1.víta kladné stanovisko Európskeho dvora audítorov k spoľahlivosti účtovnej závierky Európskej prokuratúry za rok končiaci sa 31. decembra 2022 a k zákonnosti a správnosti príslušných príjmov a platieb;

2.pripomína silnú podporu Európskeho parlamentu týkajúcu sa zriadenia Európskej prokuratúry; uznáva významnú úlohu Európskej prokuratúry ako nezávislého orgánu Únie a zdôrazňuje jej osobitnú zodpovednosť, ktorá z toho vyplýva voči ostatným inštitúciám a širokej verejnosti v oblastiach týkajúcich sa právneho systému; vysoko rešpektuje a oceňuje prácu, ktorú Európska prokuratúra vykonáva pri vyšetrovaní, stíhaní a dosahovaní spravodlivosti za trestné činy poškodzujúce rozpočet Únie a finančné záujmy Únie, ako sú podvody, korupcia a závažné cezhraničné podvody v oblasti DPH; uznáva dôležitú úlohu, ktorú Európska prokuratúra zohráva pri prispievaní k ochrane finančných záujmov Únie, a najmä rozpočtu Únie; pripomína, že z jedinečnej úlohy Európskej prokuratúry v rámci na presadzovanie práva Únie ako prokuratúry vyplýva pre Európsku prokuratúru povinnosť vyšetrovať všetky záležitosti, ktoré patria do jej právomoci, ak sa o nich dozvie;

3.konštatuje, že celkový konečný rozpočet pridelený Európskej prokuratúre na rok 2022 bol 51,2 milióna EUR, čo predstavuje zníženie pôvodnej dotácie vo výške 57,1 milióna EUR a značné zvýšenie z 35,4 milióna EUR pridelených v roku 2021; poznamenáva, že vrátená suma 5,9 milióna EUR (čo predstavuje 10 % pôvodného rozpočtu na rok 2022) predstavuje zlepšenie v porovnaní s rokom 2021, keď sa do rozpočtu Únie vrátilo 9,5 milióna EUR (čo predstavuje 21 % pôvodného rozpočtu na rok 2021); konštatuje, že takáto suma bola v roku 2022 postupne vrátená, pretože bola jednak nadhodnotená vzhľadom na skutočné potreby (v prípade jazykových služieb bola o 65 % vyššia), nebolo možné ju použiť na úhradu mimoriadne nákladných vyšetrovaní zúčastnených členských štátov, napríklad v zmysle článku 91 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 (toto bolo zakázané nariadením o rozpočtových pravidlách, kým nebola v roku 2023 udelená výnimka), a napokon z dôvodu oneskoreného začatia výberu a prijímania nových zamestnancov (ktoré mali byť naplánované v roku 2021, ale mohli sa uskutočniť až neskôr, keď bol prijatý rozpočet na rok 2022);

4.konštatuje, že rozpočtovú výkonnosť Európskej prokuratúry je možné porovnať len za obdobie po dosiahnutí jej finančnej autonómie, ktoré sa začalo v júni 2021; víta uspokojivú úroveň plnenia rozpočtu vo výške 98,1 % viazaných rozpočtových prostriedkov (oproti 97,4 % v roku 2021) a 76,6 % platobných rozpočtových prostriedkov (oproti 78,2 % v roku 2021); oceňuje, že celková miera plnenia platieb v roku 2022 napredovala, pričom podiel vyplatených rozpočtových prostriedkov predstavoval 76,6 % v porovnaní so 71 % v roku 2021; konštatuje, že priemerný lehota na úhradu sa v roku 2022 zvýšila na 23,8 dňa v porovnaní s 21,0 dňa v roku 2021, a chápe, že tento trend súvisí s výrazným nárastom žiadostí o platbu spracovaných v danom roku (2 316 žiadostí o platbu v roku 2022 oproti 657 v roku 2021 predstavuje nárast o 252 %); opätovne nabáda Európsku prokuratúru, aby ďalej vykonávala modul elektronickej fakturácie, ktorý sa zaviedol v roku 2023, s cieľom znížiť administratívnu záťaž, lehotu splatnosti a celkové náklady na spracovanie;

5.konštatuje, že Európska prokuratúra po dosiahnutí finančnej autonómie v júni 2021 uprednostnila operačné výdavky súvisiace s opatreniami v oblasti vyšetrovania, stíhania a bezpečnosti, čím obmedzila neoperačné výdavky na základné požiadavky na dodržiavanie súladu a základné podporné služby;

6.poukazuje na rastúci trend vo viacerých riadkoch operačných výdavkov; konštatuje, že odmena európskych delegovaných prokurátorov dosiahla 8,7 milióna EUR a predstavuje hlavné operačné výdavky z dôvodu zvýšenia počtu európskych delegovaných prokurátorov v roku 2022; poznamenáva, že náklady na misie a operatívne zasadnutia predstavovali 5,2 % operačných výdavkov (1,1 milióna EUR) v porovnaní s 2,9 % v roku 2021 a v prípade samotných misií došlo v roku 2022 k zvýšeniu (po tom, ako Európska prokuratúra dosiahla finančnú autonómiu) o 170 % v porovnaní s rokom 2021 v dôsledku zvýšenia počtu zamestnancov a vonkajších činností v prvom celom roku fungovania; takisto poznamenáva, že 2,8 milióna EUR bolo vyčlenených na prekladateľské služby, čo predstavuje 14 % operačných výdavkov v porovnaní so 7,6 % v roku 2021; uznáva potrebu dodatočných zdrojov na preklad vzhľadom na očakávaný nárast počtu vyšetrovaní v nadchádzajúcich rokoch; žiada Európsku prokuratúru, aby informovala Európsky parlament o svojich plánoch na ďalšie rozšírenie využívania automatizovaných prekladateľských služieb prostredníctvom interne vyvinutého „prekladateľského portálu“ a intenzívnejšieho využívania vnútroštátnych súdnych prekladateľov, ktorých platia zúčastnené členské štáty;

7.konštatuje, že je ťažké odhadnúť výdavky súvisiace s činnosťami Európskej prokuratúry, a to vzhľadom na úroveň odhaľovania podvodov, typológiu a povahu prípadov, efektívnosť Európskej prokuratúry pri vedení vyšetrovaní a trestných stíhaní, pričom treba zohľadniť ich povinný charakter, ako aj postupy a obmedzenia vnútroštátnych justičných systémov, neexistenciu pevnej korelácie medzi počtom vyšetrovaní a ich nákladmi a v neposlednom rade rozsah finančných záujmov Únie, ktoré sa majú chrániť, a to vrátane plánov Poľska a Švédska pripojiť sa k Európskej prokuratúre; konštatuje tiež, že vzhľadom na bezprecedentný spôsob vykonávania a samotný objem zdrojov je ťažké odhadnúť prognózu výdavkov na zaťaženosť v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti;

8.pripomína svoju výzvu, aby sa vplyv zavedenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zohľadnil v prognóze, ktorú má Európska prokuratúra oznámiť Komisii v rámci rozpočtového postupu; súhlasí s názorom, že pracovné zaťaženie Európskej prokuratúry, ktoré bolo spočiatku podcenené, sa výrazne zvýšilo a v nadchádzajúcich rokoch sa bude naďalej zvyšovať, najmä pokiaľ ide o počet prípadov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti (v roku 2022 bolo otvorených len 15 prípadov, ale v roku 2023 bude vykonávanie vrcholiť, takže sa otvorí viac prípadov), a že väčší počet prípadov vo fáze súdneho konania si bude vyžadovať iné zameranie ako prípady vo fáze vyšetrovania;

9.uznáva, že Európska prokuratúra jasne prispieva k európskej pridanej hodnote, pokiaľ ide o koordináciu a spoluprácu s členskými štátmi pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov proti finančným záujmom Únie, a že Európska prokuratúra v tejto súvislosti dosahuje ciele stanovené v nariadení (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017; očakáva, že členské štáty budú dodržiavať zákonné povinnosti a oznamovať Európskej prokuratúre všetky príslušné prípady; so znepokojením konštatuje, že v niekoľkých prípadoch členské štáty vyhlásili trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie za vnútroštátne prípady, ktoré patria do právomoci Európskej prokuratúry; konštatuje, že otázky právomoci medzi vnútroštátnymi orgánmi a európskymi delegovanými prokurátormi sa objavili vo viacerých prípadoch vo viacerých krajinách; uvedomuje si, že podľa článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 má o prípadoch nezhody týkajúcej sa právomocí Európskej prokuratúry rozhodovať ten istý vnútroštátny súdny orgán, ktorý je zodpovedný za určenie príslušného orgánu pre trestné stíhanie na vnútroštátnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých zúčastnených členských štátoch nie sú platné postupy a vnútroštátne orgány poverené rozhodnutiami o takýchto prípadoch týkajúcich sa kompetenčných sporov stanovené v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939, zdôrazňuje, že v prípadoch kompetenčných sporov medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnym orgánom prokuratúry by vnútroštátny orgán príslušný rozhodovať o pridelení právomoci mohol dospieť k záveru, bez toho, aby požiadal Súdny dvor o prejudiciálne rozhodnutie, aby skôr vydal rozhodnutie, ktoré je pre Európsku prokuratúru záväzné, a poukazuje na to, že je to v rozpore s duchom nariadenia (EÚ) 2017/1939, v ktorom sa uvádza, že Súdny dvor má v súlade s článkom 267 ZFEÚ právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade ustanovenia o kompetenčných sporoch medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi orgánmi; domnieva sa, že súčasnej situácii chýba právna zrozumiteľnosť; nabáda všetky členské štáty, aby s Európskou prokuratúrou užšie spolupracovali; zdôrazňuje, že právomoc Európskej prokuratúry je jasne uvedená v článku 22 ods. 1 a 2 a v článku 23 a že všetky členské štáty by mali dodržiavať nariadenie (EÚ) 2017/1939; konštatuje, že ak majú členské štáty pochybnosti o právomoci Európskej prokuratúry v konkrétnom prípade, existuje možnosť predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku na základe článku 267 ZFEÚ a článku 42 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1939; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade porušenia nariadenia (EÚ) 2017/1939 predložila vec Súdnemu dvoru; so znepokojením konštatuje, že otázka právomoci môže viesť k zastaveniu vyšetrovania; vyjadruje znepokojenie nad potenciálnou stratou dôkazov, keď sa prípady prerušia; vyzýva Komisiu, aby pre hodnotiacu správu, ktorá sa predloží v roku 2026, zhromaždila informácie o preradení prípadov týkajúcich sa konfliktov právomocí;

10.konštatuje, že v roku 2022 sa z 15 aktívnych prípadov týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti uvedených vo výročnej správe Európskej prokuratúry vyskytlo 9 prípadov v Taliansku, 2 v Portugalsku, 3 v Rumunsku a 1 prípad v Chorvátsku; dôrazne nabáda Európsku prokuratúru, aby hľadala modely podvodov v krajinách, v ktorých sa vyskytol viac ako jeden prípad týkajúci sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a aby o týchto modeloch informovala úrad OLAF a pracovnú skupinu pre obnovu a odolnosť s cieľom v prvom rade znížiť výskyt podvodov;

11.konštatuje, že Európska prokuratúra v súčasnosti vedie približne 170 prebiehajúcich vyšetrovaní vo viac ako 7 krajinách v prípadoch, ktoré sa týkajú Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a že škody v týchto prebiehajúcich vyšetrovaniach sa v súčasnosti odhadujú na 530 miliónov EUR; konštatuje, že Európska prokuratúra odhaduje, že počet nových prebiehajúcich vyšetrovaní týkajúcich sa finančných prostriedkov na obnovu a odolnosť sa bude zvyšovať spolu s počtom krajín, ktoré sú príjemcami prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a vyzýva Európsku prokuratúru, aby podľa toho plánovala svoj rozpočet a kapacity;

12.pokiaľ ide o objem zdrojov pridelených Európskej prokuratúre, zdôrazňuje, že pridelené rozpočtové a ľudské zdroje by mali byť primerané na to, aby umožnili efektívne a úspešné vykonávanie jej mandátu a normálne riadenie súvisiacich administratívnych postupov; vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskou prokuratúrou preskúmala rozpočtový rámec Európskej prokuratúry s cieľom nájsť primerané spôsoby jej podpory pri jej práci s vedomím, že v súvislosti s rastúcim počtom zložitých prípadov budú potrebné dodatočné zdroje, ktoré by nemali závisieť od revízie nariadenia (EÚ) 2017/1939 a/alebo jej mandátu; konštatuje, že aj v tejto súvislosti sa očakáva čoraz väčší počet právnych výziev, čo spochybňuje výklad právneho rámca Európskej prokuratúry a jeho integráciu do systémov súdnictva členských štátov alebo pred Súdnym dvorom;

13.pokiaľ ide o využívanie zdrojov pridelených Európskej prokuratúre, chápe, že Európska prokuratúra priebežne aktualizuje a reviduje svoje vnútorné rozpočtové pravidlá, ktoré upravujú finančné aspekty jej operácií; víta v tejto súvislosti prebiehajúci dialóg s Komisiou a uvedomuje si, že v súlade s návrhmi Komisie sa nedávnym rozhodnutím kolégia Európskej prokuratúry zmenili jej rozpočtové pravidlá, keď sa doplnila možnosť uzatvárať dohody s príslušnými orgánmi členských štátov a uzatvárať zmluvy bez použitia postupu verejného obstarávania, ak obstarávanie nie je možné;

14.chápe, že v roku 2022 bola uzavretá pilotná rámcová dohoda o úhrade žiadostí predložených v zmysle článku 91 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 s cieľom pokryť mimoriadne nákladné vyšetrovacie opatrenia vykonávané na vnútroštátnej úrovni v mene Európskej prokuratúry;

15.poukazuje na potrebu umožniť riadne vykonávanie článku 91 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939, zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť osobitosti výdavkov na trestné stíhanie a vyšetrovanie (vrátane výnimočných prípadov operatívnych výdavkov Európskej prokuratúry upravených v článku 91 ods. 6); vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh predložený na rokovaniach o prepracovanom znení v rámci trialógu bol stiahnutý; zastáva názor, že Komisia by mala v dialógu s Európskou prokuratúrou preskúmať alternatívne možnosti, ktoré by umožnili účinné a efektívne vykonávanie tohto ustanovenia;

16.zdôrazňuje, že legislatívny finančný výkaz za rok 2017 už nebol po začatí operačnej činnosti Európskej prokuratúry vhodný na daný účel, pretože bolo značne podhodnotené pracovné zaťaženie, a že sa nenavrhla žiadna aktualizácia; v tejto súvislosti sa domnieva, že nevykonanie preskúmania rozpočtu Európskej prokuratúry v polovici obdobia bráni Európskej prokuratúre získať prehľad o zdrojoch, ktoré sú k dispozícii na budúce činnosti už existujúcich prípadov, a predvídať prípravné činnosti súvisiace s plnením rozpočtu pred ukončením procesu prijímania rozpočtu;

17.opakuje svoj názor, že absencia strednodobého rámca zdrojov pre Európsku prokuratúru, pokiaľ ide o rozpočet aj personál, v čase, keď je potrebné rýchlo rozbehnúť operácie a vytvoriť administratívne základy, obmedzuje možnosti, ktoré by mali byť k dispozícii na dosiahnutie maximálnej flexibility pri rozvoji organizačnej infraštruktúry pre taký inovatívny projekt, akým je Európska prokuratúra;

18.uvedomuje si, že Európska prokuratúra sa usiluje o spoluprácu a koordináciu s členskými štátmi, pokiaľ ide o spôsob, akým by sa mali podvody ovplyvňujúce Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti oznamovať Európskej prokuratúre a riešiť na úrovni vyšetrovania a vo fáze trestného stíhania, a ako by Európska prokuratúra mohla v tejto súvislosti účinne zasiahnuť; domnieva sa, že zapojenie Európskej prokuratúry do vyšetrovania a stíhania prípadov podvodov poškodzujúcich finančné prostriedky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie; pripomína, že Európska prokuratúra je nezávislý orgán Únie, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby Európskej prokuratúre poskytla vhodné usmernenia k tomu, ako podporovať a upevňovať prijímanie nápravných opatrení, ktoré nasleduje po nezávislom vyšetrovaní a stíhaní Európskou prokuratúrou, pokiaľ ide o podvody ovplyvňujúce Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, a aby informovala rozpočtový orgán o dostupných možnostiach;

19.berie na vedomie nárast počtu oznámení o trestných činoch, ktoré boli predložené Európskej prokuratúre (3 318 v roku 2022 oproti 2 832 v roku 2021), a z toho vyplývajúci nárast začatých vyšetrovaní (865 v roku 2022 s odhadovanými škodami vo výške 9,9 miliardy EUR oproti 576 v roku 2021 s odhadovanými škodami vo výške 5,4 miliardy EUR); konštatuje, že počet uzavretých prípadov (251 v roku 2022 v porovnaní s 57 v roku 2021) a počet obžalôb (87 v roku 2022 oproti 5 v roku 2021) spolu s príkazmi na zaistenie, ktoré získala Európska prokuratúra, len v roku 2022 dosiahol 359,1 milióna EUR (v porovnaní s požadovanými 516 miliónmi EUR); konštatuje, že v roku 2022 bolo na Dvore audítorov uzavretých 20 prípadov, a považuje za dôležité, aby Európska prokuratúra systematicky podávala správy o následných opatreniach v týchto prípadoch z hľadiska prijatých finančných opatrení (konfiškácia a/alebo vymáhanie) s cieľom lepšie pochopiť vplyv činností Európskej prokuratúry; vyzýva Komisiu, aby preskúmala najvhodnejšie spôsoby, ako pomôcť Európskej prokuratúre pri monitorovaní a následných činnostiach tak, aby zdroje Európskej prokuratúry neboli odklonené od jej úloh v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania; nabáda Európsku prokuratúru, aby, ak je to možné a vhodné, lepšie spolupracovala s inými zložkami štruktúry boja proti podvodom, ako sú Eurojust a Europol, alebo aby prostredníctvom úradu OLAF využívala koordinačné útvary pre boj proti podvodom (AFCOS) zriadené v členských štátoch;

20.vyzýva Európsku prokuratúru, aby zaviedla systém na monitorovanie zvyšovania efektívnosti, úspor času a nákladov, a oceňuje zavedenie systému riadenia kvality s cieľom optimalizovať kľúčové procesy a zvýšiť výkonnosť organizácie, kvalitu služieb a nákladovú efektívnosť; chápe, že niektoré postupy boli prepracované s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž a prepúšťanie;

21.uvedomuje si, že Európska prokuratúra uplatňuje v rámci svojich činností prístup založený na riziku so zameraním na identifikáciu vysokorizikových oblastí; víta prijatie politiky Európskej prokuratúry v oblasti administratívnej vnútornej kontroly a vyzýva vedenie Európskej prokuratúry, aby monitorovalo účinné vykonávanie 17 zásad vnútornej kontroly s cieľom overiť, či sa neustále prispôsobujú trendu organizačného rastu Európskej prokuratúry; v tejto súvislosti oceňuje nedávno vykonané posúdenie, ktorého výsledkom bol plán vykonávania zameraný na zistené nedostatky; poukazuje na to, že ako hlavné zvyšné vysokorizikové oblasti boli identifikované tie, ktoré vznikli pre nedostatok zdrojov (keď je Európska prokuratúra nútená vybrať si medzi činnosťami, ktoré sú v rovnakej miere nevyhnutné na plnenie jej mandátu, alebo ak nie je k dispozícii primerané uistenie o dodržiavaní všetkých administratívnych noriem);

22.víta prijatie kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) pre operačné aj administratívne činnosti, ktoré sú spojené s ročným a viacročným pracovným programom; konštatuje, že hlavné KPI pre operačné činnosti neobsahujú žiadny konkrétny odkaz na sumy vymožené z rozpočtu Únie, ktorých ochrana je v konečnom dôsledku dôvodom existencie štruktúry boja proti podvodom, ktorej dôležitou zložkou je Európska prokuratúra; žiada Európsku prokuratúru, aby prijala ukazovatele súvisiace s plnením tejto dôležitej úlohy;

23.oceňuje, že kolégium Európskej prokuratúry prijalo v roku 2022 chartu vnútorného auditu, ktorú vypracovalo oddelenie vnútorného auditu, a plán auditu založený na riziku, v ktorých sa určujú priority vnútorného auditu na roky 2022 – 2024; nabáda Útvar pre vnútorný audit a oddelenie vnútorného auditu, aby koordinovali svoje činnosti s cieľom poskytovať Európskej prokuratúre poradenstvo a pomáhať jej pri vytváraní vlastných hlavných procesov a dosahovaní jej cieľov;

24.požaduje lepší systém monitorovania výsledkov a sledovania finančného vplyvu práce Európskej prokuratúry; upozorňuje na potrebu väčšieho množstva súhrnných údajov o prípadoch, aby bolo možné lepšie identifikovať trendy v podvodoch; podporuje pokračujúcu koordináciu s Europolom v tejto oblasti;

25.poznamenáva, že cieľom Európskej prokuratúry je dosiahnuť úplný súlad s normami Únie v oblasti riadenia verejnej správy, a pripomína, že medzi takéto základné požiadavky patrí aj prijatie komplexného plánu na zabezpečenie kontinuity činností;

26.berie na vedomie stúpajúci trend v nábore zamestnancov, ktorých počet sa zvýšil z 58 v roku 2020 na 122 v roku 2021 a na 217 zamestnancov do konca roka 2022; uvedomuje si, že na rok 2022 Európska prokuratúra požiadala 171 dočasných zamestnancov, 48 zmluvných zamestnancov a 29 vyslaných národných expertov, čo predstavuje celkovo 248 pracovných miest (v porovnaní so situáciou v roku 2021, keď celkovo 130 pracovných miest bolo rozdelených medzi 95 dočasných zamestnancov a 35 zmluvných zamestnancov); konštatuje, že rozpočtový orgán umožnil vytvorenie 100 % požadovaných pracovných miest;

27.poukazuje na to, že v roku 2022 úsilie Európskej prokuratúry zamerané na nábor kvalifikovaných zamestnancov prostredníctvom rýchlych postupov viedlo k prijatiu 85 štatutárnych zamestnancov na ústredí a 22 EDP na vnútroštátnych zastúpeniach; konštatuje, že keďže na konci roka 2022 bolo obsadených 217 z 248 rozpočtovaných pozícií, miera obsadenosti pracovných miest obsadených dočasnými zamestnancami, zmluvnými zamestnancami a vyslanými národnými expertmi sa znížila na 87,5 % (v porovnaní s 94 % v roku 2021), zatiaľ čo v prípade EDP sa miera obsadenosti zvýšila na 82,1 % (obsadených bolo 115 zo 140 rozpočtovaných pracovných miest) v porovnaní so 68 % v roku 2021 (obsadených bolo len 95 zo 140 rozpočtovaných pracovných miest), čím sa celková miera obsadenosti zvýšila na 85,56 % (v porovnaní s 81 % v roku 2021);

28.zdôrazňuje, že pri návšteve Európskej prokuratúry počas služobnej cesty Výboru pre kontrolu rozpočtu v Luxemburgu v roku 2023 Európska prokuratúra poukázala na naliehavú potrebu väčšieho počtu právnych expertov na zvládnutie veľkého počtu vyšetrovaní; konštatuje, že v roku 2022 prebiehalo viac ako 1 117 vyšetrovaní (štatistika Európskej prokuratúry 2022); uznáva, že Komisia už bola v tejto oblasti aktívna, ale žiada, aby sa naplnili ďalšie kapacity, najmä vzhľadom na nahromadenie nevyriešených prípadov a dodatočné prípady súvisiace s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a rozsiahlymi podvodmi v oblasti DPH; poukazuje na to, že Komisia možno podcenila potreby a kapacity; berie na vedomie, že GR pre rozpočet a Komisia zatiaľ splnia požiadavky Európskej prokuratúry;

29.chápe, že vzhľadom na vyšší počet operačných zamestnancov sa očakáva posilnenie administratívnych a ústredných podporných funkcií a že ďalší nábor bude mať zásadný význam aj v oblasti digitálnych a bezpečnostných služieb; oceňuje, že dodatočné operačné potreby boli zahrnuté do jednotného programového dokumentu Európskej prokuratúry na roky 2024 – 2026 a rozpočtových požiadavkách na rok 2024;

30.uvedomuje si, že luxemburský trh práce je veľmi konkurenčný a že podmienky, ktoré ponúka administratíva Únie, nie sú v porovnaní s miestnym trhom atraktívne (v priebehu roka sa uplatňuje rozdielna indexácia platov), ani primerane nezohľadňujú vysoké životné náklady (najmä v oblasti bývania); chápe, že táto zložitá situácia má ešte vážnejší dopad na stážistov a zmluvných zamestnancov, a preto sa pozície zmluvných zamestnancov postupne rušia v prospech dočasných zamestnancov, ktorí majú výhodnejšie zmluvy; konštatuje, že prilákanie a udržanie zamestnancov bolo v roku 2022 ešte komplikovanejšie v dôsledku miery inflácie a zvýšených životných nákladov a že údaje o odmenách nemajú taký pozitívny vplyv ako mimo administratívy Únie, kde vnútroštátna indexácia miezd zabezpečila trvalú ochranu kúpnej sily občanov;

31.konštatuje, že Európska prokuratúra sa stala menej príťažlivou ako ostatné štyri inštitúcie Únie pôsobiace v Luxemburgu, pretože nemôže ponúknuť cestu k ku kariére úradníka Únie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska prokuratúra ponúkla atraktívne mzdy zmluvným a dočasným zamestnancom, ktorí sú konkurencieschopní s ponukou v súkromnom sektore vrátane právnych služieb a IT služieb, s cieľom prilákať najlepšie a najjasnejšie talenty s medzinárodnými skúsenosťami; zdôrazňuje, že súčasné platy a rozpočet bude možno potrebné upraviť tak, aby túto skutočnosť odrážali;

32.konštatuje, že na konci roka 2022 bola celková geografická a rodová rovnováha pri 217 zamestnancoch primeraná (122 mužov a 95 žien); víta skutočnosť, že sa nepretržite sleduje rozdelenie prijímaných pracovníkov Európskej prokuratúry podľa štátnej príslušnosti v záujme zabezpečenia rovnováhy, najmä vzhľadom na nerovnomerné rozdelenie uchádzačov; poznamenáva však, že rodové rozdelenie členov vyššieho a stredného manažmentu (štyri ku jednej) je stále neoptimálne, a opakuje, že tento aspekt by sa mal zlepšiť v rámci celkovej stratégie rozmanitosti, ktorá by okrem iného mala primerane podporovať nábor osôb so zdravotným postihnutím; opakuje svoju žiadosť adresovanú Európskej prokuratúre, aby vzhľadom na minuloročné zvýšenie počtu zamestnancov bezodkladne prijala svoju chartu o rozmanitosti a začlenení;

33.poznamenáva, že do konca roka 2022 bolo do vyšetrovacích činností nasadených 275 z 332 zamestnancov (82,83 % v porovnaní s 86 % v roku 2021, t. j. 186 zamestnancov) (dočasní zamestnanci, zmluvní zamestnanci, vyslaní národní experti a európski dozorní úradníci pre ochranu údajov EDPS), zatiaľ čo 57 zamestnancov zastávalo funkcie administratívnej podpory a kontroly (17,17 %) a 9 vyšetrovacích pracovných miest zostalo neobsadených;

34.konštatuje, že vymenovanie európskych delegovaných prokurátorov je spoločnou zodpovednosťou Európskej prokuratúry a členských štátov; zdôrazňuje, že postup vymenovania musí byť vždy v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2017/1939 a so zásadou vnútroštátnej procesnej autonómie;

35.vyjadruje potešenie nad zvýšeným počtom EDPS prijatých vo viacerých členských štátoch; uvedomuje si, že účasť kvalifikovaných kandidátov by sa mohla zvýšiť a proces vymenovania by mohol byť selektívnejší, ak by sa prijala jasná kariérna perspektíva a priaznivejšia administratívna disciplína v oblasti sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia; domnieva sa, že vytvorenie osobitného štatútu EDPS, ako naznačuje povaha ich súdnej funkcie, by zvýšilo atraktívnosť týchto pracovných miest; vyzýva Európsku prokuratúru a Komisiu, aby v záujme dosiahnutia tohto výsledku preskúmali všetky možné riešenia na posilnenie svojho dialógu, a to pri zohľadnení možných prínosov z hľadiska spôsobilostí a operačnej efektívnosti; opakuje svoj názor, že túto situáciu považuje za ďalší dôvod na preskúmanie nariadenia (EÚ) 2017/1939 a štatútu Európskej prokuratúry;

36.konštatuje, že Európska prokuratúra stále zamestnáva externých poskytovateľov služieb pracujúcich na mieste (39 zamestnancov v roku 2022); uvedomuje si, že v roku 2022 musela Európska prokuratúra opäť pristúpiť k využívaniu dočasných zamestnancov na vykonávanie finančných transakcií, čo je v rozpore s jej vlastnými rozpočtovými pravidlami; chápe, že toto rozhodnutie, ktoré bolo transparentne oznámené, vyplývalo z potreby zamestnať dostupných štatutárnych zamestnancov, aby mohli plniť úlohy v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania; poznamenáva však, že Európska prokuratúra sa v nadväznosti na zvýšenie počtu zamestnancov prestala spoliehať na dočasných zamestnancov, pokiaľ ide o spracovanie finančných transakcií;

37.berie na vedomie zvýšené náklady na kurzy odbornej prípravy v roku 2022 a chápe, že to viedlo k intenzívnejšiemu využívaniu platformy EU Learn, ktorej náklady sa takmer zdvojnásobili;

38.zdôrazňuje, že pružné formy organizácie práce a režim telepráce v súčasnosti upravuje rozhodnutie kolégia Európskej prokuratúry o pracovnom čase, ktoré bolo prijaté v októbri 2021 a vzťahuje sa len na prokurátorov a administratívneho riaditeľa, a rozhodnutie kolégia Európskej prokuratúry, ktoré bolo prijaté v decembri 2022 a vzťahuje sa na ostatných zamestnancov; zdôrazňuje, že obe rozhodnutia sú v platnosti a uplatňujú sa súčasne na príslušných adresátov;

39.chápe, že prvé rozhodnutie je reštriktívnejšie a prispôsobuje pracovný čas a súvisiace možnosti pre úrovne riadenia požiadavkám Európskej prokuratúry s cieľom zaručiť konzistentnosť a kontinuitu rozhodovacích procesov, zatiaľ čo druhé rozhodnutie sa zameriava na optimalizáciu rovnováhy medzi súkromným a pracovným a súkromným životom; konštatuje, že podobné rozlíšenie sa uplatňuje v prípade režimu telepráce, v rámci ktorého je manažment oprávnený vykonávať teleprácu najviac 60 dní v kalendárnom roku, zatiaľ čo ostatní zamestnanci môžu vykonávať teleprácu v rozsahu 20 % až 60 % týždenného pracovného času; konštatuje, že obe skupiny zamestnancov môžu vykonávať teleprácu zo zahraničia maximálne 10 pracovných dní; nabáda Európsku prokuratúru, aby konzultovala so svojimi zamestnancami prostredníctvom prieskumu, ktorého cieľom bude overiť úroveň spokojnosti, a aby konzultovala s výborom zamestnancov akékoľvek ďalšie rozhodnutia, ktoré sa majú prijať v tejto veci;

40.poznamenáva, že nebol hlásený žiadny prípad vyhorenia ani obťažovania a že počet prípadov dlhodobej práceneschopnosti je veľmi nízky; víta prijatie štruktúrovaného postupu oznamovania prípadov obťažovania zo strany hlavného európskeho prokurátora a európskych prokurátorov, ako aj jeho sprístupnenie všetkým zamestnancom;

41.víta, že dobré pracovné podmienky zamestnancov budú predstavovať kľúčový rozmer širšieho zavádzania rámca riadenia ľudských zdrojov a že Európska prokuratúra na ne bude vyčleňovať čoraz viac zdrojov; dôrazne nabáda Európsku prokuratúru, aby zosúladila svoje súčasné a budúce politiky v oblasti začleňovania, obťažovania a rovnosti a aby medzi svojimi zamestnancami pravidelne uskutočňovala prieskumy, v rámci ktorých by sa podľa možnosti uplatňovalo partnerské preskúmanie s inými zložkami štruktúry boja proti podvodom (Eurojust, OLAF atď.) a vo všeobecnosti by sa podporovala rozmanitosť, aby sa pracovisko stalo atraktívnejším pre uchádzačov s osobitnými potrebami;

42.konštatuje, že v roku 2022 neboli prijatí žiadni stážisti, ale že prípravné práce na vytvorenie podmienok pre budúce zložky riadenia ľudských zdrojov zahŕňali stáž; schvaľuje návrh a realizáciu pilotného programu stáží začiatkom roka 2023, ktorého výsledky sa v súčasnosti skúmajú s cieľom realizovať program stáží od roku 2024; zdôrazňuje, že problémy spojené so životnými nákladmi v Luxembursku predstavujú značnú prekážku pre potenciálnych stážistov; tvrdí, že stáž by mala byť platená, aby bola v súlade s uznesením Európskeho parlamentu zo 14. júna 2023 o kvalitných stážach v Únii (2020/2005INL), v ktorom sa presadzuje, aby boli všetci stážisti v Európe platení;

43.konštatuje, že v kódexe správania Európskej prokuratúry sa uvádzajú očakávané normy správania zamestnancov na všetkých úrovniach a že v roku 2022 sa etické rozhodovacie procesy posilnili vykonávaním osobitných usmernení na riešenie etických dilem a prijímanie etických rozhodnutí o vonkajších činnostiach a prijímaní darov a pohostenia;

44.konštatuje, že pre zamestnancov Európskej prokuratúry sa organizujú pravidelné školenia (dvakrát mesačne) o etickom rámci Európskej prokuratúry, kódexe dobrého úradného postupu a stratégii boja proti podvodom a že v roku 2022 bol uverejnený osobitný intranetový oddiel o etickom rámci Európskej prokuratúry; v tejto súvislosti poznamenáva, že súčasná účasť zamestnancov na kurzoch zameraných na zvyšovanie informovanosti sa javí obmedzená (v roku 2022 sa na kurzoch odbornej prípravy zúčastnilo celkovo 69 zamestnancov); žiada Európsku prokuratúru, aby preskúmala realizovateľné možnosti zamerané na zvýšenie účasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ešte nezačal prieskum, ktorého cieľom je zvýšiť informovanosť zamestnancov o etike, a nabáda Európsku prokuratúru, aby zintenzívnila dialóg so zamestnancami prostredníctvom prieskumov a podpory ich účasti na pravidelných všeobecných zhromaždeniach;

45.konštatuje, že v roku 2022 neboli zistené žiadne existujúce prípady konfliktu záujmov; víta politiku v oblasti konfliktu záujmov, ktorá sa v súčasnosti pripravuje; konštatuje, že pre členov kolégia Európskej prokuratúry, EDPS a zamestnancov operačného oddelenia boli stanovené osobitné pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov; poznamenáva, že v kódexe profesijných noriem pre zamestnancov Európskej prokuratúry zodpovedných za plnenie rozpočtu a v listine úloh a povinností povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním sa stanovujú pravidlá uplatniteľné v situáciách možných konfliktov záujmov; konštatuje však, že hoci Európska prokuratúra dodržiava všeobecné ustanovenie článku 16 služobného poriadku, neprijala cielenú politiku týkajúcu sa efektu otáčavých dverí; vyzýva Európsku prokuratúru, aby takúto politiku prijala;

46.konštatuje, že v roku 2022 pracovník vnútornej kontroly Európskej prokuratúry preskúmal akčný plán stratégie Európskej prokuratúry pre boj proti podvodom na roky 2021 – 2022, v nadväznosti na ktorý bola 1. marca 2023 prijatá aktualizovaná verzia (stratégia boja proti podvodom na roky 2023 – 2025), ktorá sa zameriava na nedostatky a vznikajúce riziká zistené počas prvého roka vykonávania;

47.zdôrazňuje, že osobitný postup na oznamovanie protispoločenskej činnosti a boj proti odvetným opatreniam ešte nie je formalizovaný, hoci sa vypracúval v roku 2023, a že v súčasnosti sa v rozpočtových pravidlách Európskej prokuratúry uvádzajú pokyny týkajúce sa opatrení, ktoré majú zamestnanci alebo iní úradníci vrátane národných expertov vyslaných do Európskej prokuratúry dodržiavať; zdôrazňuje, že politika oznamovania protispoločenskej činnosti a boja proti odvetným opatreniam by sa mala čo najskôr formalizovať, aby sa zabezpečilo bezpečné a chránené pracovisko; naliehavo vyzýva, aby bol takýto mechanizmus starostlivo naplánovaný a štruktúrovaný tak, aby sa oddelili skutoční oznamovatelia od tých, ktorí vznášajú falošné obvinenia; tvrdí, že by sa mala zabezpečiť ochrana pre tých, ktorí sú neprávom obvinení alebo ohováraní, a nabáda na vypracovanie noriem podobných tým, ktoré v tejto súvislosti uplatňujú iné inštitúcie Únie;

48.chápe, že Komisia nebude môcť Európskej prokuratúre v druhej polovici roka 2024 prostredníctvom svojho Generálneho riaditeľstva pre informatiku (premenované Generálne riaditeľstvo pre digitálne služby) poskytovať služby digitálneho pracoviska, a to z dôvodu zmeny informačných systémov Komisie a politiky v oblasti IT, ktorá obmedzuje poskytovanie služieb digitálneho pracoviska len na útvary Komisie; konštatuje, že Európska prokuratúra chcela pôvodne uprednostniť zdroje na vytváranie a fungovanie základných digitálnych služieb spojených s jej operačnými činnosťami, ako je jej systém správy prípadov, pričom uznáva, že digitálne služby Európskej prokuratúry, ktoré sa aspoň čiastočne líšia od digitálnych služieb Komisie, by si v strednodobom horizonte vyžadovali individuálny prístup; konštatuje, že zamýšľané prerušenie služieb zo strany Komisie by mohlo vytvoriť ďalší problém pre organizáciu Európskej prokuratúry v kľúčovej fáze konsolidácie jej zriadenia; vyzýva Komisiu, aby uľahčila prechod Európskej prokuratúry na uspokojivú úroveň digitálnej autonómie v rámci jej základných služieb;

49.dôrazne vyzýva, aby sa poskytovanie IT služieb Komisie neprerušilo, kým Európska prokuratúra nebude mať spoľahlivý IT systém, aby sa zabránilo strate údajov, najmä vyšetrovacích spisov; zdôrazňuje, že v tejto oblasti je potrebná jasná komunikácia a prevádzková koordinácia na najvyššej úrovni medzi Komisiou a Európskou prokuratúrou; zdôrazňuje, že plynulý a nepretržitý prechod medzi systémami je kľúčový pre kontinuitu pracovných postupov, spoľahlivosť údajov a fungujúce prevádzkové štruktúry;

50.konštatuje, že Európska prokuratúra naráža na prekážky súvisiace so spracovaním nedigitalizovaných dokumentov, ktoré v rámci vyšetrovania zhromažďujú vnútroštátne orgány a súkromné strany; vyzýva členské štáty, aby digitalizovali svoje dokumenty a postupy, čo by Európskej prokuratúre umožnilo zvýšiť si nákladovú efektívnosť;

51.chápe, že súčasnou výzvou v oblasti digitalizácie je zlepšenie automatizovaných vyhľadávaní a úloh s cieľom zvýšiť výkonnosť a použiteľnosť systému správy prípadov Európskej prokuratúry, ktorý je nevyhnutný na to, aby Európska prokuratúra získala celkový prehľad o zločineckých sieťach a identifikovala prepojenia medzi prípadmi; konštatuje, že na zabezpečenie efektívnej reakcie na zvýšené fyzické a kybernetické hrozby pre ústredné a decentralizované úrovne Európskej prokuratúry treba znížiť outsourcing a posilniť bezpečnosť;

52.berie na vedomie zvýšený rozpočet investovaný do IT projektov v roku 2022 (11,3 milióna EUR oproti 6,1 milióna EUR v roku 2021 v období finančnej autonómie); oceňuje najmä pozornosť venovanú zriadeniu a vykonávaniu systému správy prípadov Európskej prokuratúry, od ktorého sa očakáva, že zabezpečí interoperabilitu s 22 členskými štátmi; chápe, že efektívnosť existujúcich nástrojov z hľadiska interoperability nie je optimálna a že iba prijatie minimálnych spoločných dohôd o výmene údajov a zavedenie nástrojov justičnej interoperability umožní účinnú výmenu informácií a spoluprácu prostredníctvom rôznych platforiem, ktoré budú používať jednotlivé členské štáty; nabáda Európsku prokuratúru, aby pokračovala v koordinácii s členskými štátmi a v spolupráci s príslušnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami pri navrhovaní spoločného modelu výmeny informácií, keďže v súčasnosti je pozitívna a negatívna lustrácia založená na dvojstranných modeloch;

53.zdôrazňuje zvýšenú hrozbu pre štrukturálnu integritu Európskej prokuratúry v oblasti IT, ktorá vyplýva z agresívnosti organizovanej trestnej činnosti, proti ktorej Európska prokuratúra bojuje, a ktorá vyžaduje zvýšenie fyzickej a digitálnej bezpečnosti; podporuje zámer Európskej prokuratúry vybudovať svoje vlastné kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom doplniť služby CERT-EU a služby GR DIGIT a spolupracovať s nimi; podporuje žiadosť Európskej prokuratúry o pridelenie dodatočných zdrojov na ochranu kybernetickej bezpečnosti; vyzýva zamestnancov Európskej prokuratúry, aby aktívne poukazovali na potrebu dodatočnej infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti alebo odbornej prípravy týkajúcej sa kybernetickej bezpečnosti v rámci samotnej organizácie, ako aj v komunikácii s Európskym parlamentom a Komisiou prostredníctvom príslušných kanálov;

54.oceňuje, že Európska prokuratúra vyvinula vlastný ekosystém správy prípadov, ktorého všetky zložky sú umiestnené v dátovom stredisku Európskej prokuratúry a spravujú ich zamestnanci Európskej prokuratúry, čím sa zaručuje kontrola, uchovávanie a vlastníctvo systémov a spracúvaných údajov zo strany Európskej prokuratúry;

55.uznáva, že Európska prokuratúra potrebuje moderné vybavenie, kybernetickú bezpečnosť a IT systémy na riešenie čoraz zložitejších trestných činov, ktoré často zahŕňajú digitálne prvky; berie na vedomie prezentáciu Európskej prokuratúry počas služobnej cesty Výboru pre kontrolu rozpočtu v Luxemburgu v októbri 2023 o neustálom náraste počtu trestných činov s digitálnymi prvkami, ako sú aj počítačové menové podvody;

56.vyzýva GR Komisie pre digitálne služby a Európsku prokuratúru, aby pre Európsku prokuratúru vytvorili ľahko identifikovateľné e-mailové adresy, ktoré nebudú zavádzajúce, pretože v súčasnosti môže byť identifikátor „ext.ec“ v e-mailových adresách mätúca pre zamestnancov iných inštitúcií a v externej komunikácii, keďže týmto identifikátorom sa zvyčajne označujú len externí konzultanti a znižuje legitímnosť zamestnancov Európskej prokuratúry používajúcich e-mailovú adresu;

57.nabáda útvary Európskej prokuratúry a európskych delegovaných prokurátorov, aby pokračovali vo svojej práci koordinovaným spôsobom a aby zabezpečili účinný dohľad nad spracúvaním údajov, ktoré zbierajú, a aby zároveň zaručili dodržiavanie práv jednotlivcov na ochranu údajov;

58.víta podpísanie nájomnej zmluvy s luxemburskými orgánmi o využívaní budovy, v ktorej sa v súčasnosti nachádza ústredie Európskej prokuratúry (budova TOB), a ktorou sa formalizuje poskytovanie súčasného bezplatného prenájmu priestorov Európskej prokuratúry do 31. decembra 2029; chápe, že takáto zmluva sa môže každoročne automaticky predlžovať, pokiaľ ju niektorá zo zmluvných strán nevypovedá, pričom platí dvanásťmesačná výpovedná lehota; konštatuje, že Európska prokuratúra platí poplatok za služby vo výške 716 724 EUR ročne a jednorazové náklady na dodatočné bezpečnostné a ďalšie zariadenia požadované Európskou prokuratúrou; poukazuje na to, že v roku 2022 sa začali renovačné práce na dvoch ďalších poschodiach budovy TOB, ktoré má používať Európska prokuratúra a ktoré sa majú prispôsobiť povahe jej práce, ktorá nie je plne zlučiteľná s otvorenými priestormi a systémom hot-desking;

59.zdôrazňuje, že pokiaľ ide o fyzickú bezpečnosť, Európska prokuratúra zaviedla bezpečnostné opatrenia, vybavenie a postupy na riešenie hrozieb pre svoje priestory, majetok a personál; poukazuje na to, že viacero politík, postupov a usmernení takisto podporuje vykonávanie opatrení fyzickej bezpečnosti; v tejto súvislosti oceňuje posúdenie rizík fyzickej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnilo v roku 2022 s cieľom identifikovať nedostatky a riešiť ich; uvedomuje si, že Európska prokuratúra požiadala v júni 2023 o 21 ďalších pracovných miest s cieľom posilniť svoju bezpečnostnú spôsobilosť; opakuje, že túto bezpečnostnú potrebu zdôraznili aj zamestnanci Európskej prokuratúry počas služobnej cesty Výboru pre kontrolu rozpočtu v Luxembursku v októbri 2023 a že takáto žiadosť bola v novembri 2023 splnená opravným rozpočtom na 8 pracovných miest, pričom zvyšných 13 pracovných miest bude začlenených do rozpočtu na rok 2024; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska prokuratúra mala naďalej primeranú časť rozpočtu pridelenú na bezpečnostné opatrenia a bezpečnostný personál s cieľom lepšie chrániť všetkých zamestnancov, najmä vzhľadom na dôverný charakter vyšetrovania prípadov podvodov na vysokej úrovni a s významným dosahom; naliehavo žiada, aby boli prokurátori a zamestnanci dostatočne chránení, aby mohli vykonávať svoju prácu v plnom rozsahu bez hrozby fyzického alebo psychického násilia a bez vonkajších vplyvov alebo nátlaku;

60.uvedomuje si, že keďže sídlo Európskej prokuratúry sa nachádza v Luxemburgu a príslušné služby zabezpečujú vnútroštátne orgány, ktoré sú zodpovedné aj za investície súvisiace s udržateľnosťou a energetickou efektívnosťou, Európska prokuratúra nepodnikla žiadne konkrétne opatrenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako je inštalácia solárnych panelov, dodržiavanie predpisov EMAS a kompenzácia emisií CO2;

61.chápe, že budova TOB sa nachádza v blízkosti zastávok verejnej dopravy, a vyzýva Európsku prokuratúru, aby vychádzala zo súčasnej situácie a prijala stratégiu udržateľnej mobility svojich zamestnancov;

62.oceňuje úsilie, ktoré Európska prokuratúra vynakladá na intenzívnu spoluprácu a koordináciu s partnermi a zainteresovanými stranami, a domnieva sa, že úloha Európskej prokuratúry ako hlavnej operačnej zložky štruktúry boja proti podvodom si vyžaduje nepretržité úsilie o komunikáciu a koordináciu s viacerými partnermi, ktorých činnosť bola navrhnutá tak, aby sa vzájomne dopĺňala;

63.berie na vedomie, že Európska prokuratúra uviedla, že z 3 318 oznámení o trestných činoch prijatých v roku 2022 bolo 103 od inštitúcií a orgánov Únie (55 od Európskeho úradu pre boj proti podvodom, 16 od Komisie, 9 od Eurojustu, 8 od Dvora audítorov, 3 od Európskej centrálnej banky a 1 od Európskeho parlamentu); oceňuje účinnú medziinštitucionálnu spoluprácu medzi Európskou prokuratúrou a príslušnými inštitúciami v tejto oblasti;

64.poukazuje na význam operačnej koordinácie a spolupráce medzi Európskou prokuratúrou a úradom OLAF s osobitným zreteľom na začatie doplňujúcich vyšetrovaní úradu OLAF a administratívnych vyšetrovaní na podporu Európskej prokuratúry; vyzýva oba úrady, aby napredovali v svojom dialógu s cieľom posilniť vzájomnú spoluprácu, a to najmä vzhľadom na potenciálne výhody z hľadiska riadneho využívania dostupných zdrojov; ďalej vyzýva Európsku prokuratúru a úrad OLAF, aby sa vyhli prekrývaniu a zdvojovaniu činností, a nabáda na lojálnu, vzájomnú a súčinnú spoluprácu pri výkone ich mandátu s cieľom maximalizovať účinnosť svojich činností;

65.zdôrazňuje, že oznámenia Európskej prokuratúry adresované Komisii, ktoré sú stanovené v článku 103 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1939, predstavujú inovačný nástroj na ochranu rozpočtu Únie; konštatuje, že v tejto konkrétnej súvislosti žiadna zo strán ešte neposkytla spätnú väzbu, čo zákonodarcom bráni v tom, aby plne porozumeli základným problémom; víta úsilie Európskej prokuratúry a Komisie o zlepšenie vnútorného mechanizmu na zabezpečenie zasielania takýchto oznámení a zdôrazňuje, že pracovná skupina, ktorá bola nedávno zriadená s Komisiou, by mala zabezpečiť, aby oznámenia Európskej prokuratúry na účely administratívneho vymáhania, ako sa stanovuje v článku 103 ods. 2 písm. c), Komisii riadne a účinne umožňovali maximalizovať vymáhanie prostriedkov do rozpočtu Únie pri súčasnom dodržiavaní dôvernosti a riadneho vykonávania vyšetrovacích opatrení; trvá na tom, že výročné schôdze týkajúce sa vykonávania dohody o pracovných podmienkach uzavretej medzi Komisiou a Európskou prokuratúrou by sa mali zamerať na koordináciu prijímania ochranných a nápravných opatrení na ochranu rozpočtu Únie; vyzýva Európsku prokuratúru, aby delegovaným prokurátorom v členských štátoch pomáhala v ich úsilí zameranom na podporu opatrení Komisie, ktoré sú určené na ochranu rozpočtu Únie; opätovne žiada Európsku prokuratúru aj Komisiu, aby o tejto konkrétnej záležitosti podali správu;

66.poznamenáva, že Európska prokuratúra podpísala dohody o pracovných podmienkach a pracovné dohody so svojimi hlavnými partnermi, ktorými sú Europol, Eurojust, OLAF, Komisia, Dvor audítorov a skupina EIB, v oblasti prevencie, odhaľovania, analýzy a intervencie; chápe, že Európska prokuratúra buduje internú kapacitu na podporu svojej práce súvisiacej s analýzou jednotlivých prípadov; nabáda Európsku prokuratúru a jej partnerov, aby posilnili spoluprácu a vychádzali zo súboru už testovaných spôsobilostí a skúseností, a zabránili tak duplicite a odchýleniu pozornosti od hlavného mandátu každej zložky štruktúry boja proti podvodom a optimalizovali využívanie dostupných zdrojov;

67.vzhľadom na veľký počet prebiehajúcich vyšetrovaní týkajúcich sa finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nabáda Európsku prokuratúru, aby informovala Komisiu o náraste počtu prebiehajúcich vyšetrovaní týkajúcich sa tohto nástroja; nabáda Európsku prokuratúru, aby informovala Komisiu, najmä pracovnú skupinu pre obnovu a odolnosť, aj o možných nedostatkoch v dohľade alebo kontrole alebo o trendoch v podvodoch v prebiehajúcich vyšetrovaniach týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby tak Komisia mohla aktualizovať nástroje a mechanizmy pri monitorovaní výkonnosti a pri oznamovaní nedostatkov členským štátom s cieľom zabrániť budúcim podvodom; pripomína všetkým aktérom, že finančné prostriedky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú európske, a nie vnútroštátne finančné prostriedky a patria do právomoci Európskej prokuratúry;

68.chápe, že rokovania s Európskym parlamentom o aktualizácii pracovných podmienok stále prebiehajú; domnieva sa, že táto situácia by mohla umožniť preskúmanie nových príležitostí na komunikáciu a spoluprácu medzi Európskou prokuratúrou a príslušnými výbormi Európskeho parlamentu;

69.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným úsilím Európskej prokuratúry pri vybavovaní žiadostí o zbavenie imunity, ktoré boli predložené Európskemu parlamentu v roku 2022;

70.pripomína, že bola zriadená len nedávno, ale napriek tomu ju vyzýva, aby sa v rámci oficiálnych vzťahov, ktoré má rozvíjať s vnútroštátnymi inštitúciami a inštitúciami Únie, oboznamovala s rôznymi postupmi, ktoré uplatňujú, a aby sa nimi riadila, pričom by mala zabezpečiť, aby to neovplyvnilo jej postavenie a úlohy.

71.konštatuje, že v roku 2022 podpísala Európska prokuratúra 20 dohôd o úrovni poskytovaných služieb alebo memoránd o porozumení s inými inštitúciami a orgánmi Únie, čo umožnilo maximalizáciu rozpočtových úspor zo zavedených zmluvných nástrojov v súlade so zásadami správneho finančného riadenia;

72.zdôrazňuje význam nadviazania produktívneho dialógu s nezúčastnenými členskými štátmi s cieľom vyrokovať s nimi účinné dohody o pracovných podmienkach; konštatuje, že v roku 2022 bolo päť nezúčastnených členských štátov zapojených do 86 vyšetrovaní Európskej prokuratúry (v porovnaní so 48 vyšetrovaniami v roku 2021);

73.konštatuje, že spolupráca s Dánskom, Maďarskom a Švédskom založená na príslušných aktoch Únie o justičnej spolupráci v trestných veciach funguje bez problémov, aj keď iným tempom ako v prípade zúčastnených krajín; konštatuje, že s Poľskom sa sfinalizovala dohoda o pracovných podmienkach na technickej úrovni, ale nebola podpísaná v roku 2022, pretože zmeny poľského trestného poriadku (uznávajúce Európsku prokuratúru ako príslušný orgán pre relevantné nástroje Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach) nadobudli účinnosť až 27. decembra 2022; poznamenáva, že to viedlo aj k tomu, že Európska prokuratúra v súlade s nariadením o podmienenosti informovala Komisiu o systematicky nedostatočnej spolupráci zo strany Poľska v rokoch 2021 a 2022 a jej priamom negatívnom vplyve na schopnosť Európskej prokuratúry chrániť rozpočet Únie prostredníctvom vyšetrovania trestných činov a trestného stíhania; dôrazne preto víta začatie procesu pristúpenia k Európskej prokuratúre v nadväznosti na žiadosti predložené novou poľskou vládou v decembri 2023 a Švédskom, ako bolo oznámené v januári 2024, a je presvedčený, že Švédsko a Poľsko, ktoré sa stanú členmi Európskej prokuratúry, posilnia celkovú ochranu finančných záujmov Únie;

74.vyjadruje poľutovanie nad tým, že írske orgány v roku 2022 odmietli spolupracovať s Európskou prokuratúrou a vybaviť niekoľko žiadostí o vzájomnú právnu pomoc, ktoré zaslali európski delegovaní prokurátori, s odvolaním sa na nedostatočný právny základ; konštatuje, že to viedlo aj k tomu, že Európska prokuratúra podala správu o tejto situácii Komisii v súlade s nariadením o podmienenosti; víta však nedávne rozhodnutie írskych orgánov, že zmenia svoje vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovuje právny rámec pre vzájomnú právnu pomoc Európskej prokuratúre;

75.opakuje, že v dôsledku nedostatočnej spolupráce s Európskou prokuratúrou zo strany ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý sa zúčastňuje alebo nezúčastňuje na posilnenej spolupráci, hrozí riziko vzniku medzier v systéme imunít a výsad, v dôsledku čoho je ochrana finančných záujmov Únie v najlepšom prípade nerovnomerná a neefektívna; vyzýva Komisiu a dotknuté členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na začlenenie súčasného scenára s niekoľkými, ale stále veľmi dôležitými chýbajúcimi prvkami, a podporili tak rozšírenie účasti ďalších stále nezúčastnených členských štátov v Európskej prokuratúre takým spôsobom, ktorý ešte účinnejšie ochráni rozpočet Únie a členských štátov;

76.víta uzavretie viacerých pracovných dohôd s orgánmi z tretích krajín, najmä Ukrajiny, Albánska, Moldavska, Čiernej Hory, Gruzínska a Severného Macedónska;

77.oceňuje úsilie Európskej prokuratúry o posilnenie internej a externej komunikácie; uvedomuje si, že vnútorná komunikácia sa zlepšila s cieľom posilniť spoluprácu medzi útvarmi a uľahčiť výmenu informácií a najlepších postupov; oceňuje intenzívne opatrenia vykonávané prostredníctvom platforiem sociálnych sietí a monitoruje trendy s cieľom využiť príležitosti, ktoré ponúkajú bezplatné samohosťované platformy sociálnych sietí s otvoreným zdrojovým kódom;

78.domnieva sa, že úsilie Európskej prokuratúry pri informovaní o svojich činnostiach a zvyšovaní informovanosti daňovníkov o rozsahu jej činností je veľmi dôležité; v tejto súvislosti víta zvýšenie verejnej komunikácie a úsilie o zviditeľnenie funkcie „Oznámiť trestný čin“ na oficiálnom webovom sídle Európskej prokuratúry; žiada Európsku prokuratúru, aby jasne informovala o výsledkoch a zisteniach, a dosiahla pritom optimálnu rovnováhu medzi transparentnosťou a verejným záujmom na jednej strane a dôvernosťou a riadnym vedením vyšetrovania na strane druhej; vyzýva Európsku prokuratúru, aby zabezpečila neutrálnu komunikáciu o svojich činnostiach a aby zaistila, že všetky predtým zistené problémy sa budú primerane riešiť;

79.chápe, že v roku 2022 zvýšená miera inflácie, ktorá je dôsledkom agresie Ruska voči Ukrajine, ovplyvnila plnenie všeobecného rozpočtu Európskej prokuratúry (čo viedlo k 6,9 % indexácii odmien zamestnancov a všeobecnému zvýšeniu cien pri nadobúdaní tovaru a služieb);

80.zdôrazňuje význam opatrení Európskej prokuratúry zameraných na udržiavanie intenzívnej komunikácie a výmen s ukrajinskými orgánmi, ako aj s ostatnými partnermi Únie zapojenými do činností v oblasti výdavkov a odhaľovania podvodov na Ukrajine v záujme ochrany finančných záujmov EÚ;

81.oceňuje úsilie Európskej prokuratúry o objasnenie toho, že trestné činy poškodzujúce finančné prostriedky Únie pridelené tretím krajinám patria do jej právomoci, a to aj vtedy, ak sú spáchané úplne alebo čiastočne mimo kombinovaných území 22 zúčastnených členských štátov, a to vždy, keď trestný čin spácha štátny príslušník zúčastneného členského štátu alebo úradník Únie, alebo ak ku skutkovej podstate trestného činu došlo v Belgicku alebo v Luxembursku, ktoré sa považujú za sídla inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie zapojených do výdavkov z rozpočtu Únie, a to aj vtedy, ak k ďalším skutkovým podstatám trestného činu došlo na Ukrajine alebo v inej tretej krajine;

82.konštatuje, že Európska prokuratúra podpísala dohody o pracovných podmienkach s ukrajinskou generálnou prokuratúrou a Národným protikorupčným úradom s cieľom uľahčiť spoluprácu pri vyšetrovaniach na základe Dohovoru Rady Európy o vzájomnej pomoci v trestných veciach z roku 1959; konštatuje, že v priestoroch Európskej prokuratúry sa organizujú kurzy odbornej prípravy pre ukrajinských prokurátorov a vyšetrovateľov, aby sa podelila o svoje odborné znalosti vo finančných a zložitých vyšetrovaniach, a že od podpísania dohôd o pracovných podmienkach sa konali pravidelné stretnutia na strategickej a operačnej úrovni;

83.víta pripravenosť ústredia Európskej prokuratúry vytvoriť s ukrajinskými orgánmi pracovnú skupinu na koordináciu vyšetrovaní; domnieva sa, že v kontexte budúcich mechanizmov nástroja pre Ukrajinu by existujúci rámec a partnerstvo s ukrajinskými orgánmi podporili vyšetrovanie a trestné stíhanie a uľahčili by rýchlu a spoľahlivú spoluprácu; vyzýva dotknuté orgány, aby prijali novú dohodu o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach medzi Úniou a Ukrajinou s cieľom ďalej posilniť spoluprácu v osobitnom kontexte mechanizmu nástroja, najmä pokiaľ ide o zaistenie, konfiškáciu a vymáhanie majetku.

84.berie však na vedomie vysokú mieru korupcie a podvodov na Ukrajine, a to pred súčasnou vojnou, ako aj v súčasnosti; varuje, že pri spolupráci pri vyšetrovaniach by sa mali prijať dodatočné opatrenia s cieľom chrániť zamestnancov a svedkov; konštatuje napríklad, že Dvor audítorov v roku 2021 zistil, že protikorupčná iniciatíva EÚ financovaná Úniou, ktorá bola založená v roku 2017, je v boji proti korupcii neúčinná; uznáva úsilie ukrajinského parlamentu, Najvyššej rady Ukrajiny, v spolupráci s Európskou úniou a konštatuje, že na úspešné dosiahnutie cieľov týkajúcich sa transparentnosti je potrebné ďalšie úsilie v oblasti boja proti korupcii.