(3)Ak členské štáty uplatňujú alebo vykladajú princíp nezávislého vzťahu veľmi odlišne, vytvárajú situácie, ktoré by mohli poškodzovať vnútorný trh, viesť k zbytočným nákladom pre podniky v prípade sporov, ako aj podnecovať škodlivú daňovú konkurenciu, lákať štruktúry agresívneho vyhýbania sa daňovým povinnostiam, vytvárať nezákonnú štátnu pomoc a znižovať príjmy členských štátov. Nekonzistentnosť uplatniteľných pravidiel transferového oceňovania by mohla nielen viesť k dvojitému zdaneniu, ale aj umožňovať presun ziskov, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a dvojité nezdanenie. Takáto výrazná nekonzistentnosť môže predstavovať vážnu hrozbu pre daňové príjmy, daňovú morálku a obmedzené kapacity daňových správ. Vedie tiež k prekážkam pre podniky, najmä MSP pôsobiace cezhranične a pravdepodobne spôsobuje hospodárske deformácie a neefektívnosť, pričom má negatívny vplyv na cezhraničné investície. Okrem toho by Komisia mala zabezpečiť, aby táto smernica nevytvárala žiaden nesúlad s najnovšími usmerneniami OECD vrátane časti A a časti B prvého piliera, ktorých cieľom je zjednodušenie existujúcich pravidiel transferového oceňovania.

(4)V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, ktoré majú zabezpečiť spoločné uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu v celej Únii s cieľom zvýšiť daňovú istotu, znížiť výskyt prípadov dvojitého nezdanenia, ako aj dvojitého zdanenia, znížiť náklady na dodržiavanie daňových predpisov a súdne spory, najmä pre daňovníkov, ktorí pôsobia v rámci Únie cezhranične, a zabrániť zneužívaniu daňových predpisov.

(6)S cieľom obmedziť výskyt dvojitého zdanenia by členské štáty mali mať zavedené primerané mechanizmy, ktoré im v prípade, že sa vykoná primárna úprava v inom členskom štáte alebo jurisdikcii tretej krajiny, umožnia vykonať korešpondujúcu úpravu. Členské štáty by konkrétne mali mať možnosť vykonávať korešpondujúce úpravy, ktorých priznanie by nemalo byť obmedzené iba na kontext postupov vzájomnej dohody, ale malo by byť možné aj v dôsledku: i) zrýchleného postupu, ktorý sa ukončí do 180 dní bez toho, aby bolo potrebné začať postup vzájomnej dohody, ak niet pochýb o tom, že primárna úprava je opodstatnená; alebo ii) spoločných kontrol alebo iných foriem medzinárodnej spolupráce, ako sú programy na mnohostranné hodnotenie rizika, napríklad európsky program ETACA (European Trust and Cooperation Approach) a medzinárodný program ICAP (International Compliance Assurance Programme). Na tento účel by členské štáty mali využívať všetky postupy a opatrenia stanovené v smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC), najmä tretej a šiestej revízii, ktoré sa týkajú výmeny informácií súvisiacich so záväznými stanoviskami k stanoveniu metódy ocenenia a výmeny informácií o cezhraničných dohodách podliehajúcich oznamovaniu, ktoré oznámili sprostredkovatelia alebo príslušný daňovník.

(7)Môžu existovať legitímne dôvody, pre ktoré sa korešpondujúca úprava neprizná alebo je nižšia ako primárna úprava. Členské štáty by predovšetkým nemali priznávať korešpondujúce úpravy, ak: i) sa primárna úprava nepovažuje za úpravu v súlade s princípom nezávislého vzťahu; ii) primárna úprava nevedie k zdaneniu sumy ziskov v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou už pridružený podnik v príslušnom členskom štáte podlieha dani; a ak iii) v prípade, že ide o jurisdikciu tretej krajiny, neexistuje žiadna daňová zmluva. Ak nedôjde k primárnej úprave, členské štáty môžu vykonať úpravu smerom nadol, len ak: i) je úprava smerom nadol v súlade s princípom nezávislého vzťahu a nevedie k dvojitému nezdaneniu; ii) je suma rovnajúca sa úprave smerom nadol zahrnutá do zisku pridruženého podniku v dotknutej inej jurisdikcii a v nej podlieha dani; a iii) príslušnej jurisdikcii bolo zaslané oznámenie o zámere vykonať úpravu smerom nadol. Predchádzajúce ustanovenia majú zabezpečiť: i) aby si členské štáty mohli ponechať právo posúdiť, či je primárna úprava v súlade s princípom nezávislého vzťahu; a ii) aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu ani k dvojitému nezdaneniu. Členské štáty by nemali vytvárať situácie dvojitého nezdanenia.

(13)S cieľom minimalizovať spory, znížiť súvisiace náklady pre podniky a zabezpečiť spoločný prístup v celej Únii sa v tejto smernici ďalej stanovuje, že pri daňovníkovi by sa nemala uplatniť úprava, ak jeho výsledky patria do medzikvartilového rozpätia, pokiaľ daňová správa alebo daňovník nepreukáže, že určité iné umiestnenie na rozpätí je odôvodnené skutočnosťami a okolnosťami konkrétneho prípadu. Ak výsledky kontrolovanej transakcie ležia mimo rozpätia hodnôt v rámci nezávislého vzťahu, daňové správy by mali byť povinné vykonať úpravu na medián všetkých výsledkov, pokiaľ daňovník alebo daňová správa nepreukážu, že spoľahlivejšiu nezávislú trhovú cenu v danom prípade predstavuje iný bod rozpätia.

(14)S cieľom znížiť regulačné zaťaženie daňovníkov, ktorí pôsobia cezhranične v rámci Únie, ako aj riešiť riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam by sa mal ďalej zaviesť spoločný prístup k dokumentácii o transferovom oceňovaní. Ak by bol stanovený jeden štandardný vzor, pravidlá týkajúce sa obsahu a jazykového režimu, lehoty a daňovníci, ktorí by mali patriť do rozsahu pôsobnosti, prinieslo by to jednoduchosť a potenciálne úspory nákladov, pričom by sa zohľadnila kapitola V „Dokumentácia“ smernice OECD o transferovom oceňovaní a kódex správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii33. Harmonizovaný výklad uvedených pojmov na úrovni Únie je potrebný aj na to, aby sa uľahčilo uplatňovanie tejto smernice daňovými správami aj podnikmi. Členské štáty by preto mali splnomocniť svoje daňové správy, aby sa účinne zaoberali snahou o vypracovanie spoločnej dokumentácie v oblasti transferového oceňovania.

_________________

33 Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 27. júna 2006, o kódexe správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii (DTO EÚ), 2006/C 176/01, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:42006X0728(01)

(16)S cieľom priniesť väčšiu istotu pre daňovníkov a zmierniť riziko dvojitého nezdanenia a dvojitého zdanenia a so zreteľom na potenciálny vplyv príslušných opatrení na vnútroštátne výkonné právomoci a právomoci v oblasti presadzovania práva, pokiaľ ide o priame zdaňovanie, uplatňovanie práv zdaňovať pridelených na základe dvojstranných daňových zmlúv alebo mnohostranných daňových dohovorov, ktoré zabraňujú dvojitému zdaneniu alebo dvojitému nezdaneniu, a vzhľadom na potenciálny vplyv na základy dane členských štátov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom stanoviť ďalšie spoločné záväzné pravidlá transferového oceňovania. Takéto delegované akty by mali daňovníkom poskytovať jasný prehľad o tom, čo by daňové orgány v Únii považovali za prijateľné použiť pri určených transakciách, a poskytovali by tzv. bezpečné prístavy, ktoré znižujú regulačnú záťaž a počet sporov.

(17)S cieľom vyhodnotiť účinnosť a dosah nových pravidiel stanovených v tejto smernici by Komisia mala vypracovať hodnotenie na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a ďalších dostupných údajov spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(18)V záujme toho, aby podniky mohli priamo využívať výhody vnútorného trhu bez zbytočného dodatočného administratívneho zaťaženia, by sa informácie o daňových ustanoveniach uvedených v tejto smernici mali sprístupniť prostredníctvom jednotnej digitálnej brány v súlade s nariadením (EÚ) 2018/172434. Jednotná digitálna brána je jednotným kontaktným miestom pre cezhraničných používateľov na poskytovanie informácií, postupov a asistenčných služieb online, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu. Táto jednotná digitálna brána by mala byť intuitívna, ľahko prístupná a mala by mať potrebné nástroje, aby pre podniky nepredstavovala novú byrokratickú prekážku. Dobré skúsenosti s jednotnou digitálnou bránou pre daň z pridanej hodnoty (DPH) sú dobrým príkladom toho, ako má byť takáto brána navrhnutá, aby správne fungovala.

_________________

34 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(21)S cieľom znížiť administratívne zaťaženie daňovníkov a riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o dokumentáciu o transferovom oceňovaní, a to stanovením spoločných vzorov, nastavením jazykových požiadaviek, vymedzením typu daňovníka, ktorý sa má týmito vzormi riadiť, a časových rámcov, na ktoré sa má dokumentácia vzťahovať. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na harmonizáciu pravidiel členských štátov v oblasti transferového oceňovania a na zabezpečenie spoločného uplatňovania princípu nezávislého vzťahu v rámci Únie s cieľom zjednodušiť dodržiavanie predpisov pre spoločnosti a zabezpečiť presadzovanie daňových pravidiel v Únii.

(1)„princíp nezávislého vzťahu“ je medzinárodná norma podľa článku 9 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní, ktorá stanovuje, že pridružené podniky musia medzi sebou realizovať transakcie tak, akoby boli nezávislými tretími stranami. Inými slovami, transakcie medzi dvoma pridruženými podnikmi by mali odzrkadľovať výsledok, ktorý by sa dosiahol, ak by strany neboli spriaznené, t. j. ak by strany boli navzájom nezávislé a výsledok (cenu alebo marže) by určovali trhové sily (na voľnom trhu);

(18)„smernica OECD o transferovom oceňovaní“ je smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní z roku 2022, ktorú schválila Rada OECD podľa odporúčania Rady OECD o určovaní transferového oceňovania medzi pridruženými podnikmi [C(95)126/final], zmenená 20. januára 2022 a zahrnutá do prílohy I, ako aj akékoľvek ďalšie zmeny tejto smernice OECD o transferovom oceňovaní, ktoré členské štáty schválili v kontexte Výboru OECD pre daňové záležitosti alebo Únia schválila prijatím pozície Únie podľa článku 218 ZFEÚ;

(Netýka sa slovenskej verzie.)

i)uvedú všetky skutkové a právne okolnosti potrebné na vyhodnotenie primárnej úpravy vykonanej v dotknutej inej jurisdikcii, a to na základe princípu nezávislého vzťahu vrátane príslušnej dokumentácie o transferovom oceňovaní oznámenej členským štátom;

b)členské štáty vyhlásia žiadosť za prípustnú do 40 dní prostredníctvom oznámenia daňovníkovi, ak boli predložené všetky informácie uvedené v odseku 3 písm. a). V rovnakej lehote členské štáty oznámia daňovníkovi akékoľvek chýbajúce potrebné informácie a poskytnú mu aspoň 40 dní na ich predloženie. Ak daňovník požadované informácie nepredloží v stanovenej lehote, žiadosť sa zamietne ako neprípustná;

c)členské štáty zabezpečia, aby sa tento postup v prípade, keď primárna úprava vykonaná v inom členskom štáte vedie k dvojitému zdaneniu, ukončil do 200 dní od doručenia žiadosti daňovníka odôvodneným prijatím alebo zamietnutím žiadosti; Tento postup sa môže jedenkrát predĺžiť o obdobie 100 dní, ak s tým daňovník aj dotknuté členské štáty súhlasia.

d)v prípade prijatia žiadosti členské štáty okamžite oznámia daňovému orgánu druhej dotknutej jurisdikcie uznanie korešpondujúcej úpravy;

a)žiadny z (prípadných) rozdielov medzi porovnávanými transakciami alebo medzi podnikmi vykonávajúcimi tieto transakcie by nemohol podstatne ovplyvniť cenu alebo rozpätie na voľnom trhu;

2.Komisia je oprávnená prijať delegované akty v súlade s článkom 18 s cieľom stanoviť ďalšie pravidlá, ktoré budú v súlade s najnovšou medzinárodne odporúčanou smernicou o transferovom oceňovaní, či už od OECD alebo OSN, a budú upravovať, ako sa majú princíp nezávislého vzťahu a ostatné ustanovenia uvedené v kapitole II tejto smernice uplatňovať na konkrétne transakcie s cieľom zabezpečiť väčšiu daňovú istotu a zmierniť riziko dvojitého nezdanenia a dvojitého zdanenia, a obmedziť daňové spory a zneužívanie daňových predpisov.

vypúšťa sa

1.Komisia každé tri roky skúma a hodnotí uplatňovanie, vplyv, ako aj vzájomné pôsobenie tejto smernice a najnovších smerníc OECD alebo OSN a predkladá správu o svojom hodnotení Európskemu parlamentu a Rade, podľa potreby spolu s legislatívnym návrhom. Prvá správa sa predloží do 31. decembra 2029. Komisia sa môže odchýliť od týchto lehôt, keď sa na úrovni OECD alebo OSN dohodnú nové smernice o transferovom oceňovaní.

2.Členské štáty oznamujú Komisii príslušné informácie na účely hodnotenia tejto smernice s cieľom zlepšiť uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu, znížiť mieru dvojitého nezdanenia a dvojitého zdanenia, ako aj bojovať proti zneužívaniu daňových predpisov a daňovým sporom, a to v súlade s odsekom 3.

5.Informácie, ktoré oznamuje členský štát Komisii podľa odseku 2, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom a Európskemu parlamentu. Na takéto informácie sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo a uplatňuje sa na ne ochrana poskytovaná podobným informáciám podľa vnútroštátneho práva členského štátu, ktorý tieto informácie prijal.

2.Informácie vrátane osobných údajov, ktoré sa spracúvajú v súlade s touto smernicou, sa uchovávajú len tak dlho, ako je to potrebné na dosiahnutie účelov tejto smernice, a to v súlade s vnútroštátnym právom každého prevádzkovateľa týkajúcim sa premlčania, v žiadnom prípade však nie dlhšie ako desať rokov od momentu, keď sú osobné údaje spracované na účely tejto smernice.

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijať delegovaný akt uvedený v článku 3, druhom odseku, článku 13 a článku 14 ods. 2, 2a a 2b za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 druhom odseku, v článku 13 a článku 14 ods. 2, 2a a 2b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaného aktu, ak už nadobudol účinnosť.

3.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Príslušným odborným orgánom je Európske fórum pre transferové oceňovanie uvedené v článku 14a.

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2024 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2025.