(2)Zvyšuje sa počet a častosť kríz vedúcich k žiadostiam o konzulárnu ochranu. Pandémia ochorenia COVID-19, kríza v Afganistane v roku 2021, útočná vojna Ruska proti Ukrajine, konflikt v Sudáne, repatriácie z Izraela a Gazy, množiace sa humanitárne krízy a prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľuďmi a iné podobné krízy poskytli kontext na identifikáciu nedostatkov a zváženie toho, ako ďalej uľahčiť uplatňovanie práva na konzulárnu ochranu. Mala by sa posilniť schopnosť Únie reagovať na tieto prebiehajúce množiace sa krízy, pričom by sa mali odstrániť všetky nedostatky a posilniť naša pripravenosť, schopnosť zhromažďovať informácie a rozhodovať pred krízami a počas nich. Na základe ponaučení z týchto skúseností a s cieľom zjednodušiť postupy pre občanov a konzulárne úrady by sa mali objasniť a zefektívniť pravidlá a postupy smernice (EÚ) 2015/637, aby sa zlepšila účinnosť poskytovania konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom Únie, najmä v krízových situáciách. Na miestnej úrovni v tretích krajinách, ako aj na úrovni hlavných miest by sa mali čo najlepšie využívať zdroje dostupné na úrovni členských štátov a Únie.

(4)S cieľom zlepšiť právnu istotu pre konzulárne orgány a občanov je vhodné stanoviť podrobnejšie kritériá, ktoré by pomohli pri posudzovaní toho, či sa má občan Únie považovať za nezastúpeného občana, a teda občana oprávneného na poskytnutie konzulárnej ochrany od členského štátu, ktorého konzulárne orgány boli oslovené. Tieto kritériá by mali byť dostatočne pragmatické, flexibilné a mali by sa uplatňovať vzhľadom na miestne okolnosti, ako je jednoduchosť cestovania alebo bezpečnostná situácia v dotknutej tretej krajine. V tejto súvislosti by dôležitými prvkami mali zostať prístupnosť, blízkosť a bezpečnosť.

(5)Prvým kritériom by malo byť, že konzulárne orgány zohľadnia ťažkosti súvisiace so schopnosťou občanov dostať sa do 48 hodín bezpečne na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, pričom by sa mala zohľadniť povaha a naliehavosť požadovanej pomoci a prostriedky, najmä finančné zdroje, ktoré majú k dispozícii. Hoci primerané časové obdobie bude závisieť od osobitostí každej žiadosti o pomoc, lehota, počas ktorej sa občania môžu bezpečne dostať na veľvyslanectvo alebo konzulát svojho členského štátu alebo počas ktorej sa s nimi veľvyslanectvo alebo konzulát môže spojiť, by v žiadnom prípade nemala presiahnuť 48 hodín. Napríklad potreba náhradného cestovného dokladu EÚ v dôsledku straty cestovných dokladov by v zásade mala viesť k tomu, že občan sa bude považovať za nezastúpeného občana, ak by si jeho cesta na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, vyžadovala prenocovanie alebo použitie leteckej dopravy, keďže nemožno očakávať, že bude za takýchto okolností cestovať.

(7)Pojem absencia zastúpenia by sa mal vykladať s cieľom zabezpečiť účinnosť práva na konzulárnu ochranu. Občan by sa mal tiež považovať za nezastúpeného občana v situácii, keď by jeho presmerovaním na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, bola pravdepodobne ohrozená konzulárna ochrana, a najmä ak si naliehavosť situácie vyžaduje okamžité konanie dožiadaného veľvyslanectva alebo konzulátu. Je to obzvlášť dôležité v krízových situáciách, keď by neposkytnutie včasnej pomoci mohlo mať na občana obzvlášť negatívny dosah. Okrem toho by sa malo zohľadniť výrazné zníženie počtu zamestnancov veľvyslanectva alebo konzulátu, ktoré môže významne ovplyvniť účinnosť a efektívnosť ich operácií, keďže by mohlo ešte viac zhoršiť výzvy, ktorým čelia občania žiadajúci o konzulárnu pomoc.

(11)Žiadosti by sa nemali postupovať, ak by sa tým ohrozila konzulárna ochrana, najmä ak si naliehavosť situácie vyžaduje okamžité konanie veľvyslanectva alebo konzulátu osloveného členského štátu. Mohlo by to tak byť napríklad v prípade vážnych núdzových zdravotných situácií alebo zdanlivo svojvoľného alebo politicky motivovaného zatknutia. Nezastúpení občania by okrem toho mali byť informovaní o každom takomto postúpení.

(13)Pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom by členské štáty mali zohľadniť prierezový prístup k osobitným potrebám zraniteľných skupín, ako sú maloleté osoby bez sprievodu, obete manželstva vynúteného násilím alebo zajatia v manželstve, ktorým by sa mala poskytnúť právna a psychologická podpora, tehotné ženy, osoby so zníženou pohyblivosťou, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby ohrozené diskrimináciou z akéhokoľvek dôvodu, ako sú dôvody uvedené v článku 21 charty.

(19)Aby sa zaistila pripravenosť na možné konzulárne krízy, ktoré si vyžadujú poskytovanie pomoci nezastúpeným občanom, vrátane prírodných katastrof, politických nepokojov alebo teroristických útokov, miestna konzulárna spolupráca medzi členskými štátmi a delegáciami Únie v tretích krajinách by mala zahŕňať výmeny informácií o záležitostiach týkajúcich sa týchto občanov vrátane ich bezpečnosti a ochrany, vypracovania spoločných konzulárnych pohotovostných plánov a mechanizmov rýchlej reakcie a organizovania konzulárnych cvičení. V tejto súvislosti môže byť obzvlášť dôležité, aby konzulárne orgány nezastúpených členských štátov boli zapojené do takejto miestnej konzulárnej spolupráce, pokiaľ ide o koordináciu pripravenosti a reakcie na konzulárne krízy.

(23)Spoločné konzulárne pohotovostné plány by mali v prípade potreby zohľadňovať aj úlohy a povinnosti vedúcich štátov, t. j. členských štátov zastúpených v danej tretej krajine, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a vedenie pomoci nezastúpeným občanom počas kríz, s cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu konzulárnej pomoci. Okrem toho by sa v rámci konzulárnych cvičení mali každoročne alebo častejšie, ak si to mimoriadne okolnosti vyžadujú, hodnotiť spoločné konzulárne pohotovostné plány, aby sa zabezpečila ich trvalá relevantnosť. Spoločné konzulárne pohotovostné plány by sa zároveň nemali chápať tak, že nahrádzajú existujúce národné krízové plány členských štátov alebo ovplyvňujú ich zodpovednosť za poskytovanie konzulárnej pomoci ich vlastným štátnym príslušníkom, ale ako jednotný prístup, ktorý môže ďalej pomôcť koordinovať úsilie zastúpených členských štátov.

(25)Cestovné odporúčania, t. j. informácie vydávané členskými štátmi o relatívnej bezpečnosti cestovania do konkrétnych tretích krajín, by sa mali pravidelne aktualizovať, aby cestujúcim umožnili prijať informované rozhodnutie o konkrétnej cestovnej destinácii vrátane tretích krajín, v ktorých členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, nie je zastúpený. Hoci za vydávanie cestovných odporúčaní sú zodpovedné členské štáty, je vhodné, aby sa pri tejto téme skoordinovali, a to najmä v súvislosti s krízami, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť úrovne poskytovaných odporúčaní. Mohlo by to zahŕňať dohodu o spoločnej štruktúre úrovní rizika uvedených v cestovných odporúčaniach, pričom by sa na tento účel mohla využiť bezpečná platforma ESVČ. Takáto koordinácia by sa mala uskutočniť v počiatočnom štádiu, keď členské štáty plánujú zmeniť úroveň svojich cestovných odporúčaní.

(26)Efektívna koordinácia je nevyhnutná na zabezpečenie účinnej reakcie na krízu. Na zabezpečenie takejto koordinácie musia členské štáty dostávať podporu a včasné informácie od centra ESVČ pre reakcie na krízy a Koordinačného centra Komisie pre reakcie na núdzové situácie. Koordinovaná reakcia Únie na krízu je obzvlášť dôležitá v prípadoch, keď sa vyžaduje evakuácia, aby sa zabezpečilo rýchle a efektívne poskytovanie disponibilnej podpory a aby sa čo najlepšie využili dostupné evakuačné kapacity. Z tohto dôvodu by sa relevantné informácie z prvej ruky, napríklad o dostupných evakuačných kapacitách mali vymieňať včas, aby mohli reagovať rýchlo a efektívne, a to aj v prípade záchranných a evakuačných operácií s využitím vojenských prostriedkov. V tejto súvislosti by ESVČ mala mať možnosť dostávať od členských štátov automatické a priebežné informácie o situácii v tretích krajinách.

(28)Spoločné konzulárne tímy by mali byť založené na zásadách solidarity so zastúpenými členskými štátmi, rovnosti, pokiaľ ide o rozhodnutia o vnútorných pracovných štruktúrach, jednoduchosti zloženia tímov, rozdelenia nákladov – s každým členským štátom, inštitúciou alebo orgánom Únie, ktoré znášajú svoje vlastné prevádzkové náklady – flexibility, viditeľnosti koordinovanej reakcie Únie a otvorenosti voči príslušným tretím krajinám.

(30)Na podporu občanov Únie v núdzi je dôležité poskytovať im spoľahlivé a ľahko prístupné informácie o tom, ako využiť konzulárnu pomoc v tretích krajinách, vrátane možností digitálneho kontaktu. Útvary Komisie a ESVČ by mali v úzkej koordinácii s členskými štátmi šíriť relevantné informácie vrátane informácií, ktoré majú členské štáty poskytovať o svojich konzulárnych sieťach a tretích krajinách, v ktorých uzavreli praktické dojednania o rozdelení zodpovednosti za poskytovanie konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom. Na uľahčenie spracovania takýchto informácií by sa tieto informácie mali poskytovať v strojovo čitateľnom formáte.

(31)Členské štáty by mali prijať dodatočné opatrenia s cieľom ďalej prispievať k zvyšovaniu informovanosti občanov Únie o ich práve na konzulárnu ochranu, a to aj s prihliadnutím na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali uvádzať znenie článku 23 ZFEÚ v cestovných pasoch vydávaných členskými štátmi, a to vzhľadom na obmedzené náklady, pričom by sa takto zvýšila informovanosť občanov o práve na ochranu diplomatickými a konzulárnymi orgánmi, ako sa už odporúčalo v odporúčaní Komisie K(2007) 5841. Členské štáty by tiež mali poskytovať informácie o práve na konzulárnu ochranu, ktoré majú nezastúpení občania, v rámci cestovných odporúčaní a kampaní týkajúcich sa konzulárnej pomoci. Mali by takisto spolupracovať s poskytovateľmi služieb osobnej dopravy a dopravnými uzlami ponúkajúcimi cestovanie do tretích krajín, a to napríklad tak, že ich vyzvú, aby do informačných materiálov poskytovaných zákazníkom doplnili relevantné informácie o práve na konzulárnu ochranu.

__________________

5 Odporúčanie Komisie K(2007) 5841 z 5. decembra 2007 o uvedení znenia článku 20 Zmluvy o ES v cestovných pasoch (Ú. v. EÚ L 118, 6.5.2008, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2008/355/oj).

(32)Finančné ustanovenia smernice (EÚ) 2015/637 by sa mali upraviť s cieľom zjednodušiť úhrady nákladov a naďalej zabezpečovať rozdelenie finančného zaťaženia. Nezastúpení občania by mali mať najmä možnosť priamej úhrady nákladov spojených so službami poskytovanými týmto členským štátom za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, aby sa zabránilo administratívnemu zaťaženiu vyplývajúcemu z požadovania úhrady nákladov od členského štátu, ktorého je občan štátnym príslušníkom. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť upustiť od účtovania takýchto nákladov. Keďže v určitých situáciách nezastúpení občania nemusia byť schopní uhradiť platbu pri podávaní žiadosti o pomoc, najmä ak im boli ukradnuté peňažné prostriedky a prostriedky umožňujúce prístup k finančným prostriedkom, je potrebné stanoviť, že konzulárne orgány členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, môžu od nich požadovať, aby podpísali prísľub splatiť náklady. Na základe takéhoto prísľubu môžu orgány členského štátu, ktorý poskytuje pomoc, požiadať o úhradu nákladov po uplynutí troch mesiacov od poskytnutia pomoci.

(33)Keď občan priamo nesplatil náklady, t. j. ani ihneď pri podaní žiadosti, ani v neskoršej fáze, keď o to členský štát, ktorý poskytuje pomoc, požiadal na základe prísľubu splatiť náklady, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, by mal byť oprávnený požiadať o úhradu nesplatených nákladov členský štát, ktorého je nezastúpený občan štátnym príslušníkom. Aby sa predišlo žiadostiam o úhradu po uplynutí dlhých lehôt, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, by mal podať žiadosť v primeranej lehote a členský štát, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, by mal uhradiť náklady tiež v primeranej lehote. Lehota by mala zohľadňovať zložitosť problému, zapojenie zamestnancov štruktúry a trvanie pomoci.

(41)Pri spracúvaní takýchto osobitných kategórií osobných údajov by príslušné orgány členských štátov a inštitúcie a orgány Únie mali zabezpečiť vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu záujmov a práv dotknutých osôb. Malo by to podľa možnosti zahŕňať šifrovanie takýchto osobných údajov a osobitné prideľovanie prístupových práv zamestnancom, ktorí majú prístup k špecifikovaným druhom osobitných kategórií osobných údajov.

a)ťažkosti súvisiace so schopnosťou dotknutého občana dostať sa v primeranom čase bezpečne na veľvyslanectvo alebo konzulát členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, s prihliadnutím na povahu a naliehavosť požadovanej pomoci a prostriedky, ktoré má daný občan k dispozícii. Hoci primerané časové obdobie závisí od osobitostí každej žiadosti o pomoc, lehota, počas ktorej sa občania môžu bezpečne dostať na veľvyslanectvo alebo konzulát svojho členského štátu alebo počas ktorej sa s nimi veľvyslanectvo alebo konzulát môže spojiť, nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 48 hodín;

(2)V článku 9 sa dopĺňa tento bod:

vypúšťa sa

vypúšťa sa

2.Delegácie Únie podporujú členské štáty pri poskytovaní konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom v súlade s článkom 5 ods. 10 rozhodnutia 2010/427/EÚ. Takáto podpora môže zahŕňať vykonávanie osobitných úloh konzulárnej pomoci na žiadosť členských štátov a v ich mene. Členský štát, ktorý poskytuje pomoc, a členský štát, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, bezodkladne poskytnú delegácii Únie v príslušnom prípade všetky relevantné informácie.

1.V kontexte miestnej konzulárnej spolupráce uvedenej v článku 12 členské štáty a ESVČ vypracujú a schvália spoločný konzulárny pohotovostný plán pre každú tretiu krajinu. Spoločný konzulárny pohotovostný plán sa aktualizuje každoročne alebo častejšie, ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti a obsahuje:

a)analýzu konzulárnej situácie v danej krajine vrátane prehľadu veľvyslanectiev alebo konzulátov členských štátov, odhad počtu občanov Únie s uvedením lokalít, kde sa nachádzajú, a posúdenie rizika najpravdepodobnejších scenárov s dosahom na občanov Únie; ako sú okrem iného vojenské, politické riziká, riziká trestnej činnosti, zdravotné riziká a prírodné katastrofy;

Delegácie Únie, ak sa nachádzajú v danej tretej krajine, koordinujú vypracúvanie a schvaľovanie spoločných konzulárnych pohotovostných plánov, a to na základe príspevkov veľvyslanectiev alebo konzulátov členských štátov zastúpených v dotknutej tretej krajine a konzulárnych orgánov nezastúpených členských štátov. V prípade potreby to môže zahŕňať spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Spoločné konzulárne pohotovostné plány sa sprístupnia všetkým členským štátom, ESVČ a útvarom Komisie.

4.Členské štáty prijmú v súlade s vnútroštátnym právom aktívne opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ich občania vhodnými prostriedkami a nástrojmi zaregistrovali u príslušných vnútroštátnych orgánov alebo ich informovali o svojich cestách do tretích krajín alebo pobyte v tretích krajinách, najmä ak dotknuté tretie krajiny nie sú považované za úplne bezpečné.

5.Členské štáty si vymieňajú informácie o zmenách svojich cestovných odporúčaní pre občanov, a to najmä v kontexte krízových situácií, v počiatočnom štádiu a usilujú sa zabezpečiť konzistentnosť úrovne poskytovaných cestovných odporúčaní. Členské štáty by sa mali vždy navzájom informovať, keď sa dozvedia o zvýšených bezpečnostných rizikách.

2.V prípade potreby môžu byť členské štáty podporené spoločnými konzulárnymi tímami zloženými z expertov z členských štátov, najmä z členských štátov, ktoré nie sú zastúpené v tretej krajine postihnutej krízou, ESVČ a útvarov Komisie. Spoločné konzulárne tímy sú k dispozícii na rýchle nasadenie do tretích krajín postihnutých konzulárnymi krízami. Účasť v spoločných konzulárnych tímoch je dobrovoľná. ESVČ a Komisia podporujú pripravenosť týchto expertov a spoločných konzulárnych tímov.

4.Pri poskytovaní pomoci môžu byť členské štáty podporované z nástrojov Únie, ako sú štruktúry krízového riadenia ESVČ a jej centrum pre reakcie na krízy. Členské štáty môžu zapojiť aj Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie zriadené článkom 7 rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ, mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a v relevantných prípadoch misie a operácie EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a kapacity rýchleho nasadenia EÚ, ako sa uvádza v Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu.

Členské štáty poskytnú Komisii a ESVČ raz za šesť mesiacov tieto informácie:

2.Členské štáty, útvary Komisie a ESVČ zverejňujú informácie uvedené v odseku 1 spôsobom, ktorý zabezpečuje koherentnosť poskytovaných informácií.

3.Členské štáty poskytnú informácie uvedené v odseku 1 v strojovo čitateľnom formáte.

1.Členské štáty prijmú opatrenia na informovanie svojich občanov o ich práve stanovenom v článku 20 ods. 2 písm. c) ZFEÚ, najmä:

vypúšťa sa

Ak nezastúpený občan nie je schopný členskému štátu, ktorý poskytuje pomoc, uhradiť náklady uvedené v odseku 1 pri podávaní žiadosti o pomoc, členský štát, ktorý poskytuje pomoc, môže od nezastúpeného občana požadovať, aby podpísal prísľub splatiť náklady. Na základe toho môže členský štát, ktorý poskytuje pomoc, požiadať dotknutého nezastúpeného občana o úhradu týchto nákladov po uplynutí troch mesiacov od poskytnutia pomoci. Neschopnosťou uhradiť náklady uvedené v odseku 1 pri podávaní žiadosti o pomoc nie je dotknuté právo nezastúpených občanov na konzulárnu ochranu.

6.Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia štandardné vzory, dostupné v jazykoch všetkých členských štátov, ktoré sa majú použiť pre prísľub splatiť náklady uvedený v odseku 2 a na úhradu nákladov od členského štátu, ktorého je daný občan štátnym príslušníkom, ako sa uvádza v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15a ods. 2.

6.Príslušné orgány členských štátov a inštitúcie a orgány Únie zabezpečia pri spracúvaní osobných údajov uvedených v odseku 5 vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu záujmov a práv dotknutých osôb. Takisto zavedú vnútorné politiky a prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabránenie neoprávnenému prístupu k takýmto osobným údajom a ich prenosu.

Na účely tejto smernice príslušné orgány členských štátov prenášajú osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len na účely plnenia úloh uvedených v článku 9, článku 10 a článku 13a a v súlade s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679. Osobné údaje uvedené v odseku 5 sú z takéhoto prenosu vylúčené, pokiaľ nebol získaný výslovný predchádzajúci súhlas dotknutého občana Únie.

Členské štáty zabezpečia, aby mali nezastúpení občania v prípade porušenia ich práv podľa tejto smernice k dispozícii účinný prístup k mechanizmom podávania sťažností a prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva.

Komisia najneskôr [päť rokov po termíne transpozície tejto smernice] vykoná hodnotenie tejto smernice a správu o hlavných zisteniach predloží Európskemu parlamentu a Rade.