenia k opisu pôdy) (https://www.fao.org/3/a0541e/a0541e.pdf).) (g cm-3)
strata biodiverzity pôdy
bazálna respirácia pôdy (mm3 O2 g-1 hr-1) pri suchej pôde
Členské štáty si môžu vybrať aj iné dobrovoľné pôdne deskriptory pre biodiverzitu, ako je:
– metačiarové kódovanie DNA baktérií, húb, jednobunkovcov a zvierat,
– abundancia a rozmanitosť hlístovcov,
– mikrobiálna biomasa,
– abundancia a rozmanitosť dážďoviek (v ornej pôde),
–invázne nepôvodné druhy a rastlinné škodce.
Časť C: Úroveň 3 pre koncepciu monitorovania pôdy
Členský štát spĺňa podmienky pre úroveň 3, ak spĺňa podmienky úrovne 2 pre koncepciu monitorovania pôdy a zahŕňa aspoň 50 % pôdnych deskriptorov v časti C.
Faktory degradácie
Faktor degradácie
Pôdny deskriptor
Výnimky
Poznámky
Kontaminácia pôdy
Koncentrácia mikroplastov a nanoplastov
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Ekologické funkcie pôdy
Ekologická funkcia
Pôdny deskriptor
Výnimky
Poznámky
Pôdna biomasa
—Pôdna živočíšna biomasa (na taxonomickú skupinu (hlístovce a dážďovky); mg čerstvej hmotnosti (pre hlístovce)/suchá hmotnosť (v prípade dážďoviek) na g suchej pôdy)
Koreňová biomasa (mg suchej hmotnosti na g suchej hmotnosti pôdy)
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Znaky koreňového spoločenstva
Celkový dusík prítomný v koreňoch
—Hustota dĺžky koreňov
Stredný priemer koreňov
—Odchýlky v priemere koreňov
—Obsah suchej hmoty v koreňoch
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Pôdna biodiverzita

Prvok pôdnej biodiverzity
Pôdny deskriptor
Výnimky
Poznámky
Taxonomická diverzita
Rozmanitosť (bohatosť) pôdnych živočíchov na skupinu (chvostoskoky a roztoče)
—Prítomnosť inváznych nepôvodných druhov
—Rozmanitosť vírusov s použitím metagenomických prístupov
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Abundancia populácie
—Celková abundancia pôdnych živočíchov na skupinu (hlístovce a dážďovky)
-
Vykoná sa pre ornicu (0 – 10 cm, 10 – 30 cm (nepovinné))
Pôdny biotop
Prvok pôdneho biotopu
Pôdny deskriptor
Výnimky
Poznámky

[PN 200]

Časť D: ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy
Aspekt degradácie pôdy
Ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy
záber pôdy a strata priepustnosti pôdy
celková plocha umelo vytvorenej krajiny (km² a % plochy členského štátu)
záber pôdy, zvrátenie záberu pôdy, čistý záber pôdy (ročný priemer – v km² a % plochy členského štátu)
strata priepustnosti pôdy (celková plocha v km² a % plochy členského štátu)
Členské štáty môžu takisto merať iné súvisiace dobrovoľné ukazovatele, ako je:
–fragmentácia územia,
–miera recyklácie územia,
–záber pôdy na účely obchodných činností, logistických centier, obnoviteľných zdrojov energie, povrchov (napríklad letísk), ciest, baní,
–následky záberu pôdy, napríklad vyčíslenie straty ekosystémových služieb, zmena intenzity povodní.

PRÍLOHA II

METODIKY

Časť A: Metodika na určenie miest odberu vzorky

Činnosť
Minimálne metodické kritériá
určenie miest odberu vzorky pôdy (výberové zisťovanie)
Výberové zisťovanie má vychádzať z úplnej opory výberu, ktorá obsahuje najlepšie dostupné informácie o rozdelení pôdnych vlastností vrátane informácií vyplývajúcich z predchádzajúcich vnútroštátnych meraní a meraní v rámci programu LUCAS (okrem iných).
Systém odberu vzorky je stratifikovaný náhodný výber vzorky optimalizovaný podľa deskriptorov zdravia pôdy.
Veľkosť vnútroštátnej vzorky musí spĺňať požiadavku na maximálnu percentuálnu chybovosť (alebo variačný koeficient) v hodnote 5 % v prípade odhadu plochy so zdravou pôdou.
Vzorka Komisie na účel zisťovania podľa článku 6 ods. 4 sa podieľať na veľkosti vnútroštátnych vzoriek maximálne 20 %.
Pridelenie a veľkosť vzorky sa stanovia s použitím Bethelovho algoritmu (Bethel, 1989)Bethel, J. 1989. „Sample Allocation in Multivariate Surveys“ (Prideľovanie vzoriek v zisťovaniach s viacerými premennými). Survey Methodology č. 15, 47 – 57., pričom sa zohľadní požadovaná maximálna chybovosť odhadu.

Časť A: Všeobecné metódy odberu vzoriek biodiverzity pôdy a ekologických funkcií pôdy

Činnosť
Referenčné metodické kritériá
Ekologické monitorovanie pôdy
Cieľom je používať jednoduchý protokol odberu vzoriek pôdy, ktorý môže štandardizovať ekologický odber vzoriek pôdy vo všetkých členských štátoch a ktorý je uplatniteľný na všetky ekologické pôdne deskriptory úrovní 1 a 2 (ekologické funkcie pôdy, pôdna biodiverzita a deskriptory pôdneho biotopu) s výnimkou deskriptorov pôdnej fauny.
Na základe protokolu odberu vzoriek prijatého pre SoilBON sa na homogénnej štvorcovej ploche s rozmermi 30x30 metrov stanoví deväť čiastkových vzoriek, ktoré zodpovedajú rohom štvorca, jeho stredu a medziľahlým bodom. Použitím kovového odoberača vzoriek pôdy alebo podobného nástroja extrahovať objem pôdy s priemerom 5 cm a hĺbkou 10 cm. Hĺbka pôdy sa môže zvýšiť na 30 cm, no prvá vrstva (do 10 cm) a druhá vrstva by mali byť oddelené.
Monitorovanie pôdnej fauny
V prípade dážďoviek: ručný odber s použitím protokolov, ktoré sú v súlade s protokolom odberu vzoriek stanoveným v Brionesovej a kol., 2020.
V prípade hlístovcov: podľa kritérií stanovených v štandardnom protokole odberu vzoriek SoilBON.
V prípade chvostoskokov a roztočov: podľa protokolov stanovených v Potapovovi a kol., 2022.
Iné bodové pôdne deskriptory
Členské štáty použijú metodiku programu LUCAS pre pôdu ako referenciu na odber vzoriek pôdy.

[PN 201]

Časť B: Metodika na určenie alebo odhadovanie hodnôt pôdnych deskriptorov

Keď je stanovená referenčná metodika, použije sa buď táto metodika, alebo iná metodika, za predpokladu, že je dostupná vo vedeckej literatúre alebo verejne dostupná, pričom vtedy musí byť k dispozícii transferová funkcia.

Pôdny deskriptor
Referenčná metodika
Minimálne metodické kritériá
Požaduje sa overená transferová funkcia (ak sa používa iná ako referenčná metodikaMetodika, ktorá sa líši od referenčnej metodiky, musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.)?
textúra pôdy (obsah ílu, prachu a piesku potrebný na určenie iných deskriptorov a súvisiacich rozsahov)
uprednostňovaná metóda: ISO 11277:1998 určenie rozdelenia veľkosti častíc v minerálnej hmote pôdy – metóda preosievania a sedimentácie
alternatívna metóda: ISO 13320:2009 – analýza veľkosti častíc – laserové difrakčné metódy

ÁNO
elektrická vodivosť
možnosť 1: Metóda extrakcie nasýtenej pôdnej pasty (ECe) (FAO SOP: GLOSOLAN-SOP-08https://www.fao.org/3/cb3355en/cb3355en.pdf. )
možnosť 2: ISO 11265:1994 určenie špecifickej elektrickej vodivosti

ÁNO
miera erózie pôdy

Pri odhadovaní miery erózie pôdy by sa mali zohľadniť všetky opatrenia prijaté na zníženie alebo vykompenzovanie rizika erózie vrátane zmierňujúcich opatrení po požiari.
Do odhadu miery erózie pôdy treba zahrnúť všetky relevantné procesy erózie, ako je erózia spôsobená vodou, vetrom, zberom plodín a obrábaním pôdy.
Pri posudzovaní erózie pôdy spôsobenej vodou treba vziať do úvahy tieto faktory:
−vlastnosti pôdy (napr. erodovateľnosť, tvorba pôdnej krusty, drsnosť povrchu pôdy),
−klímu (napr. erozivita dažďa – intenzita a trvanie, zváženie relevantných prognóz zmeny klímy v príslušnej oblasti),
−topografiu (napr. strmosť a dĺžku svahu),
−vegetačný porast, typ plodín, využívanie pôdy a postupy obhospodarovania na kontrolu či zníženie erózie,
−postupy obhospodarovania (napr. krycie plodiny, obmedzené obrábanie pôdy, mulčovanie atď.),
−spálené plochy.
Pri posudzovaní erózie pôdy spôsobenej vetrom treba vziať do úvahy tieto faktory:
−vlastnosti pôdy (napr. erodovateľnosť),
−klímu (napr. vlhkosť pôdy, rýchlosť vetra, odparovanie),
−vegetáciu (napr. typ plodín),
−postupy obhospodarovania na kontrolu alebo zníženie erózie (napr. vetrolamy).
neuplatňuje sa
organický uhlík v pôde
ISO 10694:1995 určenie obsahu organického uhlíka a celkového obsahu uhlíka po suchom spaľovaní

ÁNO
objemová hmotnosť v podornici (B-horizontAko sa vymedzuje v kapitole 5 dokumentu organizácie FAO Guidelines for soil description (Usmernenia k opisu pôdy) (https://www.fao.org/3/a0541e/a0541e.pdf). ) alebo ekvivalentnýEkvivalent podľa správy agentúry EEA: Soil monitoring in Europe – Indicators and thresholds for soil health assessments — European Environment Agency (Monitorovanie pôdy v Európe – ukazovatele a prahové hodnoty pri posúdení zdravia pôdy – Európska environmentálna agentúra) (europa.eu). parameter podľa výberu členských štátov
ISO 11272:2017 na určenie objemovej hmotnosti suchej hlušiny
Ak bol zvolený ekvivalentný parameter, metodikou je buď európska, alebo medzinárodná norma, ak je dostupná; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.

ÁNO
extrahovateľný fosfor
ISO 11263:1994 pre spektrometrické stanovenie obsahu fosforu rozpustného v roztoku hydrogénuhličitanu sodného (P-Olsen)

ÁNO
–koncentrácia ťažkých kovov v pôde: As, Sb, Cd, Co, Cr (spolu), Cr (VI), Cu, Hg, Pb, Ni, Tl, V, Zn
– koncentrácia vybraných organických kontaminantov vymedzených členskými štátmi, pričom sa zohľadňujú existujúce právne predpisy EÚ (napr. v oblasti kvality vody alebo pesticídov)
potenciálny environmentálne dostupný obsah ťažkých kovov v pôde na základe normy ISO 17586:2016 pri použití zriedenej kyseliny dusičnej.
uplatňovanie európskych alebo medzinárodných noriem, ak sú dostupné; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne
ÁNO
neuplatňuje sa
vodozádržná kapacita pôdy
Metodika na stanovenie hodnoty pre jedno miesto odberu vzorky:
možnosť 1: LABORATÓRIUM: ISO 11274:2019 na určenie vlastností zadržiavania vody;
možnosť 2: ODHAD: uplatňovanie metodiky opísanej vo vedeckom článku New generation of hydraulic pedotransfer functions for Europe (Nová generácia hydraulickej pedotransferových funkcií v Európe), ktorá sa zakladá na textúre pôdy (alebo na rozdelení veľkosti častíc) a organickom uhlíku v pôde.
Minimálne kritériá pre odhad celkovej vodozádržnej kapacity pôdy v pôdnom okrsku na úrovni povodia alebo čiastkového povodia:
−v prípade plochy bez zabratej pôdy celková hodnota vodozádržnej kapacity pôdy,
−v prípade plochy so zabratou pôdou treba zvážiť nastavenie vodozádržnej kapacity pôdy nepriepustných plôch na nulovú hodnotu, pričom sa stredné hodnoty úmerne pridelia polopriepustným a iným umelo vytvoreným plochám.
ÁNO (v prípade bodovej hodnoty)
dusík v pôde
ISO 11261:1995 na stanovenie celkového obsahu dusíka v pôde s použitím upravenej Kjeldahlovej metódy

ÁNO
kyslosť pôdy
ISO 10390:2005 na určenie pH H2O a extraktu CaCl2 (pH-H2O a pH-CaCl2)

ÁNO
objemová hmotnosť v „ornici“ (A-horizontAko sa vymedzuje v kapitole 5 dokumentu organizácie FAO Guidelines for soil description (Usmernenia k opisu pôdy) (https://www.fao.org/3/a0541e/a0541e.pdf). )
ISO 11272:2017 na určenie objemovej hmotnosti suchej hlušiny

ÁNO
bazálna respirácia pôdy
Členské štáty si môžu vybrať aj nepovinné deskriptory biodiverzity pôdy, ako je:
– metačiarové kódovanie DNASekvenovanie čiarových kódov DNA s cieľom merať rozmanitosť taxonómie a funkcií archeónov, baktérií, húb a iných eukaryotických organizmov ako v programe LUCAS pre biodiverzitu pôdy na základe https://doi.org/10.1111/ejss.13299. baktérií, húb, jednobunkovcov a zvierat,
– abundancia a rozmanitosť hlístovcov,
– mikrobiálna biomasa,
– abundancia a rozmanitosť dážďoviek (v ornej pôde).
dodržiavanie pokynov opísaných vo vedeckom článku Microbial biomass and activities in soil as affected by frozen and cold storage (Mikrobiálna biomasa a činnosť v pôde pod vplyvom uchovávania v mraze alebo v chlade)https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0038071797001259.
Uplatňovanie európskych alebo medzinárodných noriem, ak sú dostupné; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.
ÁNO
v prípade iných deskriptorov biodiverzity pôdy: neuplatňuje sa
Pôdny deskriptor
Referenčná metodika
Minimálne metodické kritériá
Požaduje sa overená transferová funkcia (ak sa používa iná ako referenčná metodika)
textúra pôdy (obsah ílu, prachu a piesku potrebný na určenie iných deskriptorov a súvisiacich rozsahov)
uprednostňovaná metóda: ISO 11277:1998 určenie rozdelenia veľkosti častíc v minerálnej hmote pôdy – metóda preosievania a sedimentácie
alternatívna metóda: ISO 13320:2009 – analýza veľkosti častíc – laserové difrakčné metódy

ÁNO
elektrická vodivosť
možnosť 1: Metóda extrakcie nasýtenej pôdnej pasty (ECe) (FAO SOP: GLOSOLAN-SOP-08 https://www.fao.org/3/cb3355en/cb3355en.pdf)
možnosť 2: ISO 11265:1994 určenie špecifickej elektrickej vodivosti

ÁNO
miera erózie pôdy

Pri odhadovaní miery erózie pôdy by sa mali zohľadniť všetky opatrenia prijaté na zníženie alebo vykompenzovanie rizika erózie vrátane zmierňujúcich opatrení po požiari.
Do odhadu miery erózie pôdy treba zahrnúť všetky relevantné procesy erózie, ako je erózia spôsobená vodou, vetrom, zberom plodín a obrábaním pôdy.
Pri posudzovaní erózie pôdy spôsobenej vodou treba vziať do úvahy tieto faktory:
—vlastnosti pôdy (napr. erodovateľnosť, tvorba pôdnej krusty, drsnosť povrchu pôdy),
—klímu (napr. erozivita dažďa – intenzita a trvanie, zváženie relevantných prognóz zmeny klímy v príslušnej oblasti),
—topografiu (napr. strmosť a dĺžku svahu),
—vegetačný porast, typ plodín, využívanie pôdy a postupy obhospodarovania na kontrolu či zníženie erózie,
—postupy obhospodarovania (napr. krycie plodiny, obmedzené obrábanie pôdy, mulčovanie atď.),
—spálené plochy.
Pri posudzovaní erózie pôdy spôsobenej vetrom treba vziať do úvahy tieto faktory:
—vlastnosti pôdy (napr. erodovateľnosť),
—klímu (napr. vlhkosť pôdy, rýchlosť vetra, odparovanie),
—vegetáciu (napr. typ plodín),
—postupy obhospodarovania na kontrolu alebo zníženie erózie (napr. vetrolamy).
—spálené plochy.
neuvádza sa
organický uhlík v pôde
ISO 10694:1995 určenie obsahu organického uhlíka a celkového obsahu uhlíka po suchom spaľovaní

ÁNO
objemová hmotnosť v podornici alebo ekvivalentný Ekvivalent podľa správy agentúry EEA: Soil monitoring in Europe – Indicators and thresholds for soil health assessments — European Environment Agency (Monitorovanie pôdy v Európe – ukazovatele a prahové hodnoty pri posúdení zdravia pôdy – Európska environmentálna agentúra) (europa.eu). parameter podľa výberu členských štátov
ISO 11272:2017 na určenie objemovej hmotnosti suchej hlušiny
Ak bol zvolený ekvivalentný parameter, metodikou je buď európska, alebo medzinárodná norma, ak je dostupná; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.

ÁNO
extrahovateľný fosfor
ISO 11263:1994 pre spektrometrické stanovenie obsahu fosforu rozpustného v roztoku hydrogénuhličitanu sodného (P-Olsen)

ÁNO
—koncentrácia ťažkých kovov v pôde: As, Sb, Cd, Co, Cr (spolu), Cr (VI), Cu, Hg, Pb, Ni, Tl, V, Zn
—koncentrácia vybraných organických kontaminantov, ktoré stanovili členské štáty, pričom sa zohľadňujú existujúce koncentračné limity, (napr. pre kvalitu vody a pesticídy)
—rezíduá pesticídov a biocídov, veterinárne produkty
—látky PFAS
potenciálny environmentálne dostupný obsah ťažkých kovov v pôde na základe normy ISO 17586:2016 pri použití zriedenej kyseliny dusičnej.
uplatňovanie európskych alebo medzinárodných noriem, ak sú dostupné; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne
ÁNO
neuvádza sa
vodozádržná kapacita pôdy
Metodika na stanovenie hodnoty pre jedno miesto odberu vzorky:
možnosť 1: LABORATÓRIUM: ISO 11274:2019 na určenie vlastností zadržiavania vody;
možnosť 2: ODHAD: uplatňovanie metodiky opísanej vo vedeckom článku New generation of hydraulic pedotransfer functions for Europe (Nová generácia hydraulickej pedotransferových funkcií v Európe), ktorá sa zakladá na textúre pôdy (alebo na rozdelení veľkosti častíc) a organickom uhlíku v pôde.
Minimálne kritériá pre odhad celkovej vodozádržnej kapacity pôdy v pôdnom okrsku na úrovni povodia alebo čiastkového povodia:
—v prípade plochy bez zabratej pôdy celková hodnota vodozádržnej kapacity pôdy,
—v prípade plochy so zabratou pôdou treba zvážiť nastavenie vodozádržnej kapacity pôdy nepriepustných plôch na nulovú hodnotu, pričom sa stredné hodnoty úmerne pridelia polopriepustným a iným umelo vytvoreným plochám.
ÁNO
dusík v pôde
ISO 11261:1995 na stanovenie celkového obsahu dusíka v pôde s použitím upravenej Kjeldahlovej metódy

ÁNO
kyslosť pôdy
ISO 10390:2005 na určenie pH H2O a extraktu CaCl2 (pH-H2O a pH-CaCl2)

ÁNO
objemová hmotnosť v „ornici“
ISO 11272:2017 na určenie objemovej hmotnosti suchej hlušiny

ÁNO
kolobeh živín
Na účely mineralizácie dusíka sa vzorky pôdy sušené na vzduchu opätovne zavlažia tak, aby dosiahli 80 % svojej vodozádržnej kapacity, a inkubujú sa v laboratóriu počas 14 dní pri teplote 30 °C. Potenciálna čistá miera mineralizácie dusíka sa odhaduje ako rozdiel medzi počiatočným a konečným anorganickým dusíkom. Dostupnosť živín v pôde sa vypočíta pomocou koreňových simulátorov, dostupný dusík a fosfor sa stanovia pomocou kolorimetrického stanovenia založeného na reakcii s molybdénanom amónnym.

ÁNO
Agregácia pôdy
Tieto pôdne deskriptory sa uvádzajú ako pôdne agregáty stabilné vo vode, ktoré sa posudzujú určením odolnosti pôdnych agregátov voči vode ako dezintegračnej sile uplatnením upraveného prístupu na základe prístupu, ktorý zaviedli Kemper a Rosenau (1986). Výsledný index predstavuje percentuálny podiel agregátov stabilných vo vode
s priemerom menším ako 4 mm. Okrem toho sa úlomky (t. j. hrubé materiály) oddelia od frakcie stabilnej vo vode, aby sa správne určila frakcia agregátov stabilných vo vode vo vzorke: % agregátov stabilných vo vode = (frakcia stabilná vo vode – hrubé materiály)/(4 g – hrubé materiály)

ÁNO
Enzymatická aktivita
Postupovať podľa pokynov opísaných v Zeissovej a kol., 2022

ÁNO
Respirácia pôdy
dodržiavanie pokynov opísaných vo vedeckom článku Microbial biomass and activities in soil as affected by frozen and cold storage (Mikrobiálna biomasa a činnosť v pôde pod vplyvom uchovávania v mraze alebo v chlade) https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0038071797001259

ÁNO
Rozklad odpadu

Uplatňovanie európskych alebo medzinárodných noriem, ak sú dostupné; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.
neuvádza sa
Pôdna biomasa
Postupovať podľa pokynov opísaných v Guerrovi a kol., 2021, Brionesovej a kol., 2020, a Potapovovi a kol., 2022

ÁNO
Znaky koreňového spoločenstva
Postupovať podľa pokynov opísaných v Guerrovi a kol., 2021

ÁNO
Taxonomická diverzita
Postupovať podľa pokynov opísaných v Guerrovi a kol., 2021

ÁNO
Abundancia populácie
Postupovať podľa pokynov opísaných v Guerrovi a kol., 2021

ÁNO
Vnútrodruhová genetická diverzita
Postupovať podľa pokynov opísaných v Guerrovi a kol., 2021

ÁNO
Štruktúra pôdy
Granulometrická analýza sa vykonáva na preosiatej pôde (Ø < 2 mm) po zničení organickej hmoty s H2O2. Dispergovanie sa vykonáva roztokom hexametafosforečnanu/uhličitanu sodného a mieša sa 16 hodín. Posudzované granulometrické frakcie sú tie, ktoré odporúča Medzinárodná únia pôdoznaleckých vied (Atterbergove medze), ktoré sú hrubý piesok (2 > Ø > 0,2 mm), jemný piesok (0,2 > Ø > 0,02 mm), prach (0,02 > Ø > 0,002 mm) a íl (Ø < 0,002 mm). Frakcia hrubého piesku sa stanovuje preosievaním, frakcie prachu a ílu sa stanovujú sedimentáciou a pipetovaním s použitím Robinsonovej pipety a jemný piesok sa stanovuje sedimentáciou a dekantáciou. Čas sedimentácie sa vypočíta pomocou Stokesovho zákona.

ÁNO

[PN 202]

Časť C: minimálne metodické kritériá na stanovenie hodnôt pre ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy

—V prípade záberu pôdy, zvrátenia záberu pôdy a čistého záberu pôdy by používané metodiky mali byť v súlade s vymedzením pojmov v článku 3 a v prílohe I.

—Strata priepustnosti pôdy sa vyjadrí ako percentuálny podiel nepriepustnej plochy na celkovej ploche.

—Zvolené metodiky musia byť dostupné buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.

PRÍLOHA III

ZÁSADY UDRŽATEĽNÉHO OBHOSPODAROVANIA PÔDY

Uplatňujú sa tieto zásady:

a)predchádzať tomu, aby pôda zostala nepokrytá, a to vytvorením a údržbou vegetačnej pokrývky pôdy, najmä v období environmentálnej citlivosti;

b)minimalizovať fyzické narušenie pôdy;

c)predchádzať vstupu alebo vypusteniu látok do pôdy, ak takéto látky môžu byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo životné prostredie či spôsobiť degradáciu zdravia pôdy;

d)zabezpečiť, aby bolo používanie strojov prispôsobené sile pôdy, a zaistiť obmedzenie počtu a frekvencie operácií na pôde, aby nepredstavovali hrozbu pre zdravie pôdy;

e)pri aplikácii hnojiva zabezpečiť úpravu v súlade s potrebami rastlín a stromov v danej lokalite a v príslušnom období a v súlade so stavom pôdy a uprednostňovať obehové riešenia, ktorými sa zvyšuje obsah organických látok;

f)v súvislosti so zavlažovaním maximalizovať efektívnosť zavlažovacích systémov a riadenia zavlažovania s cieľom zabezpečiť, aby pri používaní recyklovanej odpadovej vody kvalita vody spĺňala požiadavky stanovené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32). a aby pri používaní vody z iných zdrojov nedochádzalo k degradácii zdravia pôdy;

g)zaistiť ochranu pôdy prostredníctvom vytvorenia a udržiavania vhodných krajinných prvkov na úrovni krajinyTáto zásada sa neuplatňuje na lesné pôdy.;

h)pri pestovaní plodín, rastlín a stromov používať druhy adaptované na lokalitu, ak tým možno predísť degradácii pôdy alebo prispieť k zlepšeniu zdravia pôdy, pričom sa takisto zohľadňuje adaptácia na zmenu klímy;

i)zabezpečiť optimalizovanú úroveň obsahu vody v organických pôdach, aby štruktúra a zloženie takýchto pôd nepodliehali negatívnemu vplyvuTáto zásada sa neuplatňuje na mestské pôdy.;

j)v súvislosti s pestovaním plodín zabezpečiť striedanie a rozmanitosť plodín, pričom sa vezmú do úvahy rôzne čeľade plodín, koreňové systémy, potreby týkajúce sa vody a živín a integrovaná ochrana proti škodcom;

k)upraviť pohyb hospodárskych zvierat a ich čas pastvy, pričom sa zohľadnia druhy zvierat a hustota stáda, aby sa neohrozilo zdravie pôdy a aby neklesla schopnosť pôdy poskytovať krmivo rastlinného pôvodu;

l)v prípade, že je známa neprimeraná strata jednej alebo viacerých funkcií, čím sa značne znižuje schopnosť pôdy poskytovať ekosystémové služby, treba uplatňovať zacielené opatrenia na regeneráciu uvedených pôdnych funkcií. [PN 260]

PRÍLOHA IV

PROGRAMY, PLÁNY, CIELE A OPATRENIA UVEDENÉ V ČLÁNKU 10

Zohľadní sa tento orientačný zoznam programov, plánov, cieľov a opatrení: [PN 214]

1.Národné plány obnovy prírody vypracované v súlade s nariadením …/…+ Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia o obnove prírody nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 304.+.

2.Strategické plány, ktoré majú vypracovať členské štáty podľa spoločnej poľnohospodárskej politiky v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115.

3.Kódex vhodných postupov v poľnohospodárstve a akčné programy pre navrhnuté ohrozené pásma prijaté v zmysle smernice 91/676/EHS.

4.Ochranné opatrenia a prioritný akčný rámec zriadený pre lokality sústavy Natura 2000 v súlade so smernicou 92/43/EHS.

5.Opatrenia na dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu útvarov povrchovej vody a dobrého chemického a kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody, ktoré sú zahrnuté do plánov manažmentu povodia pripravených podľa smernice 2000/60/ES.

6.Opatrenia na manažment povodňových rizík obsiahnuté v plánoch manažmentu povodňového rizika vypracovaných v súlade so smernicou 2007/60/ES.

7.Plány riadenia stavov sucha, na ktoré sa odkazuje v stratégii Únie pre adaptáciu na zmenu klímy.

8.Národné akčné programy zavedené v súlade s Dohovorom OSN o boji proti dezertifikácii.

8a. Národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity vypracované v súlade s článkom 6 Dohovoru OSN o biologickej diverzite. [PN 215]

9.Cieľové hodnoty stanovené podľa nariadenia (EÚ) 2018/841.

10.Cieľové hodnoty stanovené podľa nariadenia (EÚ) 2018/842.

11.Národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia vypracované podľa smernice (EÚ) 2016/2284 a monitorované údaje týkajúce sa vplyvov znečistenia ovzdušia na ekosystémy, ktoré boli oznámené v uvedenej smernici.

12.Integrovaný národný energetický a klimatický plán vytvorený v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

13.Posúdenia rizík a plánovanie riadenia rizika katastrof v zmysle rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ.

14.Národné akčné plány prijaté v súlade s článkom 8 nariadenia …/…+ Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a o zmene nariadenia (EÚ) 2021/2115 nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 305.+4 smernice 2009/128/ES. [PN 216]

PRÍLOHA V

ORIENTAČNÝ ZOZNAM OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE RIZÍK

1.Techniky sanácie na sanáciu in-situ alebo ex-situ:

a)techniky fyzikálnej sanácie:

a)extrakcia pôdnych pár, prevzdušňovanie vháňaním vzduchu;

b)tepelné ošetrenie, vstrekovanie pary, tepelná desorpcia, vitrifikácia;

c)pranie a premývanie pôdy;

d)elektrokinetická extrakcia;

e)odstraňovanie kvapalnej vrstvy;

f)vykopanie a skládkovanie;

b)techniky biologickej sanácie:

a)stimulácia aeróbnej alebo anaeróbnej degradácie: biosanácia, biostimulácia, bioaugmentácia, bioventilácia (bioventing) a bioareácia (biosparging);

b)fytoextrakcia, fytovolatilizácia, fytodegradácia;

c)kompostovanie, pôdne kondicionéry, obrábanie pôdy (landfarming) a bioreaktorové systémy;

d)biofiltrácia, mokrade na biologickú sanáciu a biolôžko;

e)prirodzené zmierňovanie;

c)techniky chemickej sanácie:

a)chemická oxidácia;

b)chemická redukcia a redukčno-oxidačné reakcie (redox);

c)čerpanie a úprava podzemnej vody;

d)techniky sanácie na izoláciu, zamedzenie a monitorovanie;

a)tvorba pôdneho prísušku, reaktívne bariéry, zapuzdrovanie;

b)chemická stabilizácia, solidifikácia a imobilizácia;

c)geo-hydrologická izolácia a geo-hydrologické zamedzenie;

d)fytostabilizácia;

e)kontrola a nadväzná starostlivosť prostredníctvom monitorovacích vrtov.

2.Opatrenia na zníženie rizík iné než sanácia:

a)obmedzenie pestovania a spotreby plodín a zeleniny;

b)obmedzenie spotreby vajec;

c)obmedzenie prístupu spoločenských zvierat alebo chovu;

d)obmedzenie extrahovania alebo využívania podzemnej vody na pitie, osobnú hygienu či na priemyselné účely;

e)obmedzenie búrania, opätovného spriepustnenia alebo výstavby v lokalite;

f)obmedzenie prístupu na lokalitu alebo do jej susedstva (napr. oplotením);

g)obmedzenie využívania pôdy alebo zmien využívania pôdy;

h)obmedzenie kopania, vŕtania alebo hĺbenia;

i)obmedzenie s cieľom predchádzať kontaktu s pôdou, prachom alebo vzduchom v interiéri a uplatňovať bezpečnostné opatrenia na ochranu ľudského zdravia (ako sú respirátory, rukavice, čistenie na mokro atď.).

3.Najlepšie dostupné techniky, na ktoré sa odkazuje v smernici 2010/75/EÚ.

4.Opatrenia, ktoré po významnej havárii prijali príslušné orgány a priemyselné subjekty v súlade so smernicou 2012/18/EÚ.

PRÍLOHA VI

FÁZY A POŽIADAVKY POSÚDENIA RIZIKA ŠPECIFICKÉHO PRE DANÚ LOKALITU

1.Na charakterizovanie kontaminácie je potrebné identifikovať kontaminanty, ktoré sú prítomné v lokalite, a určiť ich zdroj, chemickú formu a distribúciu v pôde a podzemnej vode. Prítomnosť a koncentrácia kontaminantov sa stanovuje odberom vzorky pôdy a prieskumom.

2.V posúdení expozície sa zisťuje, akou cestou sa pôdne kontaminanty môžu dostať k receptorom. Medzi takéto cesty expozície môže patriť vdýchnutie, konzumácia, kontakt s kožou, rastlinný príjem, migrácia do podzemnej vody atď. Na účely odhadu príjmu kontaminantov sa tieto informácie skombinujú s frekvenciou a trvaním expozície a vlastnosťami receptora, ako sú vek, pohlavie a zdravotný stav. Prepojenia medzi zdrojom, cestou a receptorom možno zhrnúť grafickým, schématickým a zjednodušeným zobrazením: koncepčným modelom lokality.

3.Posúdenie toxicity alebo nebezpečnosti zahŕňa hodnotenie potenciálnych zdravotných a environmentálnych vplyvov kontaminantov na základe dávky a trvania expozície. V rámci toxikológie alebo posúdenia nebezpečnosti sa zohľadňuje inherentná toxicita kontaminantov a citlivosť rôznych populácií, napríklad zvierat, mikroorganizmov, rastlín, detí, tehotných žien, starších osôb atď. Toxikologické informácie sa používajú na odhad referenčných dávok alebo koncentrácií, ktoré sa používajú na charakterizáciu rizika.

4.Na charakterizáciu rizika sa vyžaduje integrácia informácií z predchádzajúcich krokov s cieľom odhadnúť rozsah a pravdepodobnosť nepriaznivých účinkov kontaminovanej lokality na ľudské zdravie a životné prostredie vrátane účinkov migrácie kontaminácie do iných zložiek životného prostredia. Charakterizáciou rizika sa prispieva k priorizácii potreby znížiť riziko a zaviesť opatrenia na sanáciu. Takisto môže pomôcť stanoviť ciele v oblasti sanácie a obhospodarovania lokality, napr. dosiahnuť maximálne prijateľné limity alebo skríningové hodnoty, ktoré sú založené na riziku a špecifické pre danú lokalitu.

PRÍLOHA VII

OBSAH REGISTRA POTENCIÁLNE KONTAMINOVANÝCH LOKALÍT A KONTAMINOVANÝCH LOKALÍT

Štruktúra a prezentácia údajov v registri má verejnosti umožniť sledovať pokrok v obhospodarovaní potenciálne kontaminovaných lokalít a kontaminovaných lokalít. V registri majú byť zahrnuté a prezentované tieto informácie na úrovni lokality v prípade známych potenciálne kontaminovaných lokalít, kontaminovaných lokalít, kontaminovaných lokalít, v ktorých sa vyžadujú ďalšie opatrenia, a kontaminovaných lokalít, v ktorých sa opatrenia prijímajú alebo už sú prijaté:

a)súradnice, adresa alebo katastrálne parcely, na ktorých sa nachádza lokalita, v súlade so smernicami (EÚ) 2019/1024 a 2007/2/ES;

b)rok zápisu do registra;

c)kontaminujúce alebo potenciálne kontaminujúce rizikové činnosti, ktoré sa uskutočňovali alebo uskutočňujú v lokalite;

d)stav obhospodarovania lokality;

e)závery týkajúce sa prítomnosti alebo neprítomnosti, koncentrácie, typu a rizika kontaminácie (alebo zvyškovej kontaminácie po sanácii), ak sú už informácie o týchto prvkoch dostupné z prieskumov pôdy a posúdení rizika, na ktoré sa odkazuje v článkoch 14 a 15;

f)ďalšie požadované opatrenia a kroky v oblasti obhospodarovania, na ktoré sa odkazuje v článkoch 14 a 15, vrátane ich harmonogramu.

Register môže obsahovať aj tieto informácie na úrovni lokality v prípade známych potenciálne kontaminovaných lokalít, kontaminovaných lokalít, kontaminovaných lokalít, v ktorých sa vyžadujú ďalšie opatrenia, a kontaminovaných lokalít, v ktorých sa opatrenia prijímajú alebo už sú prijaté, ak sú k dispozícii:

a)informácie o environmentálnych povoleniach vydaných pre danú lokalitu vrátane prvého a posledného roku vykonávania činnosti;

b)súčasné a plánované využívanie pôdy;

c)výsledky zo správ o prieskume a sanácii pôdy, napríklad koncentrácia a vymedzenie kontaminácie, koncepčný model lokality, metodika posúdenia rizika, použité alebo plánované techniky, účinnosť a odhadované náklady spojené s opatreniami na zníženie rizík.